Velký Pařezitý rybník
| Velký Pařezitý rybník | |
| prírodná rezervácia | |
 | |
| Štát |  Česko
|
|---|---|
| Región | Kraj Vysočina |
| Okres | Okres Jihlava |
| Lokalita | Řásná |
| Nadmorská výška | 670 - 680 m n. m. |
| Súradnice | 49°13′44″S 15°22′34″V / 49,22889°S 15,37611°V |
| Rozloha | 26,06 ha |
| Vznik | 3. máj 1984[1] |
| - Vyhlásil | Okresný národný výbor Jihlava |
| Správa | AOPK ČR |
| Kód AOPK ČR | 836 |
  Velký Pařezitý rybník Poloha na mape Česka
| |
| Wikimedia Commons: Velký Pařezitý rybník | |
| Webová stránka: BioLib.cz | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Velký Pařezitý rybník (ev. č. 836) je prírodná rezervácia nachádzajúca sa v blízkosti obce Řásná v okrese Jihlava v nadmorskej výške 670 až 680 metrov. Oblasť spravuje AOPK ČR.
Ochrana[upraviť | upraviť zdroj]
Dôvodom ochrany je zachovanie typických ukážok bažinného lesného spoločenstva vyšších polôh Českomoravskej vrchoviny a vzácnych a chránených rastlinných druhov pokrývajúcich územie rozsiahleho komplexu oligotrofného rybníka, mokraďových jelšín a rašelinových brezín.[2]
História[upraviť | upraviť zdroj]
Zachariáš z Hradca založil tento rybník roku 1565. Rybník plnil už od počiatku vodárenský účel - ako zdroj pitnej vody pre mesto Telč. Voda z rybníka bola zvedená stokou z povodia Jihlavy do Telčského potoka v povodí Dyje. V dobe založenia rybníka sa zachovali na jeho dne početné pne stromov pôvodného lesa. Odtiaľ pochádza aj názov rybníka. V súčasnej dobe je rybník využívaný k extenzívnemu chovu rýb a stále slúži ako záložný zdroj pitnej vody pre mesto Telč.[2]
Geológia[upraviť | upraviť zdroj]
Horninové podložie tvorí drobnozrnná až stredne zrnitá dvojsľudová žula. V širokej úžľabine vzniklo pomerne rozsiahle rašelinisko. V oblasti Jihlavských vrchov je najhlbšie, pričom najväčšia zistená hrúbka rašeliny činí 4,5 m. Na dne rybníka a pod jeho hrádzou sa nachádzajú riečne sedimenty. Mimo rašelinnej pôdy sú pod hrádzou rybníka vyvinuté rašelinné gleje.[2]
Flora[upraviť | upraviť zdroj]
Vegetácia veľmi čistých stojatých vôd je relatívne chudobná. Veľmi chudobná je tiež riasová flóra. Z cievnatých rastlín sa tu vyskytuje bublinatka nebadaná (Utricularia australis) a horčiak obojživelný (Persicaria amphibia).
.jpg)
V litorále rybníka (v plytkej vode) sú vytvorené spoločenstvá vysokých ostríc, ktoré na juhozápadnom brehu prechádzajú k maloplošným fragmentom ostricovorašeliníkových spoločenstiev s ostricou sivastou (Carex canescens), ostricou českou (Vignea bohemica), nátržnicou močiarnou (Comarum palustre), páperníkom úzkolistým (Eriophorum augustifolium), bazanovcom kytkovým (Naumburgia thyrsiflora) a fialkou močiarnou (Viola palustris).
Botanicky najhodnotnejšou je časť PR s názvom "Vejtopa" na západnom a juhozápadnom brehu rybníka. Hlboké rašeliniská dali vzniknúť pozoruhodnému typu rašelinnej breziny s brezou plstnatou (Betula pubescens), brezou previsnutou (Betula pendula) a vtrúseným smrekom obyčajným (Picea abies). Bylinné poschodie tohto porastu je tvorené smlzom chĺpkatým (Calamagrostis villosa) a niektorými druhmi ostríc a pripomína tak svojim charakterom severskú tajgu. Na brehoch tôní a v priekopách sa vyskytuje chránený diablik močiarny (Calla palustris). V západnej časti územia sa nachádzajú prevažne kultúrne smrečiny. Pod hrádzou rybníka je mokraďová jelšina s papraďou ostnatou (Dryopteris cathusiana), papradkou samičou (Athyrium filix-femina), slezinovkou striedavolistou (Chrysosplenium alternifolium), krkoškou chlpatou (Chaerophyllus hursutum) a i.[2]
Lesníctvo[upraviť | upraviť zdroj]
V prírodnej rezervácii sú lesné porasty zastúpené na ploche o výmere 5,7 ha a spôsob hospodárenia podlieha Plánu starostlivosti o prírodnú rezerváciu.[2] Mokraďové lesné porasty pod hrádzou rybníka sú veľmi ťažko prístupné, z toho dôvodu sú ponechané prirodzenému vývoju. Na podmáčaných stanovištiach majú smreky vytvorený plytký koreňový systém, preto sú silne ohrozené vetrom a je teda príznačné, pri obnove lesa, zavádzať postupne do porastov jedľu a buk. Ďalším dôvodom tejto skutočnosti je to, že je žiaduce priblíženie sa porastov k pôvodnej druhovej skladbe a v čo najväčšej miere využívať prirodzeného zmladenia smreka. V mladých smrekových porastoch je dôležité udržiavať redší spon s cieľom dosiahnutia hlbokých korún, a tým aj zvýšenie stability budúcich porastov. Lokalita "Vejtopa" je mimo porastovej plochy.[2]
Fauna[upraviť | upraviť zdroj]
Na území PR žije rad tyrfofilných (rašeliniskových) a mokraďových druhov hmyzu, pavúkov a drobných stavovcov. Z obojživelníkov sa tu vyskytuje rosnička zelená (Hyla arborea), skokan zelený (Rana esculenta), skokan hnedý (Rana temporaria) a mlok bodkovaný (Triturus vulgaris). Velký Pařezitý rybník je prechodným útočiskom aj rôznych druhov vodného vtáctva.[2]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Stránky AOPK ČR [online]. AOPK ČR, [cit. 2016-09-11]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ a b c d e f g Informačná tabuľa v mieste PR Velký Pařezitý rybník
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Velký Pařezitý rybník
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Nariadenie Rady ONV Jihlava o vyhlásení chráneného prírodného výtvoru
- Na stránke BioLib.cz
- Detailný popis pamiatky
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Velký Pařezitý rybník na českej Wikipédii.