Yves Montand

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Yves Montand
Yves Montand na Filmovom festivale v Cannes (1987).
Narodenie 13. október 1921
Monsummano Terme, Taliansko
Úmrtie9. november 1991 (70 rokov)
Senlis, Francúzsko
Rodné menoIvo Livi
PrezývkyY. Montand
Povolanieherec
Roky pôsobenia1950 – 1992
Národnosťfrancúzska (od roku 1929), talianska
Štát pôsobeniaFrancúzsko Francúzsko
Taliansko Taliansko
ManželkaSimone Signoret (1951 – 1985), Carole Amiel (1987 – 1991)
PriateľkaSimone Signoretová, Édith Piaf
SynValentin Montand
BratJean-Pierre Maurin, Yves-Marie Maurin, Dominique Maurin (nevlastný) a Jean-François Vlerick (nevlastný)
SestraMarie-Véronique Maurin (nevlastná)
Český dabingLuděk Munzar, Jan Šťastný, Boris Rösner a Josef Langmiler[1][2]
Výška1,87 m
Oficiálna webstránkayves-montand-site-officiel.com

Yves Montand (* 13. október 1921, Monsummano Terme, Taliansko – † 9. november 1991, Senlis, Francúzsko) bol francúzsky herec, skladateľ a šansonier.[3][4] V rámci ankety najväčší Francúz sa umiestnil na 30 mieste.[5]

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Yves Montand, ktorý pochádza z rodiny talianskych prisťahovalcov, opustil školu ako jedenásťročný. Vykonáva množstvo drobných prác. Bez špeciálneho tréningu začal svoju kariéru v šoubiznise spevom. V roku 1944 sa stretol s Edith Piaf v Moulin-Rouge. Tlačí ho, aby sa posunul smerom k siedmemu umeniu (filmu) a podarí sa jej, aby si s ňou zahral v Etoile sans lumière od Marcela Blistèna.

V roku 1946 Yves Montand nahradil Jeana Gabina v Portes de la nuit od Marcela Carného. Mzda zo strachu (1952) od Henri-Georgesa Clouzota je jeho prvou veľkou úspešnou úlohou. Zvyšok päťdesiatych rokov sa na neho usmieva menej, žiadna z jeho interpretácií sa nevyrovná tejto filmovej. Nakrútil však asi desať filmov, najmä so známymi režisérmi ako Jules Dassin, Claude Autant-Lara či Sacha Guitry. V roku 1960 sa vrátil k sláve: odišiel do Hollywoodu, aby nakrútil s Marilyn Monroe film The Billionaire od Georga Cukora. Americká verejnosť, ktorá zbožňuje francúzsku zvodnú stránku speváka Montanda, je však z jeho výkonu sklamaná. Film pred fiaskom zachráni iba prítomnosť Marilyn Monroe.[6] Jeho kariéra opäť znamenala pauzu. Montand sa potom opäť vydá na nové základne a pustí sa do angažovaného kina. Zabijaci kompartmentu (1965) od Constantina Costu-Gavrasa, ktorého hrá po boku svojej manželky Simone Signoretovej, predstavuje začiatok série veľmi politických filmov. Dráma Z (1968) od toho istého režiséra, inšpirovaný knihou Vassilis Vassilikos, je rekonštrukcia aféry Lambrakis z roku 1963, atentát na ľavicového poslanca je vymyslený ako nehoda vojakov, ktorí držia krajinu. Ak sa film odohráva vo fiktívnej krajine, ľahko rozpoznáme, že ide o odsúdenie vojenskej diktatúry, ktorá v Grécku panuje. Ešte pre Costu-Gavrasa, sa Montand vydáva na turné, kde natáča násilné svedectvo o Stalinových čistkách v ZSSR v L'aveu (1969). Ak herec súhlasí s tým, že sa objaví na plátne v angažovaných filmoch, je to preto, že je presvedčeným mužom: spočiatku fascinovaný sovietskym systémom, potom prešiel k menej radikálnym (humanistickým) myšlienkam. Yves Montand, všestranný samouk, sa v 70. rokoch 20. storočia objavil v drámach Červený kruh (1970, Jean-Pierre Melville), Police Python 357 (1974, Alain Corneau), I ako Ikaros (1979, Henri Verneuil), v komédiách Rozmary mocných (1971, Gérard Oury), Veľký podvodník (1976, Claude Pinoteau) alebo v sentimentálnych filmoch César a Rosalie (1972, Claude Sautet) a Vincent, François, Paul a ti druzí... (1974, Claude Sautet). Osemdesiate roky boli poznačené najmä jeho úlohou Papeta vo filme Jean od Floretty (1986) a Manon od prameňa (1986) od Clauda Berriho, diptychológia (dvojdielna séria) prevzatý z cyklu L'eau des collines od Marcela Pagnola. Tento obraz provensálskeho starého otca je posledný, ktorý si z neho pamätáme. IP5, ostrov tlstokožcov (1991) v réžii Jeana-Jacquesa Beineixa je jeho posledným filmom. Zomrel krátko po skončení nakrúcania na infarkt.[7]

Yves Montand vedie popri filme skvelú kariéru speváka. Je interpretom slávnych piesní, ktoré patria do francúzskeho národného dedičstva: „Les Feuilles mortes“, „La Bicyclette“, „A Paris“, „Les Plaines du Far West“ atď.

Vo svojich začiatkoch hral, najmä, v mnohých divadelných hrách.

V roku 1987 predsedal 40. ročníku filmového festivalu v Cannes.[8]

Je autorom zbierky spomienok s názvom Du soleil plein la tête, vydanej v roku 1955.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ https://dabingforum.cz/viewtopic.php?f=64&t=6186
  2. ↑ https://www.dabdb.cz/osoba/6186-yves-montand/
  3. ↑ Yves MONTAND [online]. notreCinema.com, [cit. 2023-07-23]. Dostupné online. (po francúzsky)
  4. ↑ CINEFICHES - Yves MONTAND [online]. cinefiches.edouardneveu.fr, [cit. 2023-07-23]. Dostupné online.
  5. ↑ TRAVERS, James. Biography and filmography of Yves Montand [online]. frenchfilms.org, 2002-01-01, [cit. 2023-07-23]. Dostupné online. (po anglicky)
  6. ↑ YVES MONTAND BOX OFFICE [online]. BOX OFFICE STORY, [cit. 2023-07-23]. Dostupné online.
  7. ↑ PUREPEOPLE. Yves Montand : De quoi est-il mort, juste après le tournage d'un film ? [online]. www.purepeople.com, [cit. 2023-07-23]. Dostupné online.
  8. ↑ LAROUSSE, Éditions. Yves Montand au festival de Cannes – Média LAROUSSE [online]. www.larousse.fr, [cit. 2023-07-24]. Dostupné online. (po francúzsky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Yves Montand

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Yves_Montand&oldid=7758058“