Tragédia na štadióne Heysel

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Dátum 29. mája 1985
Štadion štadión Heysel
Miesto Brusel, Belgicko
Príčina Neadekvátna kontrola davu
Účastníci Prevažne fanúšikova

Liverpoolu a Juventusu

Následky Vylúčenie anglických klubov

z európskych súťaží na 5 rokov.
Liverpool na 6 rokov.

Počet mrtvých 39
Počet zranených 600
Zatknutí 34
Obvinených Niekoľko najvyšších predstaviteľov,

policajný kapitán Johan Mahieu
14 fanúšikov Liverpoolu

K tragédií na štadióne Heysel došlo 29. mája 1985, keď boli väčšinou fanúšikovia Juventusu unikajúci od fanúšikov Liverpoolu pritlačení k padajúcej stene na štadióne Heysel v Bruseli v Belgicku pred začiatkom finále Európskeho pohára 1985. Pri konfrontácii zahynulo 39 ľudí. Väčšina z nich boli Taliani alebo fanúšikovia Juventusu. 600 divákov bolo zranených.[1]

Približne hodinu pred začiatkom finále došlo k agresii medzi oboma skupinami priaznivcov cez slabú oddeľovaciu časť medzi sektormi fanúšikov Liverpoolu a sektorom, ktorý mal byť „neutrálny“ sektor pre tých, ktorí si kúpili lístky v Belgicku. Medzi jednotlivými sektormi na tribúnach boli hádzané predmety a uvádza sa, že moment väčšej fyzickej agresie nastal po hodení konkrétneho predmetu.[chýba zdroj] Plot z drôteného pletiva bol prelomený a po počiatočných bojoch začali fanúšikovia v neutrálnom sektore utekať od fanúšikov Liverpoolu a to smerom k múru. Fanúšikovia, ktorí už stáli pri múre boli v dôsledku tlačenice usmrtení. Nakoniec sa v dôsledku veľkého tlaku spodná časť múra zrútila, čo umožnilo mnohým fanúšikom uniknúť, ale tiež to viedlo k väčšine úmrtí.[2] Mnoho ľudí sa vyšplhalo do bezpečia, no mnohí ďalší zomreli alebo boli ťažko zranení. Zápas sa aj napriek všetkým týmto udalostiam odohral. Juventus ho vyhral 1 : 0.

Tragédia mala za následok, že všetky anglické futbalové kluby dostali od Únie európskych futbalových zväzov (UEFA) do odvolania zákaz účasti vo všetkých európskych súťaží (zákaz bol zrušený v sezóne1990 – 1991). Liverpool mal byť vylúčený na ďalšie dva roky, ale neskôr sa trest znížil len na jeden rok.[3][4][5] 14 fanúšikov Liverpoolu bolo uznaných vinnými zo zabitia a odsúdených na šesť rokov väzenia. Tragédia bola neskôr opísaná ako „najtemnejšia hodina v histórii súťaží UEFA“.

Pozadie[upraviť | upraviť zdroj]

V máji 1985 sa Liverpool stal obhajcom Európskeho pohára majstrov po tom ako vo finále v predchádzajúcej sezóne porazil Rím po penaltovom rozstrele. Liverpool opäť vo finále čelil talianskemu klubu – Juventusu, ktorý bez jedinej prehry vyhral Pohár víťazov pohárov v sezóne 1983/84. Oba tímy sa na konci predchádzajúcej sezóny umiestnili na dvoch prvých miestach v rebríčku klubov UEFA[6] a odborná tlač ich považovala za dva najlepšie tímy na európskom kontinente.[7]

Napriek svojmu štatútu belgického národného štadióna bol štadión Heysel v roku 1985 počas európskeho finále v zlom stave. 55-ročný štadión nebol niekoľko rokov dostatočne udržiavaný a veľké časti štadióna doslova chátrali. V niektorých častiach štadióna bol iba jeden turniket a niektorí fanúšikovia, ktorí sa zúčastnili zápasu, tvrdili, že ich nikto neprehľadával a ani nežiadal o lístky.[8]

