Hojkovské rašeliniště
| Hojkovské rašeliniště | |
| národná prírodná pamiatka | |
 Hojkovské rašelinisko, apríl 2010
| |
| Štát |  Česko
|
|---|---|
| Región | Kraj Vysočina |
| Okres | Okres Jihlava |
| Lokalita | Hojkov |
| Nadmorská výška | 640 - 650 m n. m. |
| Súradnice | 49°22′55″S 15°24′47″V / 49,38194°S 15,41306°V |
| Rozloha | 4,91 ha |
| Vznik | 8. júl 1982[1] |
| - Vyhlásil | Okresný národný výbor Jihlava |
| Správa | AOPK ČR |
| Kód AOPK ČR | 718 |
  Hojkovské rašeliniště Poloha na mape Česka
| |
| Wikimedia Commons: Hojkovské rašeliniště | |
| Webová stránka: BioLib.cz | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Hojkovské rašeliniště je národná prírodná pamiatka, ktorá sa nachádza neďaleko obce Hojkov v okrese Jihlava. Bola vyhlásená v roku 1982 a nachádza sa na území prírodného parku Čeřínek. Územie sa rozkladá na ploche 4,90 ha a nachádza sa v nadmorskej výške 640 - 650 metrov nad morom. Predmetom ochrany je rašelinisko, podmáčané lúky a močaristá jelšina s typickou ohrozenou kvetenou.[2][3][4]
Ide o jedno z najstarších rašelinísk na Českomoravskej vrchovine. Vzniklo v neskorom glaciáli, čo môžeme dokázať pomocou peľových analýz. V minulosti na tomto území dochádzalo k ťažbe rašeliny, čomu predchádzalo odvodnenie lokality. Najintenzívnejšia ťažba tu prebiehala v období od konca 19. storočia do začiatku prvej svetovej vojny. Ťažba sa potom obnovila po prvej svetovej vojne a ustala zrejme v roku 1950. V tomto období tiež došlo k zalesneniu tejto lokality jelšou.[5]
Na území rašeliniska sa nachádza porast smlz purpurový (Calamagrostis purpurea), ktorý sa radí ku kriticky ohrozeným rastlinám.[4]
Lokalita[upraviť | upraviť zdroj]
Územie je obklopené lesom a nachádza sa približne 600 metrov južným smerom od obce Hojkov. Národná prírodná pamiatka je súčasťou sklonovo asymetrického údolia v severnom okraji Prírodného parku Čeřínek. Nachádza sa tu pramenisko Hojkovského potoka.[6]
História[upraviť | upraviť zdroj]
Najdôležitejším faktom v histórii bola ťažba rašeliny, ktorá zásadne ovplyvnila dnešnú podobu národnej prírodnej pamiatky. Prvé pokusy o ťažbu sa konali v 70. rokoch 19. storočia, pričom v tomto období bolo rašelinisko zarastené predovšetkým brezou a jelšou. Po odvodnení a zarovnaní povrchu sa začalo s intenzívnou ťažbou. K najväčšej intenzite ťažby dochádzalo od konca 19. storočia až do začiatku prvej svetovej vojny, počas ktorej k ťažba neprebiehala. K čiastočnej obnove ťažby došlo medzi svetovými vojnami. Postupne dochádzalo k odťažovania kvalitnej rašeliny a začiatkom 50. rokov 20. storočia ťažba ustala a územie bolo zalesnené jelšinami. Na území poškodenom ťažbou dochádzalo k cyklu obnovy drevín, ako napríklad brezy a smreku. Na začiatku 80. rokov 20. storočia bol stav rašeliniská dobrý, obklopovali ho vlhké lúky, avšak tu roku 1981 sa začalo odvodňovanie. Pôvodným zámerom bolo odvodnenie celej lokality, ale vďaka Múzeu Vysočiny v Jihlave a orgánom ochrany prírody sa podarilo najcennejšiu časť územia ochrániť tým, že sa lokalita vyhlásila ako Chránený prírodný výtvor. V okolí však došlo k drastickému odvodneniu vlhkých lúk. K starostlivosti o Národnú prírodnú pamiatku dochádza od roku 1993, kedy bol zriadený plán starostlivosti na roky 1993-1998. Došlo k odstráneniu náletových drevín v centrálnej časti územia, kde v súčasnosti dochádza k občasnému koseniu. Na mieste v roku 1995 tiež došlo pokusnému vystreleniu tône pomocou trhaviny, ktorá slúži na rozmnožovanie obojživelníkov.[5]
