Tägu

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Tägu

Тägu je štvrté najväčšie mesto v Kórejskej republike, hneď po Soule, Pusane a Inčchone. Je hlavným mestom provincie Kjongsangbuk, hoci právne nie je jej časťou.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Pred aj počas zaznamenávanej histórie bolo Tägu dopravným uzlom. Počas dynastie Čoson bolo mesto administratívnym, ekonomickým a kultúrnym centrom celej provincie. Prvá zmienka o meste sa objavuje v roku 261 po Kr.

Silla[upraviť | upraviť zdroj]

Keď koncom siedmeho storočia kráľovstvo Silla porazilo ostatné dve kráľovstvá, kráľ Sinmun určil za centrum kráľovstva mesto Tägu. Narazil však na politický odpor a centrom ostalo mesto Kjongdžu.

Čoson[upraviť | upraviť zdroj]

Tägu ostáva hlavným dopravným uzlom aj počas dynastie Čoson, keďže ležalo na Veľkej Jongnamskej ceste, ktorá sa tiahla medzi Soulom a Pusanom. V roku 1601 sa Tägu stalo administratívnym centrom Gyeongsangskej provincie, a od roku 1896 sa stalo hlavným mestom Severnej Gyeongsangskej provincie. Daegské prvé oficiálne trhy boli založené počas vlády Joseonskej dynastie. Jeden z najznámejších vtedajších trhov, Yangnyeongsi trh prírodných liečiv, pretrváva dodnes.

Kórejské cisárstvo a vláda Japoncov[upraviť | upraviť zdroj]

Kórea sa otvorila svetu až koncom 19. storočia. V roku 1895 Japonci po vražde kráľovnej Min pretlačili mnohé reformy. Mnoho japonských obchodníkov a robotníkov prišlo do Tägu, cez ktoré sa tiahla novopostavená železnica medzi Soulom a Pusanom. Hnutie za nezávislú Kóreu sa aktivizovalo od roku 1898.

Južná Kórea[upraviť | upraviť zdroj]

Koniec japonskej nadvlády v roku 1945 priniesol mnoho zmien. Demonštrácie, v ktorých zomrelo mnoho študentov aj policajtov, otriasali mestom. Veľká demonštrácia sa konala vo februári 1960 kvôli sfalšovaným prezidentským voľbám. Tägu a celý severný Kjongsang zažíval partizánsku vojnu.

Počas Kórejskej vojny sa viedli pozdĺž rieky Naktong krvavé boje. Tägu bolo v centre bojov medzi Južnou a Severnou Kóreou, a preto tu bolo zabíjanie na dennom poriadku.

V druhej polovici dvadsiateho storočia mesto zažilo populačnú explóziu, po skončení Kórejskej vojny ľudí pribúdalo závratným tempom. Politickú podporu zažilo mesto za diktatoriátu Čonghuia Paka, ktorý oblasť využil za svoju politickú základňu. Konzervatívne politické hnutia ostávajú v Tägu silné aj v súčasnosti.

Podnebie[upraviť | upraviť zdroj]

Pretože Tägu leží v kotline, ktorú obklopujú nízke kopce, jeho podnebie je počas leta teplejšie ako celý zvyšok Kórejskej republiky. Zimy sú zase chladnejšie. Najnižšia a najvyššia zaznamenaná teplota v meste bola: −20,2 °C , 40,0 °C.

Ekonómia[upraviť | upraviť zdroj]

Najvýznamnejšie odvetvia v Tägu sú: textilný priemysel, kovovýroba, strojárstvo. Kvalita jabĺk, pestovaných v Tägu, je známa po celej Ázii. V 90. rokoch, podľa vzoru talianskeho Milána, sa začal výrazne rozvíjať textilný a odevný priemysel, až kým sa Tägu nenazývalo aj „Tägu: Mesto módy“.

Vzdelanie[upraviť | upraviť zdroj]

V meste nájdete 5 univerzít, jedna z nich je Národná univerzita Kjongbuk. Bola založená v roku 1946 a je jednou z najznámejších univerzít v Kórejskej republike popri Soulskej národnej univerzite a Pusanskej národnej univerzite. Yeungnam University je jednou z najprestížnejších súkromných univerzít v Kórejskej republike mimo Soulu. Yeungnam University Museum je najväčšie univerzitné múzeum v Kórejskej republike.

Kultúra[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto je známe ako domov kórejského bejzbalu.