Hráči a fanúšikovia Liverpoolu neskôr povedali, že boli šokovaní žalostným stavom štadióna a to aj napriek tomu, že fanúšikovia Arsenalu, ktorý na tomto štadióne hrali niekoľko rokov predtým tento štadión opísal ako "smetisko". Boli tiež prekvapení, že Heysel bol vybraný aj napriek jeho zlému stavu a to najmä preto, že boli k dispozícii štadióny ako Camp Nou alebo Santiago Bernabéu. Prezident Juventusu Giampiero Boniperti a generálny riaditeľ Liverpoolu Peter Robinson naliehali na Úniu európskych futbalových zväzov (UEFA), aby si pre finále vybrali iný štadión a tvrdili, že Heysel nie je v stave usporiadať európske finále, najmä také, ktoré zahŕňa dva z najväčších a najsilnejších klubov v Európe. UEFA však tento krok odmietla zvážiť.[9][10] Neskôr sa zistilo, že bezpečnostná kontrola štadióna zo strany UEFA trvala len tridsať minút.[11]

Štadión bol zaplnený 58 000 až 60 000 fanúšikmi, pričom každý tím mal viac ako 25 000 fanúšikov. Fanúšikovia oboch tímov mali za bránkami vyhradené vlastné tribúny a každá tribúna bola rozdelená do troch sektorov. Tribúny Juventusu boli rozdelené na sektory O, N a M a tribúny Liverpoolu boli rozdelené na sektory X, Y a Z, ako usúdil belgický súd po katastrofe. Avšak lístky do sektora Z boli vyhradené aj pre neutrálnych belgických fanúšikov.

Návrh vyhradeného sektora pre neutrálnych fanúšikov v priestoroch tribúny fanúšikov Liverpoolu bol Liverpoolom aj Juventusom opovrhovaný, pretože to predstavovalo príležitosť fanúšikom obidvoch klubov získať lístky do tejto časti od rôznych agentúr alebo od predajcov lístkov spred štadióna.[10]

V tom čase bola v Belgicku už početná talianska komunita a mnohí fanúšikovia Juventusu z Bruselu, Liège a Charleroi si kúpili lístky do sektora Z.[12][8] Veľa lístkov si tiež zakúpili a následne predali ďalej rôzne cestovné kancelárie, najmä fanúšikom Juventusu. To znamenalo, že fanúšikovia Juventusu mali na štadióne viac sektorov ako fanúšikovia Liverpoolu a navyše mali sektor Z, ktorý mal byť výhradne len pre neutrálnych fanúšikov. Fanúšikovia Liverpoolu boli údajne ešte stále nervózni z toho, že ich na európskom finále v roku 1984 napadli ultras z Ríma a veľký počet fanúšikov Juventusu vedľa ich sektora ešte zvýšilo napätie pred zápasom.[13]

Konfrontácia[upraviť | upraviť zdroj]

Heysel Stadium podľa sektorov

Približne o 19:00 miestneho času, hodinu pred výkopom sa začali prvé nepokoje.[14] Fanúšikovia Liverpoolu a Juventusu v sektoroch X a Z stáli len na metre od seba. Hranica medzi nimi bola vytvorená dočasným drôteným oplotením.[15] Chuligáni začali medzi jednotlivými sektormi hádzať svetlice, fľaše a kamene, ktoré zbierali z betónových tribún, ktoré sa drobili.[16]

Ako sa blížil začiatok zápasu nepokoje a hádzanie predmetov bolo ešte intenzívnejšie. Nakoniec sa po prelomení oplotenia medzi sektormi X a Z fanúšikovia Liverpoolu rozbehli smerom k fanúšikom Juventusu a niekoľko policajtov, ktorí boli umiestnení pri oploteniu na taký počet fanúšikov nestačil. Keď fanúšikovia Juventusu začali utekať, rozbehli sa smerom k betónovému múru na konci sektora Z. Fanúšikovia stojaci pri múre boli v dôsledku tlačenice usmrtení a keď tlak na múr narastal, celá spodná časť múru sa zrútila a pri páde zasypala fanúšikov pod ním. Niektorým fanúšikom sa podarilo vyliezť do bezpečia, no mnohí ďalší zomreli alebo boli ťažko zranení.