Prírodné pomery[upraviť | upraviť zdroj]
Oblasť Národnej prírodnej pamiatky sa rozkladá na horninách moldanubického plutónu, čo sú adamellit a dvojsľudová žula. V uzávere údolia dochádza k prekrytiu ílovitopiesčitým až ílovitým zvetralinovým plášťom. Vďaka početným prameniskám je tu pôda celoročne nasýtená vodou. Terajšie rašelinové ložisko má mocnosť okolo 1,7 metra, zatiaľ čo pôvodná maximálna mocnosť pred ťažbou dosahovala až 3 metre. Typická a glejová organozem sa nachádza na centrálnej a južnej časti tejto lokality, okraje tvoria gleje a pseudogleje. Širšie okolie tvorí dystrická kambizem.[6] Stav lokality je v súčasnosti dobrý. Lokalita slúži predovšetkým na výskumné účely, nenachádza sa v blízkosti turistických ciest a preto je verejnosti v podstate neznáma.[5] Na území prebieha odstraňovanie náletových drevín a pravidelné kosenie.[6] Zrážky tu ročne v priemere dosahujú až 700mm a priemerná ročná teplota je 6° C. Lokalita sa nachádza v povodí rieky Jihlavy a je odvodňovaná Hojkovským potokom, ktorý vteká do Jedlovského potoka.[5]
Flóra[upraviť | upraviť zdroj]
Miesta, kde v minulosti dochádzalo k intenzívnej ťažbe rašeliny a kde sa nachádza veľa priehlbín a tôní postupne zarastali drevinami a vznikla tu močaristá jelšina. Hlavnými drevinami tu sú jelša lepkavá (Alnus glutinosa), breza previsnutá (Betula pendula) a smrek obyčajný (Picea abies).[3] Kríkové poschodie tejto lokality je tvorené predovšetkým krušinou jelšovou (Frangula alnus).[6] Veľmi pestrou časťou lokality je bylinné poschodie. Na narušených plochách s rašelinou sa nachádza ohrozená rosička okrúhlolistá (Drosera rotundifolia), ktorej prospieva občasná disturbancia plochy, na ktorej sa vyskytuje.[5] Nájdeme tu aj ohrozený diablik močiarny (Calla palustris), ktorý sa nachádza na brehoch tôní. Najdôležitejšou rastlinou lokality je smlz purpurový (Calamagrostis purpurea), ktorý je kriticky ohrozený a tvorí tu rozsiahly porast medzi hájikom a lesom.[4][6] Nájdeme tu aj niektoré druhy ostríc, ako napríklad ostricu zobáčikatú (Carex rostrata), ostricu sivastú (Carex canescens), ostricu ježatú (Carex echinata) a ostricu čiernu (Carex nigra). Ďalšími zástupcami sú páperník úzkolistý (Eriophorum angustifolium), fialka močiarna (Viola palustris), nátržnica močiarna (Potentilla palustris), sitina niťolistá (Juncus filiformis). Tiež ohrozený vstavačovec májový (Dactylorhiza majalis) sa tu ešte nedávno vyskytoval. Na severnej hranici chráneného územia, kde sa nachádzal rybníček môžeme nájsť páperník pošvatý (Eriophorum vaginatum), vachtu trojlistú (Menyanthes trifoliata) a vŕbu rozmarínolistú (Salix rosmarinifolia). Dominantnou rastlinnou vrstvou machového poschodia sú rašeliníky (Sphagnum sp.).[4][5]
Fauna[upraviť | upraviť zdroj]
