The Sounds of Silence (pieseň)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
„The Sounds of Silence“
Obrázok albumu môže byť použitý iba so súhlasom držiteľa autorských práv
SingelSimon and Garfunkel
z albumu Sounds of Silence
Vydaný september 1965
Formát 7" singel
Nahraný 10. marec 1964 (skladba); 15. jún 1965 (úprava)
Žáner folk rock
Dĺžka 3:05
Vydavateľ Columbia Records
Skladateľ Paul Simon
Producent Tom Wilson
Recenzie
  1. 1 (US)
Simon and Garfunkel chronológia singlov
I'm Lonesome
(1963)
The Sounds of Silence (pieseň) Homeward Bound
(1966)

„The Sounds of Silence“ je skladba, ktorá preslávila v 60. rokoch 20. storočia folkové duo Simon and Garfunkel.

Pieseň napísal vo februári 1964 Paul Simon ako reakciu na atentát na Johna Fitzgeralda Kennedyho. Koncipoval ju v súlade s emocionálnou traumou amerického národa v tomto období. Jej pôvodná akustická verzia vyšla na albume Wednesday Morning, 3 A.M., no neskôr bola upravená pridaním elektrických hudobných nástrojov a v septembri 1965 vyšla na singli, ktorý sa pomaly šplhal rebríčkom hitov až sa na Nový rok 1966 dostal na jeho vrchol. V roku 1966 vyšla nahrávka tejto skladby na albume Sounds of Silence.

Pôvodný názov piesne použitý pre prvé albumy a na singli bol „The Sounds of Silence“, jej súčasný titul „The Sound of Silence“ bol použitý na neskorších kompiláciách. Obidve formy slov, v pluráli a singulári, sa nachádzajú v texte spievanej skladby.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Na kompozícii skladby začal Simon pracovať niekedy v období po smrti J. F. Kennedyho. Najprv mal hotovú hudobnú linku, neskôr do nej pridával text. Text piesne bol pravdepodobne pripravený dňa 19. februára 1964, kedy ju Simon predviedol Garfunkelovi. Krátko na to toto duo vystúpilo s touto kompozíciou vo folkových kluboch v New Yorku. Prvá nahrávka tejto skladby vznikla 10. marca 1964 a vyšla na ich spoločnom debutovom albume Wednesday Morning, 3 A.M., ktorý vyšiel v októbri 1964.[1] Album bol prepadákom a duo Simon and Garfunkel sa po tomto neúspechu rozišlo. Simon v nasledujúcom roku 1965 odišiel do Anglicka, kde viackrát sólovo vystúpil v miestnych folkových kluboch s piesňou „The Sounds of Silence“. V máji 1965 vyšla táto jeho sólová verzia na jeho albume The Paul Simon Songbook.

Medzičasom sa Tom Wilson, Simonov a Garfunkelov producent z vydavateľstva Columbia Records v New Yorku, rozhodol, že presadí vysielanie tejto piesne na rozhlasových staniciach v Bostone, Gainesville a na Cocoa Beach na Floride.

Dňa 15. júna 1965 tesne po skončení nahrávania Dylanovej skladby „Like a Rolling Stone“, bez konzultácii so Simonom, či Garfunkelom zobral pôvodnú akustickú verziu piesne „The Sounds of Silence“ a spolu s Alom Gorgonim (elektrická gitara), Bobom Bushnellom (basová gitara) a Bobby Greggom (bicie) (Bobby Gregg) ju upravil a vydal ju septembri toho istého roku na singli.[2] Tento singel s „B“ skladbou „We've Got a Groovy Thing Going“ sa dostal do amerických popových hudbných rebríčkov, v ktorých sa postupne vyšplhal na vrchol.

Skutočnosť, že jeho skladba sa nachádza v hudobných rebríčkoch USA Simon zistil počas vystúpenia v klube v Kodani v Dánsku. Po tomto zistení sa na jeseň do Spojených štátov vrátil. Niekoľko týždňov na konci roku 1965 a na začiatku roku 1966 sa pieseň v hitparádach dostala na prvú priečku. Po tomto úspechu sa duo Simon and Garfunkel znovu spojilo a úspešný hit vydalo ako titulnú skladbu ich druhého albumu Sounds of Silence, ktorý bol narýchlo nahraný v decembri 1965 a vydaný v januári 1966. Vďaka tejto piesni sa z dua stali hviezdy a spolu s ich ďalšími dvoma „Top Five“ hitmi z leta 1966 s názvami „I Am a Rock“ a „Homeward Bound“ sa upevnila ich pozícia medzi slávnymi.

V roku 1999 americká organizácia na sledovanie vysielania, BMI, označila pieseň „The Sounds of Silence“ za osemnástu najhranejšiu skladbu 20. storočia.[3] V roku 2004 časopis Rolling Stone dal túto nahrávku na 156. miesto zoznamu 500 najlepších skladieb všetkých čias. Je to jedna z troch piesní dua Simon and Garfunkel v tomto zozname.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Patrick Humphries, Paul Simon: Still Crazy After All These Years (New York: Doubleday, 1989). ISBN 0-385-24908-X.
  2. Paul Simon Discography - Simon & Garfunkel - 1964 to 1971
  3. http://www.bmi.com/awards/1999/top100.txt (archive.org copy)