V reakcii na udalosti v sektore Z sa mnoho fanúšikov Juventusu v ich vyhradenej časti štadióna začalo búriť. Vybehli na bežeckú dráhu štadióna, aby pomohli ostatným priaznivcom Juventusu, ale policajný zásah zastavil ich postup. Veľká skupina fanúšikov Juventusu dve hodiny bojovala proti polícií a hádzala po nich fľaše a kamene. Jeden fanúšik Juventusu bol tiež videný, ako strieľal štartovacou pištoľou na belgickú políciu.[17]

Zápas[upraviť | upraviť zdroj]

Napriek rozsahu katastrofy a vyhláseniu výnimočného stavu v meste Brusel, ktorý bol vyhlásený belgickou vládou[18] sa predstavitelia UEFA, talianske, anglické a belgické národné asociácie, ktoré boli zodpovedné za organizáciu podujatia, ako aj Ministerstvo vnútra Belgicka vedené premiérom Wilfriedom Martensom rozhodli, že zápas sa odohrá a to z dôvodu zachovania verejného poriadku,[19] pretože zrušenie zápasu by malo za následok podnecovanie ďalších nepokojov. Požiadavka Juventusu aby sa zápas neodohral bola zamietnutá.[20] Po tom, čo kapitáni oboch tímov prehovorili k davu a vyzvali na pokoj,[21] hráči nastúpili na zápas s vedomím toho, že fanúšikovia zomreli. O niekoľko rokov neskôr kapitán Liverpoolu Phil Neal povedal, že pri spätnom pohľade by bolo lepším rozhodnutím zápas zrušiť.[10]

Juventus vyhral zápas 1:0 vďaka penalte, ktorú strelil Michel Platini a ktorú udelil švajčiarsky rozhodca Daina za faul na Zbigniewa Bonieka.[22]

Hráči Liverpoolu si rozsah tragédie uvedomili, až keď v bruselskom hoteli nastúpili do svojho autobusu aby vycestovali na letisko. V tom autobus obkľúčil dav priaznivcov Juventusu. Policajti museli autobus z parkoviska eskortovať.[10] Polícia dovolila autobusu Liverpoolu prejsť priamo na vzletovú dráhu bruselského letiska v nádeji, že sa vyhnú konfrontácii na termináli.[16]

29. máj 1985
20:15 UTC+2
Juventus 1 : 0 Liverpool Heysel Stadium, Brusel Belgicko
Platini Gól v 58. minúte 58. 0
Juventus
Liverpool
GK 1 ITA Stefano Tacconi
LB 2 ITA Luciano Favero
CM 3 ITA Antonio Cabrini
CB 4 ITA Massimo Bonini
SW 5 ITA Sergio Brio
RW 6 ITA Gaetano Scirea (C)
CM 7 ITA Massimo Briaschi
CF 8 ITA Marco Tardelli
AM 9 ITA Paolo Rossi
SS 10 FRA Michel Platini
SS 11 Poľsko Zbigniew Boniek
Náhradníci:
GK 12 ITA Luciano Bodini
DF 13 ITA Nicola Caricola
MF 14 ITA Cesare Prandelli
MF 15 ITA Bruno Limido
MF 16 ITA Beniamino Vignola
Trenér:
ITA Giovanni Trapattoni
GK 1 Zimbabwe Bruce Grobbelaar
RB 2 ENG Phil Neal (C)
LB 3 Írsko Jim Beglin
CB 4 Írsko Mark Lawrenson
RM 5 SCO Steve Nicol
CM 6 SCO Alan Hansen
CF 7 SCO Kenny Dalglish
CM 8 Írsko Ronnie Whelan
CF 9 WAL Ian Rush
LW 10 ENG Paul Walsh
CM 11 SCO John Wark
Náhradníci:
DF 12 SCO Gary Gillespie
GK 13 ENG Chris Pile
MF 14 ENG Sammy Lee
MF 15 DEN Jan Mølby
MF 16 ENG Craig Johnston
Trenér:
ENG Joe Fagan

