Zámok Slatiňany

Zámok Slatiňany je zámok v meste Slatiňany v okrese Chrudim. Spolu s priľahlým rozsiahlym parkom sa nachádza na juhozápadnom okraji mesta. Zámok má trojkrídlový pôdorys v podobe k severu otvoreného písmena U, od severozápadnej strany vybieha k západu dodatočne pristavané ďalšie krídlo. Najväčšie architektonické zmeny zaznamenal v 19. storočí, kedy bola majiteľom rodina Auerspergovcov.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Predchodkyňou zámku bola stredoveká tvrdza, prvý raz spomínaná v roku 1371 v držbe Zbyňka Orhája zo Slatiňan. Jej pozostatkami sú gotické pivnice pod západným krídlom zámku. Po roku 1580 dal Bohuslav Mazanec z Frymburka tvrdzu rozšíriť a prestavať na renesančný zámok pod vedením Ulrika Aostalliho. Táto budova dodnes predstavuje stavebné jadro zámku. Od roku 1623 prestal byť zámok načas panským sídlom a v závere tridsaťročnej vojny ho opakovane vydrancovali Švédi. Spustnutý zámok dal po roku 1669 opraviť Adam Zikmund Purkhart z Voděrad. Okrem novej barokovej strechy sa renesančný vzhľad zámku príliš nezmenil.

Ďalšie úpravy zámku sa uskutočnili za Jana Adama z Auerspergu pred rokom 1755. Synovec a dedič Jana Adama, Karel z Auerspergu dal začiatkom 19. storočia zjednotiť vzhľad zámku v klasicistickom štýle, namiesto valbovej strechy nastúpila nižšia manzardová strecha a renesančné arkády na nádvorí vystriedali pavlače. Za ďalšieho majiteľa, Karlovho prasynovca Vincenta Karla z Auerspergu, došlo (rovnako ako na zámku Žleby) koncom 40. rokov 19. storočia k novogotickej úprave prevedenej Benediktom Škvorom a jeho žiakom Františkom Schmoranzom st. Prestavby prebiehali až do konca 19. storočia i za ďalšieho z Auerspergovcov, Františka Josefa. Zámok bol ozdobený vežičkami a bol zrušený hlavný vstup z južnej strany; od tej doby sa do zámku vstupuje od severu. Severný koniec západného krídla doplnila mohutná hranatá švorposchodová veža a na ňu k západu nadväzujúce nové krídlo. Interiéry boli vybavené v štýle druhého rokoka. Krytá chodba spojila zámok s pánskym oratóriom v susednom kostole sv. Martina, prestavanom v roku 1892.

V rokoch 1898 až 1901 získal zámocký areál zhruba terajšiu podobu vybudovaním žrebčína, Švýcárne a Mačacieho hrádku (miniatúry gotického hradu na okraji zámockého parku). V roku 1942 zdedil zámok po Ferdinandovi Auerspergovi Josef Trautmannsdorf, ktorému majetok v roku 1945 skonfiškovali a prešiel do vlastníctva štátu.

V rokoch 1950 až 1952 bolo v priestoroch zámku zriadené hippologické múzeum, ktoré dokumentuje vývoj koňa od jeho vzniku (zhruba pred 55 miliónov rokov) po súčasnosť. V 34 miestnostiach zámku sú umiestnené predmety s konskou tématikou zo 122 hradov a zámkov. Svojim rozsahom a komplexnosťou zbierok sa stalo toto múzeum najrozsiahlejším v Európe. V priľahlom žrebčíne si možno pozrieť koňa Przewalského, ktorý v minulosti v prírode vyhynul.

V roku 2001 bol Slatiňanský zámok vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.