Uhorková sezóna

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Titulná strana novín Roswell Daily Record z 8. júla 1947 informujúca o tzv. roswellskom prípade, pozorovaní neidentifikovaného lietajúceho predmetu (ufa) pri meste Roswell v Novom Mexiku

Uhorková sezóna[p 1] je publicistické[5] a hovorové[3][4] označenie pre obdobie, keď sa v spoločnosti alebo v konkrétnej oblasti spoločenského diania, ako napríklad politika, šport či divadlo nič vážnejšie nedeje.[5][3][2]

Spravidla ide o obdobie leta[6], respektíve letných prázdnin, ktoré je chudobné na mediálne zaujímavé udalosti, v dôsledku čoho masmédiá publikujú menej kvalitné články o spoločensky menej dôležitých témach bez hlbšieho či trvalejšieho významu. Niekedy ide o senzačné či nafúknuté správy, správy prevzaté zo zahraničia či dokonca o hoaxy.[7]

Príkladom tém uhorkovej sezóny v 20. storočí vo svete boli napríklad pozorovania ufa, lochnesskej príšery či správy o kruhoch v obilí.[8][7] Okrem toho sa periodiká snažia udržať si výšku odberu napríklad súťažami. V televízii sa uhorková sezóna prejavuje napríklad častým vysielaním repríz[8]. Charakteristickou je uhorková sezóna aj pre divadlo, kde sa hodnotnejšie a vážnejšie diela často hrávajú iba v zimnej sezóne.[2]

Pôvod spojenia[upraviť | upraviť zdroj]

Slovné spojenie uhorková sezóna pochádza pravdepodobne z nemeckého slova Sauregurkenzeit („čas kyslých uhoriek“). Nemecké slovo malo podľa hypotézy prezentovanej napríklad jazykovedcom Ľuborom Králikom, vzniknúť prostredníctvom ľudovo-etymologickej zámeny spojenia Zores- und Jokres-Zeit („čas starostí a drahoty“), ktoré označovalo obdobie, počas ktorého dochádzalo k oslabeniu obchodných aktivít a ktoré ľudia spájali predovšetkým s letom. Postupne malo začať označovať aj obdobia chudobné na politické a kultúrne udalosti.[1] Podľa podobnej hypotézy Jana Chaloupka pochádza spojenie z jazyka jidiš, zo spojenia zóress und jókresszeit („čas starostí a drahoty“), ktoré označovalo obdobie neskorého leta. Toto spojenie, ktoré malo byť vzdialené nemecky hovoriacim ľudom malo byť skomolené do podoby sauere Gurkenzeit.[9] Druhá hypotéza vychádza z toho, že spojenie pôvodne označovalo letné obdobie, keď sa uhorky oberali, zavárali alebo predávali. Podľa menej pravdepodobnej hypotézy označoval nemecký pojem pôvodne zimné obdobie, keď sa v Nemecku nepodával čerstvý šalát, ale zavárané kyslé uhorky.[2]

Jedným z najstarších výskytov spojenia v historických prameňoch je zmienka v liste z roku 1828 adresovanom Johannovi Wolfgangovi Goethemu jeho známym z Berlína. Táto korešpondencia spojenie používa jednak v súvislosti so situáciou vo svete obchodníkov ale aj v oblasti divadla. Do češtiny sa termín dostal v 80. rokoch 19. storočia, pričom najstaršou zmienkou je pravdepodobne využitie pojmu v humoristickom zborníku Paleček z roku 1875.[2][9] V slovenskej tlači sa výraz objavuje v júli 1907, keď viaceré noviny informovali o tom, že na učiteľku kúpajúcu sa v Jadranskom mori pri ostrove San Giorgio zaútočil obrovský žralok, ktorý ženu usmrtil a zjedol.[7]

Zaujímavosť[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodný článok slovenskej Wikipédie o uhorkovej sezóne citoval 21. augusta 2022 vo svojej homílii gréckokatolícky arcibiskup Cyril Vasiľ počas odpustovej slávnosti v Ľutine.[10]

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Z nem. Sauregurkenzeit alebo sauere Gurkenzeit, čes. okurková sezona, poľ. czas (alebo sezon) ogórkowy alebo pora ogórgowa, maď. uborkaszezon, angl. cucumber time, nór. agurktid, hol. komkommertijd.[1][2] Zriedkavejšie sa nazýva aj synonymickým pojmom mŕtva sezóna[3][4], čes. mrtvá sezóna, fra. morte saison, angl. dead season, slack season, dull season, pol. martwy sezon. Historicky sa v češtine používalo aj spojenie doba kyselých okurek.[2]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Výraz uhorková sezóna môže pochádzať z prostredia nemeckých obchodníkov [online]. Zvolen: My Zvolen, [cit. 2022-08-21]. Dostupné online.
  2. a b c d e f Čeština všední i nevšední. Praha : Academia, 1973. Kapitola Kdy se nakládají okurky?, s. 353 – 355.
  3. a b c uhorkový. In: PECIAR, Štefan, ed. Slovník slovenského jazyka. Zv. IV. S – U. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1965. Dostupné online. S. 650.
  4. a b sezóna. In: PECIAR, Štefan, ed. Slovník slovenského jazyka. Zv. IV. S – U. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1965. Dostupné online. S. 63.
  5. a b uhorkový. In: Krátky slovník slovenského jazyka. 4. dopl. a upr. vyd. Bratislava : Veda, 2003. 985 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0750-X.
  6. sezóna. In: Slovník cudzích slov: akademický. 2. dopl. a preprac. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, 2005. 1054 s. [Cit. 2022-08-21]. Dostupné online. ISBN 80-10-00381-6.
  7. a b c JANCURA, Vladimír. Chvála uhorkovej sezóny [online]. Pravda, 2020-08-13, [cit. 2022-08-21]. Dostupné online.
  8. a b Trochu o televízii. Slovenské pohľady, 1969, roč. 85, čís. 9 – 12, s. 156.
  9. a b OKURKOVÁ SEZONA. In: NOVOTNÝ, Michal. Zákulisí slov. Praha : Motto, 2003. ISBN 80-7246-162-1. S. 81 – 82.
  10. VASIĽ, Cyril. Homília arcibiskupa Vasiľa v Ľutine: Kto tu koho uráža?. Postoj, 21. 8. 2022. Dostupné online [cit. 2022-08-21].