Veronika poľná
| Veronika poľná | |
 Veronika poľná – stonka, listy a kvet. | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Veronica agrestis L.[2][3], 1753[2][3] | |
| Synonymá | |
Zoznam
| |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Veronika poľná[4] (lat. Veronica agrestis)[5] je jednoročná bylina s poliehavou stonkou z čeľade skorocelovité (Plantaginaceae). Prirodzeným areálom jej rozšírenia je takmer celá Európa, Stredomorie a európske Rusko.[5]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Veronika poľná je jednoročná rastlina s byľou na báze poliehavou, v hornej časti vystúpavou, dlhá 5 až 25 cm. Stonka je oblá, krátko kučeravo chlpatá a na uzloch príležitostne zakoreňuje.[4][6]
Krátko stopkaté listy sú v dolnej časti byle protistojné, na báze plytko srdcovité, ostatné striedavé, vajcovité až elipsovité, nepravidelne plytko vrúbkovane pílkovité a na vrchole končisté. Svetlozelené čepele sú na líci i na rube roztrúsene chlpaté.[4][6]
Štvorpočetné kvety rastú jednotlivo v pazuchách listeňov. Biela, bledomodrá až ružová koruna je tanierovitá, s priemerom 6 – 7 mm, je modro žilkovaná. Rúrka koruny je znútra chlpatá a horný lupienok je sfarbený tmavšie ako ostatné. Kvety sú asi dvakrát väčšie ako u veroniky roľnej. Kvetné stopky sú kratšie alebo rovnako dlhé ako podporný list, sú roztrúsene chlpaté a v zrelosti tobolky ohnuté smerom k zemi. Dve tyčinky sú pripojené blízko bázy kvetnej rúrky. Čnelka dlhá asi 1,5 mm neprevyšuje zárez na vrchole tobolky. Štyri kališné zuby sú podlhovasté, končisté, na obvode brvité a dlhšie ako tobolka.[4][6][7]
Tobolky sú oválne, len mierne zboku stlačené, ostro vykrojené, riedko chlpaté, v čase zrelosti s výraznou žilnatinou. Obsahujú 3 – 7 oválne, žltohnedé, priečne jemne vráskavé semená.[4][6]
Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]
Pôvodný areál rozšírenia veroniky poľnej je Európa, Stredomorie, európske Rusko, severná Afrika (Líbya, Maroko, Tunisko) a na ostrovoch Madeira, Kanárske ostrovy a Sicília. Zavlečená je vo Veľkej Británii, Írsku, vo východnej časti Severnej Ameriky, na Novom Zélande, v Indii a Turkménsku.[4][5]
Ekológia[upraviť | upraviť zdroj]
Veronika poľná obsadzuje stanovištia od nížinného po podhorský stupeň. Rastie na poliach, úhoroch, záhradách, okrajoch ciest a na rumoviskách. Uprednostňuje ľahšie, výživné, na humus a dusík bohaté pôdy, kde sprevádza obilniny a okopaniny. V minulosti bola na Slovensku zastúpená hojnejšie, ale pod vplyvom agrotechnických zásahov sa stala veľmi vzácnym a ohrozeným druhom. Kvitne v marci až októbri, je samoopelivá a jej semená rozširujú mravce a vietor. [4][6][7]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Bratislava: Univerzita Komenského, [cit. 2024-01-11]. S. 76. Dostupné online.
- ↑ a b Sp. Pl.: 13 (1753)
- ↑ a b Veronica agrestis L. [online]. powo.science.kew.org, [cit. 2024-01-06]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g Kornélia Goliašová et al .. Flóra Slovenska V/2. Bratislava : Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 1997. S. 206-209.
- ↑ a b c Veronica agrestis [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2023-12-17]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b c d e Josef Dostál, Martin Červenka. Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín II.. prvé. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1991. S. 969-970.
- ↑ a b Naša príroda – Živočíchy a rastliny strednej Európy. prvé. vyd. Bratislava : Reader's Digest Výber, 2000. S. 73.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Veronika poľná
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Veronika poľná