Obete[upraviť | upraviť zdroj]

V dôsledku tragédie zomrelo 39 fanúšikov. 32 obetí boli Taliani. Medzi ostatné obete patrili štyria Belgičania, dvaja Francúzi a jeden fanúšik bol zo Severného Írska. Najmladšia obeť mala iba 11 rokov.[23]

  1. Taliansko Rocco Acerra, 29
  2. Taliansko Bruno Balli, 50
  3. Belgicko Alfons Bos, 35
  4. Taliansko Giancarlo Bruschera, 21
  5. Taliansko Andrea Casula, 11
  6. Taliansko Giovanni Casula, 44
  7. Taliansko Nino Cerullo, 24
  8. Belgicko Willy Chielens, 41
  9. Taliansko Giuseppina Conti, 17
  10. Belgicko Dirk Daeninckx, 38
  11. Taliansko Dionisio Fabbro, 51
  12. Francúzsko Jacques François, 45
  13. Taliansko Eugenio Gagliano, 35
  14. Taliansko Francesco Galli, 24
  15. Taliansko Giancarlo Gonnelli, 20
  16. Taliansko Alberto Guarini, 21
  17. Taliansko Giovacchino Landini, 50
  18. Taliansko Roberto Lorentini, 31
  19. Taliansko Barbara Lusci, 58
  20. Taliansko Franco Martelli, 22
  21. Taliansko Loris Messore, 28
  22. Taliansko Gianni Mastroiaco, 20
  23. Taliansko Sergio Bastino Mazzino, 38
  24. Taliansko Luciano Rocco Papaluca, 38
  25. Taliansko Luigi Pidone, 31
  26. Taliansko Benito Pistolato, 50
  27. Severné Írsko Patrick Radcliffe, 38
  28. Taliansko Domenico Ragazzi, 44
  29. Taliansko Antonio Ragnanese, 49
  30. Francúzsko Claude Robert, 27
  31. Taliansko Mario Ronchi, 43
  32. Taliansko Domenico Russo, 28
  33. Taliansko Tarcisio Salvi, 49
  34. Taliansko Gianfranco Sarto, 47
  35. Taliansko Amedeo Giuseppe Spolaore, 55
  36. Taliansko Mario Spanu, 41
  37. Taliansko Tarcisio Venturin, 23
  38. Belgicko Jean Michel Walla, 32
  39. Taliansko Claudio Zavaroni, 28

Vyšetrovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Vina za incident bola zvalená na fanúšikov Liverpoolu. Oficiálny pozorovateľ UEFA Gunter Schneider 30. mája povedal: "Zodpovední za katastrofu sú len anglickí fanúšikovia. O tom niet pochýb." Vyšetrovaní boli aj organizátori podujatia, majitelia štadióna Heysel a belgická polícia. Po osemnástich mesiacoch vyšetrovania bol zverejnený spis poprednej belgickej sudkyne Mariny Coppietersovej. Dospel k záveru, že vinu za tragédiu by mali niesť výlučne fanúšikovia Liverpoolu.

