Vojčický kanál
| Vojčický kanál | |
| začiatok | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Košický kraj |
| Okres | Trebišov, Michalovce |
| Obce | Parchovany, Tušice, Dvorianky, Vojčice, Trebišov |
| začiatok | Parchovany |
| - poloha | Majerská ulica (ulica) |
| - výška | 109 m |
| - súradnice | 48°44′42″S 21°43′10″V / 48,7450°S 21,7194°V |
| Ústie | Kopaný jarok (kanál) |
| - poloha | Trebišov |
| - výška | 101 m |
| - súradnice | 48°39′23″S 21°44′38″V / 48,6563°S 21,7440°V |
| Dĺžka | 11,2 km |
| Hydrologický identifikátor | 4-30-10-625 |
  Poloha ústia
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Vojčický kanál[1] je kanál v regióne Dolný Zemplín na území obcí Parchovany, Tušice, Dvorianky, Vojčice, Trebišov, v okresoch Trebišov a Michalovce, v Košickom kraji. Nachádza sa v geomorfologickom celku Východoslovenská rovina. Je pravostranným prítokom Kopaného jarka. Má dĺžku 11,2 km.
Začiatok[upraviť | upraviť zdroj]
Začína sa v 109 m n. m. na území obce Parchovany, v poľnohospodárskom extraviláne, v blízkosti južného okraja intravilánu tesne medzi južným plotom agrofarmy (niekdajšie jednotné roľnícke družstvo) a Majerskou ulicou, ktorá lemuje tento južný plot . Patrí do okresu Trebišov v Košickom kraji. Nachádza sa v geomorfologickom celku Východoslovenská rovina na pomedzí geomorfologických podcelkov Trebišovská tabuľa a Ondavská rovina[2].
Opis toku[upraviť | upraviť zdroj]
Od prameňa tečie južným smerom cez poľnohospodársky extravilán, v 107 m n. m. preteká obecnú hranicu a vteká na územie obce Tušice, v 106 m n. m. preteká obecnú hranicu a vteká na územie obce Dvorianky, v 104 m n. m. preteká obecnú hranicu a vteká na územie obce Vojčice, v 104 m n. m. podteká cestu z obce Hriadky do mesta Michalovce, v 103 m n. m. preteká obecnú hranicu a vteká na územie mesta Trebišov v jeho mestskej časti Milhostov, v extraviláne ústi v 101 m n. m. do Kopaného jarka ako jeho pravostranný prítok. Kopaný jarok je ďalej prítokom Ondavy. Vodný tok Vojčický kanál nemá významnejšie prítoky.[3][4]
Pôvod názvu[upraviť | upraviť zdroj]
Vodný tok Vojčický kanál má pôvod v názve obce Vojčice, v priestore ktorej preteká. Z toponyma Vojčice kombináciou s formantom -ský, -cký a kombináciou so všeobecným podstatným menom kanál s významom umelý vodný tok, spravidla so spevnenými bokmi bolo utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z prídavného mena a z podstatného mena v podobe Vojčický kanál ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii.[5][6] Najstarší dochovaný písomný záznam názvu obce Vojčice sa viaže k roku 1217 v podobe Weyche, z roka 1773 je záznam Wojcžice[7]. Názov obce má zrejme pôvod v domácej podobe osobného mena Vojko, ktorého východisko je v osobných slovanských predkresťanských menách Vojeslav, Vojmír, Vojslav, Vojtech. Pôvodný význam týchto osobných mien bol oslavovateľ vojska, slávny vojskom, voju mier, tešiteľ vojska. Názov vodného toku Vojčický kanál bol štandardizovaný v roku 1975[8][9]. V priestore slovenskej hydronymie potokov hydronymum Vojčický kanál je jedinečným hydronymom (júl 2022).
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Názvy kanálov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [1] [cit. 2022-07-02.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [2] [cit. 2022-07-01]
- ↑ Priebeh vodného toku Vojčický kanál v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [3] [cit. 2022-07-02].
- ↑ Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A 6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 14, 146. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)
- ↑ Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 24, 25, 26, 133, 134, 135.
- ↑ Názvy vodných tokov a vodných plôch SR. Povodie Bodrogu a Tisy. A 18. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-425/1990 z 31.10.1990. 82 s. S. 15, 78. ISBN 80-85164-17-5.
- ↑ Miroslav Kropilák. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1978. 532, 3. diel s. S. 278.
- ↑ Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy nesídelných geografických objektov, Východoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-378/1975 z 19.11.1975, Kartografické informácie 8. 153 s. S. 142. Bratislava 1976. 79-002-76 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).
- ↑ Geografické názvy okresu Trebišov A22. Geografické názvoslovné zoznamy OSN - ČSFR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-470/1991 z 30.9.1991. 99 s. S. 12, 27, 68, 93. ISBN 80-900509-1-5.