Banský vrch (Šarišská vrchovina)
| Banský vrch | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Prešovský |
| Okres | Prešov |
| Obec | Klenov |
| Pohorie | Šarišská vrchovina |
| Podcelok | Sedlická brázda |
| Povodie | Hornád |
| Nadmorská výška | 662,1 m n. m. |
| Súradnice | 48°56′18″S 21°03′01″V / 48,9384°S 21,0503°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | z obce Klenov |
  | |
 Poloha v rámci Prešovského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Banský vrch[1] (662,1 m n. m.[2]) je vrch v Šarišskej vrchovine, krajinnom celku Podhôľno-magurskej oblasti.[3] Leží nad obcou Klenov, približne 13 km západne od Prešova.[4]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa na juhu strednej časti vrchoviny, v geomorfologickom podcelku Sedlická brázda.[3] Vrch leží v Prešovskom kraji, v okrese Prešov a na katastrálnom území obce Klenov.[1] Najbližším sídlom je na južnom úpätí situovaný Klenov, severozápadne sa nachádza Hrabkov, severovýchodne Žipov, východne Kvačany a juhovýchodne Miklušovce.[2][4]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Banský vrch leží na južnom okraji Sedlickej brázdy, v hrebeni vedúcom východným smerom od vrchu Mestické (828 m n. m.) na Úboč (649 m n. m.). Severne sa nachádza Bubon (584 m n. m.), Homôľka (571 m n. m.), Grejnár (658 m n. m.), Baba (577 m n. m.), Ostrý vrch (604 m n. m.) a Zimná hora (664 m n. m.), západne Za horou (717 m n. m.), Sľubica (1 129 m n. m.), Zadný Moravec (959 m n. m.), Koľvek (800 m n. m.), Mestické (828 m n. m.), Čierna hora (1 025 m n. m.), Roháčka (1 029 m n. m.), južne Holý hŕbok (677 m n. m.), Šľuchta (781 m n. m.), Bystrá (766 m n. m.) a Bujanov (756 m n. m.) a východne Úboč (649 m n. m.), Zajačia hora (635 m n. m.), Zadný dol (554 m n. m.), Bekovec (502 m n. m.) a Nad dolinkami (537 m n. m.).[4][2] Oblasť patrí do povodia rieky Hornád, kde voda zo západných a severných svahov odteká Banským potokom a z východných Kvačianskym potokom, ktoré sú prítokmi Svinky. Na južnom úbočí pramení Sopotnica, odvádzajúca vodu rovnako do Hornádu.[4] Na vrchol nevedie značený turistický chodník, no neďaleko prechádza cesta II/546.[5]
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Vrchol pokrýva horská lúka[5], ktorá umožňuje kruhový rozhľad. Pri vhodných podmienkach je možné vidieť okolité vrcholy Šarišskej vrchoviny a blízku Čiernu horu, no tiež Slanské vrchy, Čergov, Bechureň, Branisko a Kojšovskú hoľu vo Volovských vrchoch.[6]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
Na vrchol nevedie značená turistická trasa, no prístup umožňuje cesta II/546, vedúca v jeho blízkosti.[4]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2024-01-16]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ a b c Šarišská vrchovina – Branisko. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-01-16]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-01-16]. Dostupné online.
- ↑ a b Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-01-16]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-01-16]. Dostupné online.