Gerry Clarkson, zástupca náčelníka londýnskeho hasičského zboru (LFB), bol vyslaný britskou vládou, aby podal správu o stave štadióna. Dospel k záveru, že úmrtia z veľmi z veľkej časti možno pripísať otrasnému stavu štadióna“.[16] Jeho správa nebola nikdy použitá pri žiadnom vyšetrovaní katastrofy.

Vplyv na štadióny[upraviť | upraviť zdroj]

Po katastrofe začali anglické kluby zavádzať prísnejšie pravidlá, ktoré mali zabrániť výtržníkom zúčastniť sa domácich zápasov, pričom zákonné ustanovenie o vylúčení výtržníkov na tri mesiace bolo zavedené v roku 1986.

Hlavné reformy anglických štadiónov prišli po Taylorovej správe o katastrofe v Hillsborough. Štadióny s tribúnami výlučne len na sedenie sa stali požiadavkou pre kluby v dvoch najvyšších divíziách. Oplotenie na štadiónoch bolo odstránené a boli rozšírené kamerové systémy. Fanúšikom, ktorí sa správajú nevhodne, môžu byť odobraté vstupenky a môžu mať legálne zakázané zúčastniť sa zápasov na akomkoľvek anglickom štadióne.

Samotný Heysel Stadium sa naďalej používal na niektoré zápasy belgického národného tímu až do roku 1990, keď UEFA zakázala Belgicku organizovať európske finále na minimálne 10 rokov. V roku 1994 bol štadión takmer kompletne prestavaný. 28. augusta 1995 sa na štadióne odohral priateľský zápasu medzi Belgickom a Nemeckom. 8. mája 1996 štadión hostil veľké európske finále, keď Paríž Saint-Germain porazil Rapid Viedeň 1:0 a vyhral Pohár víťazov pohárov.

Súd[upraviť | upraviť zdroj]

Britská polícia vykonala dôkladné vyšetrovanie aby páchateľov postavila pred súd. Preskúmalo sa asi sedemnásť minút filmu a veľa fotografií.

Celkovo bolo zatknutých a vypočutých 34 ľudí, pričom 26 fanúšikov Liverpoolu bolo obvinených z neúmyselného zabitia.

Následky[upraviť | upraviť zdroj]

Zákaz účasti v Európskych súťažiach pre anglické kluby[upraviť | upraviť zdroj]

2. júna 1985 UEFA anglickým klubom zakázala účasť v európskych súťažiach na neurčito. 6. júna Medzinárodná futbalová federácia (FIFA) rozšírila tento zákaz na všetky svetové zápasy, no o týždeň neskôr bol zákaz upravený tak, že mimo Európy sa mohli konať priateľské zápasy. V decembri 1985 FIFA oznámila, že anglické kluby môžu hrať priateľské zápasy v Európe, ale belgická vláda zakázala anglickým klubom hrať zápasy v ich krajine.

Hoci anglická reprezentácia nebola vystavená žiadnym zákazom, anglickým klubom bol na neurčitý čas zakázaný vstup do európskych klubových súťaží, pričom Liverpool bol dočasne pozastavený aj na ďalšie tri roky. V apríli 1990, po rokoch kampane od anglických futbalových úradov, UEFA od sezóny 1990 – 91 opäť povolia anglickým klubom vstup do európskych súťaži (s výnimkou Liverpoolu). V apríli 1991 výkonný výbor UEFA odhlasoval povolenie návratu Liverpoolu do európskych súťaží od sezóny 1991 – 92. Anglické kluby si tak odpykali zákaz účasti na päť rokov a Liverpool na šesť.

