Valašsko (Rumunsko)

Valašsko (po rumunsky: Ţara Românească - „Rumunská krajina“, a tiež Vlahia alebo Valahia) je názov historickej krajiny a kniežatstva (od stredoveku do 19. storočia) na území súčasného Rumunska. Spolu s Moldavskom a Sedmohradskom tvorí od roku 1859 Rumunsko (veľmocami uznané až roku 1878).

Hlavné mesto Valašska sa menilo, spočiatku ním bolo Curtea de Argeş, neskôr Târgovişte až nakoniec Bukurešť.

Názov Valašska je odvodený od Vlachov, iného pomenovania pre Rumunov.

Dejiny

Mnoho latinských historických dokumentov potvrdzuje pretrvávanie ľudového latinského jazyka na Balkáne až do konca piateho storočia. Kolonizácia Balkánskeho polostrova bola dokončená do konca siedmeho storočia. Slovanský vpád spôsobil, že Dácko - románske, a Trácko - románske kmene hľadali útočisko v pohoriach Rhodope, Pindus, Epirus. Ich potomkovia boli neskoršie nazývaní Wallachi, alebo Blachi.

Termín Blachernae spomína kronika z desiateho storočia ako názov predmestia v Konštantínopole, bolo odvodené od skýtskeho vojvodcu Blachernos, ktorý padol v Konstantinopoli. Mohol by byť, podľa Popa Lissenau, „zapletený do termínu Blach, Wallach {Blacernoi,potomok,alebo syn Wallacha.”}

V 8. storočí, sa spomínajú „Rinchini a Blachorinchini“ ako útočníci na kláštor Castamonitu. V roku 976 byzantský autor Kedrenos, hovorí, že brat bulharského kráľa Samuel bol zabitý „Wallach wagoners uprostred Castoria a Prespa v Macedónsku”. V roku 980 Basil II. - Bulgaroktonos, vyhlásil vládu nad Walachmi v Thesalii. V roku 1014 bol kráľ Samuel porazený medzi kopcami Serres a Melnik v pohorí Kimbaloggoi,Po latinsky: Campulung Walachia. Spomína sa v roku 1300. Poodle Cecaumenos {Strategicon v roku 1066}:„Wallachs, Epirus, Thesalia, atd…všetci prišli zo severu a pochádzali z Dákov a Bessi {Trákov}, ktorí boli pozdĺž rieky Sáva” Tu tiež kronikár spomína severo - juzný pohyb postulovaný maďarskými historikmi, ktorý neberie ohľad na rímske pokračovanie v Dacii.

V roku 1019 v nariadeniach cisára Basila II. {Bulgaroktonos} odsunul bulharských Wallachov {„Blacoi}. V roku 1027 je zmienka v kronikách z Bari, že Bulhari a „Valasi s vojskami prešli do Itálie. „Hoc anno descendit in Italiam cum exercitu mango i.e. Wussorum, Turcorum, Guandalarum, Vlachorum, Burgarorum, Maceronum aliorumque ut capere Siciliam“ {Annales Bareness}

V roku 1166, Manuel Comnenus spomína, že Valasi v oblastiach hraničiacich s Čiernym Morom cielene útočili na Maďarov. „Títo Valasi, predpokladá sa boli potomkami koloniálnych Rimanov” {kronika Kinnamos tvrdí, že „to nie je jasné či Valasi skutočne prišli z Podunajskej nížiny, alebo z Balkánskej provincie Rímskeho impéria". Viacerí sa zhodujú, že prišli zo severu od Podunajskej nížiny. V roku 1114, Anna Comnena už sa zmieňuje o Valachoch ako o „mužoch brodov”, pretože križovali, brodili sa cez Dunaj ako sprievodcovia nájazdových Kumánov. Preto ich spomínajú aj ako „Brodnici” Jedným z ich náčelníkov sa menoval Budila. „Budila v roku 1095 prišiel varovať cisára Alexisa do jeho tábora v Anchialus”, uvádza Anna Comnena. Valasi slúžili ako sprievodcovia Kumánom cez horské priesmyky.

Runový zápis z jedenásteho storočia, nájdený na ostrove Gothland, spomína vraždu škandinávskeho cestovateľa Rothfosa spáchanú Blakumenmi, keď cestoval do Konštantinopolu. Bol zavraždený za bieleho dňa na hraniciach medzi Haličom a Moldavskom. Roku 1164 Andronic Comnenus zatkol valašských pastierov na tej istej haličskej hranici. V rovnakom mieste spomína zidovský rabín Benjamín Tudela, ktorý zomrel v roku 1173, že “Vlachia a Vlachi” macedónsky “žiadny cisár ich nemôže premôcť.” Križiaci Fridricha Barbarossu v roku 1190 v oblasti Niš v dnešnom Srbsku, sa stretli s odporom Valachov, ktorí sa v roku 1189 vzbúrili pod vedením ich náčelníkov Petra a Asena proti byzantskej vláde.

V roku 1190 Assanids žiadal o pomoc kmene na sever od Podunajskej nížiny, aby premohli Byzantíncov. Byzantský spisovatelia sa zmieňujú o „Cumani a Wallachi",ako „divokí bojovníci zo severu.” Spomína Patriarchát menom Valašsko - Hungaro - Vlachia a Moldavsko Ruso - Vlachia. Tiež ich pomenovali aj: „Ongari Infideli”, podľa kroniky Štefana Magna, ktorý zostavil úderné prepadové oddiely byzantskej armády, keď opätovne dobyli Konštantínopol v priebehu noci z 24. na 25. júla 1261, kde sa nespomínajú Kumáni, ale “Dunajský Valasi.”

Choniates napísal medzi rokmi 1202 a 1214, že Thessaliansky horský región sa nazýva “Veľké Valašsko”.

Geografia

Valašsko ležalo na sever od rieky Dunaj a na juh od Sedmohradska resp. Karpát. Valašsko je rozdelené riekou Olt na dva regióny: východná časť sa nazýva Muntenia a západná Oltenia.

Valašsko v minulosti susedilo s Osmanskou ríšou na juhu a západe, Sedmohradskom na severe a Moldavskom na východe. V súčasnosti ako sused nahradilo Osmanskú ríšu Bulharsko a na východe susedí okrem Moldavska aj s Ukrajinou.

Referencie

A Documented Chronology of Roumanian History. by Ghyka, Matila

Pozri aj

Valašská kolonizácia