Trinitrotoluén

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Trinitrotoluén
Chemický názov α-trinitrotoluén
2,4,6-trinitrotoluén
2,4,6-trinitrometylbenzén
Sumárny vzorec C6H2(NO2)3CH3
Trinitrotoluene.png TNT-3D-balls.png
Teplota topenia 80,7 °C
Teplota varu 210 – 212 °C

rozklad začína pri 160 °C

Hustota 1,654 g.cm−3
Detonačná rýchlosť 6 900 m.s−1 pri 1,6 g.cm−3

4 400 m.s−1 pri 0,8 g.cm−3
5 800 m.s−1 pri 1,3 g.cm−3
6 500 m.s−1 pri 1,5 g.cm−3

Detonačný tlak ~25 GPa (orientačne)
Výbuchová teplota 3 100 °C
Výbuchové teplo 3 977 kJkg−1
Objem plynov 685 – 710 dm3kg−1
Pracovná schopnosť v olovenom valci 280 – 300 cm³
Pracovná schopnosť
v balistickom mažiari
100%
Brizancia (podľa Hessa) 16 – 18 mm pri 1,2 g.cm−3
Brizancia (podľa Kasta) 4,2 mm
Citlivosť na náraz (podľa Kasta) 80 cm, 2 kg

iný zdroj 36 cm, 2 kg
24 cm, 10 kg

Teplota vzbuchu 295 – 310 °C podľa metódy
Iný názov TNT
tritol
tritolo
tol
trotyl
trotil
tolite
tolita
Fp02 (Füllpulver 1902)

Trinitrotoluén je výkonná trhavina, na vojenské a špeciálne použitie.
Prvé zmienky o príprave trinitrotoluénu pochádzajú z roku 1863. Wilbrand popisuje prípravu pôsobením zmesi kyseliny dusičnej a sírovej za teploty "blízkej teplote varu".

Vlastnosti[upraviť | upraviť zdroj]

α-trinitrotoluén kryštalizuje v rhoboedrickej sústave vo forme stĺpikov alebo ihlíc. Kryštály sú svetložltej farby. Tritol na svetle postupne žltne až hnedne a mierne sa zvyšuje jeho citlivosť.
Tritol je prakticky nehygroskopický a vo vode takmer nerozpustný. Dobre sa rozpúšťa v koncentrovanej kyseline dusičnej a sírovej. Pri zrieďovaní kyselín vodou sa vylučuje. Je dobre rozpustný v organických rozpúšťadlách, predovšetkým v acetóne, benzéne a toluéne.
S bežnými kovmi nereaguje a nereaguje ani s dusičnanmi a chloristanmi. Reaguje so zásadami a oxidmi alkalických kovov.

Jedovatosť[upraviť | upraviť zdroj]

Tritol a ostatné nitroderiváty toluénu sú málo jedovaté v porovnaní s nitroderivátmi benzénu alebo fenolu. Veľká časť otráv pri výrobe a spracovaní tritolu je spôsobená nitrodrivátmi benzénu, ktoré vznikajú pri nitrácii toluénu. Pri ťažkej otrave tritolom sa objavujú zmeny v krvnom obraze, poškodenie pečene s ťažkou žltačkou a anémia, pre ľahšie stupne otravy sú charakteristické bledosťou tváre a šedá až fialová farba slizníc a pier, bolesti hlavy v dôsledku zmeny krvného tlaku, lokalizovaná bolesť žalúdku, zápcha a plynatosť. Účinnou prevenciou otráv trinitrotoluénom je dobré odvetranie a odprašnenie pracovísk a dodržiavanie zásad osobnej hygieny a hygieny práce. Prítomnosť TNT prachu vo vzduchu signalizuje nepríjemná horká chuť na perách.
Trinitrotoluén je pre ryby smrteľne jedovatý pri obsahu 1 – 2 mg na liter vody, pre vodný planktón už v množstve 0,1 – 0,15 mg na liter vody. Čistenie odpadových vôd je obťažné, pretože tritol potláča aktivitu baktérií. Jednou z použiteľných metód odbúrania tritolu z odpadových vôd je pôsobením 5 – 10% roztoku hydroxidu vápenatého, ale reakcia je pomalá a miešanie musí trvať až desiatky minút.

Použitie[upraviť | upraviť zdroj]

Je to prakticky najrozšírenejšia vojenská trhavina. Používa sa ako trhavá náplň delostrelecký striel a granátov, ako náplň leteckých bômb, ako ženijné a špeciálne náloživo, ako náplň mín a ručných granátov, na prípravu zmesných trhavín. Používa sa aj na výrobu priemyslových trhavín.