Zákaz[upraviť | upraviť zdroj]

Nasledujúcim klubom bol v tomto období zamietnutý vstup do európskych súťaží:

Sezóna Európsky pohár Pohár víťazov pohárov Pohár UEFA
1985 – 86 Everton Manchester United (4.) Liverpool (2.)
Tottenham Hotspur (3.)
Southampton (5.)
Norwich City (víťaz Ligového pohára; 20.)
1986 – 87 Liverpool Everton (2.) West Ham United (3.)
Manchester United (4.)
Sheffield Wednesday (5.)
Oxford United (víťaz Ligového pohára; 18.)
1987 – 88 Everton Coventry City (10.) Liverpool (2.)
Tottenham Hotspur (3.)
Arsenal (4., víťaz Ligového pohára)
Norwich City (5.)
1988 – 89 Liverpool Wimbledon (6.) Manchester United (2.)
Nottingham Forest (3.)
Everton (4.)
Luton Town (víťaz Ligového pohára; 9.)
1989 – 90 Arsenal Liverpool (2.) Nottingham Forest (3., víťaz Ligového pohára)
Norwich City (4.)
Derby County (5.)
Tottenham Hotspur (6.)
1990 – 91 Liverpool

Pamätníky a spomienky[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1985 bol obetiam predstavený pamätník v sídle Juventusu na Piazza Crimea v Turíne. Súčasťou pamätníka je epitaf, ktorý napísal torinský novinár Giovanni Arpino.

Pamätník v St John's Gardens, Liverpool

V roku 1991 bol inaugurovaný ďalší pamätník pre 39 obetí katastrofy v Reggio Emilia, rodnom meste obete Claudia Zavaroniho, pred štadiónom Mirabello. Každý rok výbor „Per non dimenticare Heysel“ (Aby sme nezabudli Heysel) usporiadavá 29. mája ceremóniu s príbuznými obetí, zástupcami Juventusu, pozostalými a rôznymi klubmi.[24] Počas Euro 2000 nechali členovia talianskeho tímu na mieste kvety na počesť obetí.

29. mája 2005 bola na novom štadióne Heysel odhalená socha v hodnote 140 000 libier na pamiatku katastrofy. Pamätník sú slnečné hodiny, ktoré navrhol francúzsky umelec Patrick Rimoux. Na hodinách svieti tridsaťdeväť svetiel, jedno pre každého, kto v osudný deň zomrel.[25]

V stredu 26. mája 2010 bola na tribúne Anfielde odhalená plaketa na počesť fanúšikov Juventusu, ktorí zomreli pred 25 rokmi. Táto tabuľa je jedným z dvoch stálych pamätníkov, ktoré sa nachádzajú na Anfielde, spolu s jedným pre 97 fanúšikov zabitých pri katastrofe v Hillsborough v roku 1989.

V máji 2012 bol v múzeu na štadióne v Juventuse v Turíne odhalený pamätník pre obete tragédie.

Spomienky v zápasoch[upraviť | upraviť zdroj]

Tribúna Kop s choreom zobrazujúcim slovo "Amicizia" ("Priateľstvo")

Juventus a Liverpool boli vyžrebovaní vo štvrťfinále Ligy majstrov 2005, čo bolo ich prvé stretnutie od tragédie v Heysel. Pred prvým zápasom na Anfielde vytvorili fanúšikovia Liverpoolu choreo s nápisom „ amicizia “ („priateľstvo“ v taliančine). Fanúšikovia Juventusu tomuto gestu opätovali zmiešané reakcie. Mnoho fanúšikov gestu tlieskalo a mnoho aj pohŕdalo.[26] V odvetnom zápase v Turíne fanúšikovia Juventusu vystavili dva transparenty. Prvý s nápisom "Ľahko sa hovorí, ťažko sa odpúšťa" a druhý transparent s nápisom "15-4-89 Sheffield. Boh existuje" pričom druhý transparent odkazoval na katastrofu v Hillsborough, pri ktorej pre zlyhanie polície zahynulo 97 fanúšikov Liverpoolu. Množstvo fanúšikov Liverpoolu bolo v Turíne napadnutých ultras fanúšikmi Juventusu.[27]

V máji 2015 počas zápasu Serie A medzi Juventusom a Neapolom v Turíne fanúšikovia Juventusu zdvihli transparenty a vytvorili transparent s nápisom "+39 Rispetto" (rešpekt +39 v taliančine) s menami obetí katastrofy.[28]

V rozhovore s futbalistom Liverpoolu Markom Lawrensonom Mark obšírne hovoril o svojich skúsenostiach bezprostredne po katastrofe na štadióne Heysel a o tom, ako sa o nej nikdy, nikde nediskutuje v porovnaní s katastrofou v Hillsborough.[29] Myslí si, že to môže byť spôsobené pocitom hanby.

