Vazul

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Vazul
bratranec Štefana I.

Narodenie asi 970
Úmrtie asi 1037

Vazul (* asi 970, † asi 1037) bol bratanec Štefana I., prvého kráľa Uhorska.

Uhorský kráľ Štefan I. nechal Vazula uväzniť v Nitre, keďže na trón chcel po smrti svojho jediného syna Imricha dosadiť Petra Orseola. Tým mal obísť oprávnené nároky členov arpádovského rodu, z čoho neskôr vzniklo mnoho sporov a vojen. Aby zaistil nástupníctvo Petrovi Orseolovi nechal Štefan I. Vazula oslepiť a jeho synov vyhnal z Uhorska.

Vazulovými synmi boli:

Iná verzia[upraviť | upraviť zdroj]

Iná verzia (nemaďarská) histórie Uhorska hovorí toto:

Roku 1031, t. j. krátko po smrti svojho syna Henricha (nástupníka trónu), dala Gizela, druhá, nemecká manželka sv. Štefana, oslepiť manželovho (Štefanovho) bratranca Vasiľa (Vasiľ – maďarsky Vazul), pretože bol po jej mŕtvom synovi Henrichovi (Imrich, Emeric) jediným vážnym kandidátom na uhorský trón. Syn sv. Štefana od prvej manželky, známy pod prímenom „Vata“, nemohol zaujať kráľovský trón, lebo bol baziliánskym mníchom a staré kánony to zakazovali. To mu vlastne i zachránilo život, že Gizela (jeho macocha) nedala zavraždiť i jeho.

Obrázková kronika (Chronicon pictum, cap. 69) zaznamenáva o tom toto:

«S veľkým zármutkom ho (t. j. Henricha) oplakával kráľ sv. Štefan i celé Uhorsko. Bôľny žiaľ spôsobil sv. Štefanovi veľmi ťažkú chorobu... Medzitým ho začala opúšťať telesná sila a ťažila ho veľká ochablosť. Preto poslal rýchlo posla Budu, Egiruchovho syna, aby priviedol z nitrianského žalára Vasiľa, bratranca, ktorého dal kráľ zavrieť pre jeho mladícku roztopašnosť a pochabosť, a tak mu dal možnosť polepšiť sa. Ešte pred svojou smrťou ho chcel ustanoviť za kráľa. Keď sa o tom dopočula kráľovná Gizela, poradila sa so zločinným mužom Budom a urýchlene poslala do väzenia, kde zadržiavali Vasiľa, Budovho syna Šebeša. Šebeš teda predišiel kráľovského posla, vylúpol Vasiľovi oči, do ušných dutín mu nalial olovo a potom ušiel do Čiech. Keď dorazil kráľov posol, našiel Vasiľa bez očí a s ranami v ušiach ho priviedol ku kráľovi. Pri pohľade naňho, na jeho biedne dokaličenie, vyhŕkli kráľovi sv. Štefanovi slzy, no ťažká choroba mu nedovolila zaslúžene potrestať zločincov...».[1] Uhorským kráľom sa roku 1039 stal Peter Orseolo. Bol synom Štefanovej sestry, ktorá sa vydala za benátskeho Ota Orseola.[2] Od prvého momentu svojej vlády začal Peter likvidovať starú cyrilometodejskú vieru a zavádzať latinské obyčaje, dosadzovať cudzincov do vládnych kruhov krajiny. Jeho chovanie vyvolalo nevídaný odpor v celej krajine.

To viedlo ku Vathovým povstaniam (1041 – 1047) a (1060).

Iná verzia – Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Vladimirus de juxta Hornad – Dejiny gréckokatolíkov Podkarpatska (9.-18.storočie)

Iná verzia – Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. J. Sopko, «Obrázková kronika kap. 69», Kroniky stredovekého Slovenska, Budmerice, 1995, str. 34 – 35; porov. Chronicon Pictum (Képes Krónika), I, Phototypice impressum, Budapestini, 1964, str. 45.
  2. Porov. Dejiny Slovenska, I., Bratislava, 1986, str. 170.