Lokalita tvorí významné útočisko pre živočíchy, ktoré sú viazané na biotopy vodné, rašelinové a mokraďové. Významnú časť živočíchov, ktoré sa tu vyskytujú tvoria bezstavovce. Z ohrozených druhov motýľov to sú napríklad hnedáčik čermeľový (Melitaea diamina) a ohniváčik štiavový (Lycaena hippothoe). Na severnej hranici územia je nálezisko mravca rašelinového (Formica picea).[5] Nájdeme tu aj rad obojživelníkov, ktorí sa na lokalite v tôňach rozmnožujú a prežívajú tu. Sú to predovšetkým skokan krátkonohý (Rana lessonae), skokan hnedý (Rana temporaria) a mlok horský (Triturus alepstris). Rašelinové lúky obýva vretenica severná (Vipera berus), jašterica živorodá (Zootoca vivipara). Vyskytuje sa tu 35 druhov vtáctva.[7] Predovšetkým močiarnica mekotavá (Gallinago gallinago), ľabtuška hôrna (Anthus trivialis), ľabtuška lúčna (Anthus pratensis), pŕhľaviar červenkastý (Saxicola rubetra) a svrčiak zelenkavý (Locustella naevia).[3] V starších jelšiach bol pozorovaný ďateľ veľký (Dendrocopos major).[5]
Hospodárenie[upraviť | upraviť zdroj]
Vplyvom veľkého zásahu do ekosystému v minulosti, pretrvávajú negatívne problémy, ktoré spôsobilo ako odvodnenie plôch, tak i ťažba rašeliny. V súčasnosti (k roku 2011) je zrejme najväčším problémom eutrofizácia, pretože dochádza v okolí chráneného územia k intenzívnemu obrábaniu poľnohospodárskych plôch. Priamy vplyv eutrofizácie sa dá pozorovať hlavne v ochrannom pásme. Negatívne ovplyvňuje tiež vývery podzemných vôd.
Plochy, na ktorých hojne rastie kriticky ohrozený smlz purpurový (Calamagrostis purpurea) sú pravidelne kosené. Ďalej dochádza k udržiavaniu či k formovaniu vodných plôšok, ktoré slúžia nielen pre vodné živočíchy, ale aj pre vodné a pobrežné rastliny. Na plochách, kde dochádza k náletom drevín, hlavne krovitých vŕb a jelší, dochádza k ich odstraňovaniu, aby tu mohla byť zachovaná prirodzená skladba nelesnej rašelinovej vegetácie. K odstraňovaniu náletových drevín dochádza mimo hlavného vegetačného obdobia a v čase, keď nedochádza k hniezdeniu vtákov. Najvhodnejším obdobím je obdobie bez veľkej snehovej pokrývky pri mraze. Odstránené dreviny sa odvážajú mimo územia národnej prírodnej pamiatky.[5]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Stránky AOPK ČR [online]. AOPK ČR, [cit. 2016-10-05]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ Národní přírodní památky [online]. csop-jihlava, [cit. 2016-10-05]. Dostupné online. Archivované 2007-09-20 z originálu. (po česky)
- ↑ a b c NPP Hojkovské rašeliniště [online]. cittadella, [cit. 2016-10-05]. Dostupné online. Archivované 2016-03-04 z originálu. (po česky)
- ↑ a b c d Hojkovské rašeliniště [online]. Kraj Vysočina, [cit. 2016-10-05]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ a b c d e f g h i ČECH, Luděk. Plán starostlivosti o Národnú prírodnú pamiatku Hojkovské rašeliniště na obdobie 2009-2016 (po česky)
- ↑ a b c d e ČECH, Luděk; ŠUMPICH, Jan; ZABLOUDIL, Vladimír. Jihlavsko. 1. vyd. [s.l.] : AOPK ČR, 2002. ISBN 80-86064-54-9. S. 526. (po česky)
- ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2016-10-06]. Dostupné online. Archivované 2008-06-19 z originálu.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hojkovské rašeliniště
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Prehlásenie Okresného národného výboru Jihlava o zriadení chráneného prírodného výtvoru (po česky)
- Na stránke BioLib.cz (po česky)
- Kultúrne a prírodné dedičstvo Kraja Vysočina (po česky)
- Profil prírodnej pamiatky Archivované 2016-03-04 na Wayback Machine na stránkach projektu Ochrana prírody a krajiny v Českej republike
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hojkovské rašeliniště na českej Wikipédii.