Hráči o tragédií[upraviť | upraviť zdroj]

Predtým, ako Juventus čelil Liverpoolu vo štvrťfinále Ligy majstrov 2005, bývalý futbalista a účastník osudného finále z roku 1985 Zbigniew Boniek povedal:

„ Prosím, neverte nikomu, kto hovorí, že v celom tomto zmätku bolo ťažké zistiť, čo sa presne stalo. S 99,9-percentnou istotou sme vedeli, čo sa stalo: smrť, vážnosť situácie, výbušná atmosféra visiaca nad štadiónom. Opakujem, všetko sme vedeli. Nechceli sme hrať my a ani Liverpool. Nariadila nám to UEFA. Hovorili, že ak sa nepostavíme na ihrisko, situácia sa ešte zhorší. Vtedy ešte neboli mobilné telefóny a mnohí fanúšikovia Juventusu nevedeli, koľko ľudí zomrelo v sektore „Z“. [30] “

Bývalý stredopoliar Juventusu Francúz Michel Platini o situácii v zápase rozprával inak ako Zbigniew Boniek. Povedal, že hráči si tragédiu neuvedomovali a o všetkom dozvedeli až neskôr:

„ Tímy boli vo svojich šatniach, keď nám oznámili, že začiatok zápasu bude oneskorený. O rozsahu tragédie sme sa dozvedeli až z novín na druhý deň. Tento večer však nemal nič spoločné s futbalom. Pohár nám museli priniesť do šatne. Nikdy som sa na tento štadión nevrátil a najradšej by som už ani o Heysel nehovoril. Musím sa priznať, že už by som sa tento štadión psychicky ani fyzicky nedokázal vrátiť. “

Legenda Liverpoolu Kenny Dalglish:

„ Nemôžem ospravedlniť fanúšikov Liverpoolu za to, čo urobili (...). Keď sme odchádzali z hotela, videli sme talianskych fanúšikov, niektorí plakali, iní sa hnevali a udierali päsťou do nášho autobusu. Nečudoval som sa. 39 ich priateľov práve zomrelo. Bolo potrebných veľa policajtov, aby nás dostali z hotela. Pamätám si jedného muža, ktorý si priložil tvár k oknu, presne tam, kde som sedel ja a začal plakať. Cítil som sa veľmi zle. Na zápasy chodíme pozerať futbal, nie zabíjať ľudí. Futbal nie je až taký dôležitý. Žiadny zápas za toto nestojí. “

