Rosička okrúhlolistá

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Rosička okrúhlolistá
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
globálne[1]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Drosera rotundifolia
Linné
Synonymá
rosovník okrouhlolistý, rosička, rosnatka, rosa slunečná (Reuss 1853), rosnička okrúhlolistá (Novacký 1936), rosička okrúhlolistá (Dostál 1950, Bertová 1988), rosička okruholistá (Marhold-Hindák 1998)[2]

Mapa rozšírenia (červeno – hojná; ružovo = rozptýlená)
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Rosička okrúhlolistá (Drosera rotundifolia) je mäsožravá rastlina z rodu Drosera rastúca v rašeliniskách, mokradiach a močiaroch. Patrí k najbežnejším druhom rosičiek – je rozšírená v celej severnej Európe, na Sibíri, v Severnej Amerike, Japonsku a na Novej Guinei.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Rosička okrúhlolistá je charakteristická jasne červenou farbou, na ktorú v kombinácii s lepkavou sladkastou látkou vábi drobný hmyz, ktorý jej slúži ako potrava. Od júla do augusta kvitne ružovo až bielo.[3] Kvety sa nachádzajú pomerne vysoko nad listami. Semienka sú čierne 1 – 1,5 mm dlhé. Kvety sa otvárajú v závislosti na osvetlení a celé kvetenstvo sa natáča v závislosti na polohe slnka na oblohe. Rosičky sú viacročné a môžu sa dožívať aj viac ako 50 rokov.

V zimnom období rosička okrúhlolistá vytvára takzvaný hibernákulum – tesne združené listy blízko pri zemi, čo jej umožňuje prestáť chladné zimné počasie.

Zriedkavo sa krížia s rosičkou anglickou (Drosera Anglica Mert. Et Koch) a vzniká kríženec rosička obrátenovajcovitá (Drosera x obovata Mert. et Koch).

Mäsožravosť[upraviť | upraviť zdroj]

Rosička okrúhlolistá so zvyškami motýľa

Živí sa hmyzom, ktorý priťahuje svojou jasne červenou farbou a lepkavými kvapkami obsahujúcimi sladkú látku, ktoré pokrývajú listy. Mäsožravý spôsob obživy rosička vyvinula v dôsledku nedostatku živín v kyslých biotopoch kde rastie. Na rozpustenie chyteného hmyzu prilepeného k výrastkom na listoch používa enzýmy a získava tak dusičnany a iné výživné látky.

Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

V Severnej Amerike rastie vo všetkých častiach Kanady okrem kanadských prérií a tundry; vyskytuje sa na južnej Aljaške, na severozápadnom pobreží Pacifického oceánu a pozdĺž Apalačských vrchov ďalej na juh až do štátov Georgia a Louisiana.

Rastie vo veľkej časti Európy vrátane Britských ostrovov, vo Francúzsku, krajinách Beneluxu, Nemecku, Dánsku, Švajčiarsku, Česku, Slovensku, Poľsku, Bielorusku, Pobaltí, Švédsku a Fínsku, ďalej v severnom Španielsku, Rumunsku, na Islande a v južných častiach Nórska a Grónska. Riedko sa vyskytuje v Rakúsku, Maďarsku a v niektorých ďalších balkánskych krajinách.

V Ázii rastie na Sibíri a v Japonsku, v častiach Turecka, v oblasti Kaukazu, polostrovu Kamčatka, v Južnej Kórei a na Novej Guinei.

Rozšírenia na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Rosička okrúhlolistá sa vyskytuje po celom území s výnimkou teplých oblastí.[3]

Ochrana[upraviť | upraviť zdroj]

Na Slovensku je jej zber zakázaný, rastlina patrí medzi zraniteľné druhy a je zákonom chránená. V Česku ide o silno chránený druh. Je chránená aj v Poľsku, Srbsku, Nemecku a Švajčiarsku.[2]

Použitie[upraviť | upraviť zdroj]

Rosička sa používa na liečenie, je súčasťou niektorých liekov. Zriedkavo sa pestuje v zbierkach, najmä medzi pestovateľmi mäsožravých rastlín.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]