Umučenie svätého Matúša

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Umučenie svätého Matúša
Michelangelo Caravaggio 047.jpg
Základné informácie
Autor Michelangelo Merisi da Caravaggio
Rok 1599 - 1600
Technika olej na plátne
Rozmery 322 × 343 cm
Galéria Kostol San Luigi dei Francesi, Rím

Umučenie svätého Matúša (tal. Martirio di San Matteo) je názov obrazu namaľovaného talianskym barokovým maliarom Caravaggiom.

Okolnosti vzniku tohto obrazu sú totožné so vznikom plátna Povolanie svätého Matúša. Po obdržaní zákazky sa umelec pustil najprv do práce na tomto diele.

Zadávateľ obrazu, kardinál Matteo Contarelli, si v prípade tohto plátna predstavoval scénu zasadenú do prostredia veľkolepej architektúry chrámu. Podľa neho Matúš mal byť zabitý pri slúžení omše a „bolo by lepšie zobraziť ho ako padá, ale ešte nie je mŕtvy“. Mal byť obklopený množstvom osôb, ktorí sa modlia a svojimi gestami vyjadrujú svoj žiaľ a zhrozenie.

S týmito požiadavkami objednávateľa sa Caravaggio pustil do práce. Pri tvorbe obrazu musel vychádzať i z historického podania Matúšovho príbehu. Podľa neho apoštol Matúš pôsobil ako misionár v Etiópii, kde obrátil na kresťanskú vieru miestne dievča menom Ifigénia, snúbenicu kráľa Hirtaka. Keď sa kráľ dozvedel, že sa stala nasledovníčkou Krista, strašne sa rozzúril. Podľa Zlatej legendy (zbierky životopisov svätých, diela historika Iacopa da Varazze z rokov 1255 - 1266) poslal svojho vojaka, ktorý „našiel Matúša, stojaceho pred oltárom v modlitbe, s rukami zdvihnutými k nebu. Bodol apoštola do boku a zabil ho, urobiac z neho mučeníka.“

Scéna pôsobí na diváka dramaticky. Apoštol padá bodnutý mečom počas bohoslužby. Pravou rukou sa naťahuje za palmovou ratolesťou mučeníka, ktorú mu podáva anjel. Chlapec stojaci vpravo je touto scénou zhrozený. Snaží sa z tohto miesta uniknúť, ale pohľadom ešte sleduje priebeh deja. Popravca s nenávistným pohľadom sa skláňa nad svojou obeťou. Jeden zo svedkov tragédie s prerednutými fúzmi a výrazom utrpenia je Caravaggio sám, vyzerá spoza muža stojaceho pred ním. Je to jeho tretí autoportrét, po Chorom Bakchovi a Muzicírujúcich chlapcoch. Pokračoval tak v tradícii včlenenia autorovej podobizne do veľkého verejného obrazu zavedenej Raffaelom (na freske Aténska škola) a Michelangelom (freska Posledný súd v Sixtínskej kaplnke). Svoj pohľad namieril autor priamo na diváka, čím dosiahol jeho vtiahnutie do deja na plátne a tým intenzívnejšie prežívanie dramatických udalostí.

Obraz, ktorý Caravaggio dodal s niekoľkomesačným oneskorením, temer okamžite vyvolal mohutné emócie. Röntgenové snímky odhalili, že autor kompozíciu obrazu niekoľkokrát zmenil.

Hotového obrazu sa kardinál Contarelli nedožil, no vykonávatelia závetu boli s dielom spokojní. Poverili Caravaggia namaľovaním centrálneho obrazu v kaplnke s námetom stretnutia apoštola Matúša s anjelom.

Po dohotovení obrazovej výzdoby Contarelliho kaplnky Kostola San Luigi dei Francesi bola cesta Caravaggia k sláve voľná. Iba dva mesiace po inštalácii obrazov v kostole dostal Caravaggio ďalšiu, ešte skvostnejšiu zákazku na výzdobu kaplnky Kostola Santa Maria del Popolo.

Kaplnka Contarelli

Svätý Matúš s anjelom
Umučenie svätého Matúša

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Autoportrét
Prehľadný zoznam obrazov Caravaggia
pozri

Zoznam Caravaggiových diel