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ Heysel: Liverpool and Juventus remember disaster that claimed 39 lives [online]. 29 May 2012. Dostupné online. Archivované 2018-09-10 z originálu.
  2. ↑ Liverpool still torn over tragedy. The Guardian, April 2005. Dostupné online [cit. 2018-05-23].
  3. ↑ Heysel, 27 Years On – Book Extract [online]. . Dostupné online. Archivované 2014-04-16 z originálu.
  4. ↑ British Soccer Will Return to Continent's Fields in 1990 [online]. 1989-04-11. Dostupné online.
  5. ↑ AP. English Soccer Clubs Readmitted to Europe. The New York Times, 1990-07-11. Dostupné online [cit. 2022-09-17]. ISSN 0362-4331. (po anglicky)
  6. ↑ UEFA Team Coefficients 1983/1984 [online]. . Dostupné online. Archivované 2014-09-29 z originálu.
  7. ↑ (Falkiner 2012)
  8. ↑ a b CHALMERS, Robert. Remembering the Heysel stadium disaster [online]. 29 May 2015. Dostupné online. Archivované 2019-03-24 z originálu.
  9. ↑ Enrico Sisti. Il calcio cambiò per sempre [online]. la Repubblica, 28 May 2010, [cit. 2014-03-22]. Dostupné online. (po taliansky) Archivované 2014-03-22 na Wayback Machine
  10. ↑ a b c d LFC Story 1985 [online]. . Dostupné online. Archivované 2006-05-20 z originálu.
  11. ↑ The Heysel Stadium Disaster [online]. . Dostupné online. Archivované 2018-12-17 z originálu.
  12. ↑ KELSO, Paul. Liverpool still torn over night that shamed their name. The Guardian (London), 2 April 2005. Dostupné online [cit. 2006-05-24].
  13. ↑ CHALMERS, Robert. Remembering the Heysel stadium disaster [online]. 29 May 2015. Dostupné online. Archivované 2019-03-24 z originálu.
  14. ↑ The Heysel disaster. BBC News, 29 May 2000. Dostupné online [cit. 2006-06-15].
  15. ↑ HUSSEY, Andrew. Lost lives that saved a sport. The Guardian (London), 3 April 2005. Dostupné online [cit. 2006-06-15].
  16. ↑ a b c CHALMERS, Robert. Remembering the Heysel stadium disaster [online]. 29 May 2015. Dostupné online. Archivované 2019-03-24 z originálu.
  17. ↑ Italian fan firing a gun at Belgium police. Ottawa Citizen. Dostupné online.
  18. ↑ Mario Sconcerti. Fuga da Bruxelles [online]. la Repubblica, 30 May 1985. Dostupné online. (po taliansky)
  19. ↑ Luciano Curino. Tragedia allo stadio di Bruxelles [online]. La Stampa, 30 May 1985, [cit. 2021-06-10]. S. 1. Dostupné online. (po taliansky)
  20. ↑ Renato Proni. La Juventus non voleva giocare [online]. La Stampa, 30 May 1985, [cit. 2021-06-09]. S. 3. Dostupné online. (po taliansky)
  21. ↑ Graham (1985)
  22. ↑ Nie dla Bońka na stadionie Juventusu [online]. . Dostupné online. Archivované 2016-03-03 z originálu.
  23. ↑ Heysel stadium disaster film is planned. BBC News, 17 May 2011. Dostupné online [cit. 2018-06-21].
  24. ↑ Reggio Emilia 1985-2019 [online]. . Dostupné online. Archivované 2018-05-28 z originálu.
  25. ↑ WHITE, Duncan. Anniversary monument honours Heysel dead. The Daily Telegraph (London), 30 May 2005. Dostupné online [cit. 2015-05-30].
  26. ↑ Mixed reactions to Heysel homage. BBC News, 6 April 2005. Dostupné online [cit. 2006-06-15].
  27. ↑ MOORE, Glenn. Taunts and trouble mar Juve's attempts to deal with the past. The Independent, 14 April 2005. Dostupné online [cit. 2013-04-21].
  28. ↑ EuroBeat: Dortmund farewell Jurgen Klopp, party time for league winners Juventus, Bayern, PSG [online]. [Cit. 2015-05-24]. Dostupné online.
  29. ↑ MAYO, Marc. Mark Lawrenson recalls horrific memories of sleeping alongside dying fans after Heysel Stadium disaster [online]. JOE.co.uk, 2019-03-29, [cit. 2023-11-03]. Dostupné online. (po anglicky)
  30. ↑ https://web.archive.org/web/20070816000056/http://juvepoland.com/text.php?id=360

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Portal Futbalový portál

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Heysel Stadium disaster na anglickej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Tragédia_na_štadióne_Heysel&oldid=7829679“