Miera výbušnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Ako jedna z najrozšírenejších výkonných výbušnín sa trinitrotoluén stal aj merítkom výbušnej sily nukleárnych zbraní, ale aj iných výbušnín. Počas druhej svetovej vojny bol krátko pred prvým jadrovým výbuchom vôbec urobený skúšobný odpal 100 ton TNT ako model pre porovnanie účinkov jadrovej zbrane. Neskôr sa podobné pokusy urobili aj s väčšími náložami, až niekoľko tisíc ton TNT.

Prevodový pomer medzi energiou výbuchu a hmotnosťou TNT bol pre jednoznačnosť stanovený ako 4 184 J/g TNT.[1] Jedna kilotona TNT teda zodpovedá 4,184 TJ (terajoule = 1012J) energie a 1 megatona TNT 4,184 PJ (petajoule = 1015J).

Stanovená energia približne zodpovedá spalnému teplu TNT pri horení na vzduchu, ktoré je ale vyššie ako výbuchové teplo uvoľnené pri detonácii (3,977 MJ/kg). Ako orientačný prevodový pomer je preto možné použiť aj ľahko zapamätateľnú hodnotu 4 MJ/kg.

Rádové energie, vyjadrené v gramoch a tonách TNT:

gramy TNT symbol tony TNT symbol energia hmotnostný úbytok
1 gram TNT g 1 mikrotona TNT µt 4,184×103 J 46,55 pg
1 kilogram TNT kg 1 militona TNT mt 4,184×106 J 46,55 ng
1 megagram TNT Mg 1 tona TNT t 4,184×109 J 46,55 µg
1 gigagram TNT Gg 1 kilotona TNT kt 4,184×1012 J 46,55 mg
1 teragram TNT Tg 1 megatona TNT Mt 4,184×1015 J 46,55 g
1 petagram TNT Pg 1 gigatona TNT Gt 4,184×1018 J 46,55 kg

Výroba[upraviť | upraviť zdroj]

Toluén pre nitráciu má byť prakticky chemicky čistý, bez akýchkoľvek prímesí. Trinitrotoluén sa tradične vyrába dvojstupňovou (cez dinitrotoluén) alebo trojstupňovou (cez mononitrotoluén a dinitrotoluén) nitráciou toluénu, každý postup má niekoľko technologických variant.
Pri nitrácii na mononitrotoluén vznikajú tri izoméry nitrotoluénu, pričom na ďalšiu nitráciu nevhodný m-nitrotoluén je možné odstrániť z ďalšieho procesu napríklad destiláciou a niekedy sa oddeľuje aj p-nitrotoluén použiteľný na výrobu farbív a liečiv. Existujú aj iné metódy nitrácie, predovšetkým kontinuálne, protiprúdne i suprúdne.

Nitruje sa zmesou kyseliny dusičnej a kyseliny sírovej, pre každý stupeň nitrácie sa používa odlišná nitračná zmes. Po ukončení nitrácie sa tritol rafinuje, pretože produkt nitrácie obsahuje nežiadúce asymetrické izoméry 2,3,4,-trinitrotoluén, 2,3,6-trinitrotoluén a 2,4,5-trinitrotoluén s nižšou teplotou tavenia ("tritolový olej"), neúplne znitrované deriváty a vedľajšie produkty ako tetranitrometán, trinitrobenzén, nitrokrezol a ďalšie látky. Rafinácia začína dôkladným praním tritolu horúcou vodou, čím sa odstránia zvyšky kyselín. Staršia metóda rafinácie kryštalizáciou využívala kryštalizáciu z 95 % alkoholu alebo z koncentrovanej kyseliny sírovej a zrážanie vodou alebo sa používal toluén alebo xylén. Skúšali sa aj metódy vypocovania, teda pomalej kryštalizácie roztaveného tritolu pri normálnej alebo mierne zvýšenej teploty, pričom nežiadúce prímesi zostávali v olejovitej zmesi medzi veľkými kryštálmi tritolu. Po prvej svetovej vojne boli tieto metódy v podstate opustené a prešlo sa na rafináciu roztaveného surového tritolu roztokom sirčitanu sodného Na2SO3. Asymetrické izoméry trinitrotoluénu reagujú so siričitanom sodným veľmi rýchlo a prechádzajú do roztoku ako sodné soli dinitrotoluénsulfónových kyselín a vzniká dusitan sodný, α-trinitrotoluén reaguje so siričitanom sodným pomaly – straty α-trinitrotoluénu predstavujú asi 1 – 2 %.
Po rafinácii sa tritol suší a granuluje alebo častejšie šupinkuje. Šupinkovanie sa robí tak, že otáčajúci sa chladený bronzový valec je čiastočne ponorený do vane s roztaveným tritolom a z valca je tritol stieraný bronzovým nožom. Granulácia sa robí tak, že roztavený tritol vyteká tryskou pod tlakom a zráža sa s prúdom studenej vody. Granule sa sušia pri teplote 50 – 60 °C.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. NIST Guide for the Use of the International System of Units (SI): Appendix B8 – Factors for Units Listed Alphabetically