Vlajka Izraela

Z Wikipédie

Vlajka Izraela je biela s dvomi modrými pruhmi pozdĺž horného aj dolného okraja listu (14:30:85:30:14) s modrou šesťcípou Dávidovou hviezdou (Dávidovým štítom) tvorenou dvoma pretínajúcimi sa trojuholníkmi uprostred. Biela a modrá sú farby židovských bohoslužobných látok a znamenajú v novej interpretácii čistotu sionistických ideálov a oblohu.

Vlajka bola zavedená roku 1948, predlohou jej bola vlajka sionistického hnutia z roku 1891, schválená na kongrese v Bazileji roku 1897.

[upraviť] Dejiny vlajky

Ako prvý s myšlienkou bielej a modrej ako izraelských národných farieb podľa všetkého prišiel rakúsko-židovský básnik spisovateľ narodený v Čechách Ludwig August von Frankl v básni Civ‘ej ‘Erec Jehuda (Farby júdskej zeme), ktorú napísal roku 1864 po návšteve Jeruzalema.^[1] Praktického využitia sa tieto národné farby dočkali až počas prvej alije. Spisovateľ Mordechaj ben Hilel ha-Kohen usporiadal roku 1884 oslavu na počet stých narodenín filantropa Moše Montefioreho, pri ktorej "sme po prvý krát odhalili pred širokou verejnosťou naše národné farby, pretože mnohí ani nevedeli, že modrá a biela sú farbami nášho národa." Výber týchto farieb nebol náhodný a odkazoval na náboženskú tradíciu: modrá a biela sú farby židovského modlitebného plášťa: talitu.

[upraviť] Galéria