Zajačia hora (Šarišská vrchovina)
| Zajačia hora | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Prešovský |
| Okres | Prešov |
| Obec | Miklušovce |
| Pohorie | Šarišská vrchovina |
| Podcelok | Sedlická brázda |
| Povodie | Hornád |
| Nadmorská výška | 635,1 m n. m. |
| Súradnice | 48°55′21″S 21°05′28″V / 48,9225°S 21,0912°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | z obce Miklušovce |
  | |
 Poloha v rámci Prešovského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Zajačia hora[1] (635,1 m n. m.[2][3]) je vrch v Šarišskej vrchovine, krajinnom celku Podhôľno-magurskej oblasti.[4] Leží nad obcou Miklušovce, približne 13 km juhozápadne od Prešova.[5]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa na južnom okraji vrchoviny, v geomorfologickom podcelku Sedlická brázda.[4] Vrch leží v Prešovskom kraji, v okrese Prešov a na katastrálnom území obce Miklušovce.[1] Najbližším sídlom sú na južnom úpätí situované Miklušovce, západne sa nachádza Klenov, severne Kvačany a východne Sedlice.[2][5]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Zajačia hora leží v južnej časti Sedlickej brázdy, v hrebeni vedúcom juhovýchodným smerom od vrchu Mestické (828 m n. m.) cez Banský vrch (662 m n. m.) a Úboč (649 m n. m.). Severne sa nachádza Bekovec (502 m n. m.), Zadný dol (554 m n. m.), Nad dolinkami (537 m n. m.), Osičie (575 m n. m.) a Grejnár (658 m n. m.), západne Banský vrch (662 m n. m.), Úboč (649 m n. m.), Mestické (828 m n. m.), Čierna hora (1 025 m n. m.), Roháčka (1 029 m n. m.), Holý hŕbok (677 m n. m.) a Bystrá (766 m n. m.), južne Šľuchta (781 m n. m.), Bujanov (756 m n. m.), Suchý vrch (799 m n. m.) a Bokšov (810 m n. m.) a východne Somár (701 m n. m.), Bodrova hora (543 m n. m.), Rešetka (577 m n. m.) a Kopce (551 m n. m.).[5][2] Oblasť patrí do povodia rieky Hornád, kde vodu odvádza potok Sopotnica a jej prítoky.[5] Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[5] Na vrchole stojí telekomunikačný stožiar.[6]
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Nevýrazný plochý vrchol pokrýva lúka[6], ktorá umožňuje kruhový rozhľad. Pri vhodných podmienkach je vidieť okolité vrcholy Šarišskej vrchoviny a blízku Čiernu horu, no tiež Slanské vrchy, Čergov, Bechureň a Branisko.[7]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
Na vrchol nevedie značená turistická trasa, preto prístup je možný z blízkej obce Miklušovce.[5]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2024-01-18]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ a b c Šarišská vrchovina – Branisko. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 65.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-01-18]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-01-18]. Dostupné online.
- ↑ a b Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-01-18]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-01-18]. Dostupné online.