Grejnár
| Grejnár | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Prešovský |
| Okres | Prešov |
| Obce | Klenov, Hrabkov |
| Pohorie | Šarišská vrchovina |
| Podcelok | Sedlická brázda |
| Povodie | Hornád |
| Nadmorská výška | 658,4 m n. m. |
| Súradnice | 48°56′52″S 21°03′08″V / 48,9479°S 21,0522°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | z obce Klenov |
  | |
 Poloha v rámci Prešovského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Grejnár[1] (658,4 m n. m.[2][3]) je vrch v Šarišskej vrchovine, krajinnom celku Podhôľno-magurskej oblasti.[4] Leží nad obcou Hrabkov, približne 12 km západne od Prešova.[5]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa na juhu strednej časti vrchoviny, v geomorfologickom podcelku Sedlická brázda.[4] Vrch leží v Prešovskom kraji, v okrese Prešov a zasahuje na katastrálne územia obcí Klenov a Hrabkov.[1] Najbližšími sídlami sú severozápadne situovaný Hrabkov a južne ležiaci Klenov, východne sa nachádzajú Kvačany, severovýchodne Žipov a severne Krížovany.[2][5]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Grejnár leží v južnej časti podcelku Sedlická brázda, v hrebeni vedúcom od vrchu Mestické (828 m n. m.) severovýchodným smerom cez Banský vrch (662 m n. m.) na Bubon (584 m n. m.). Východne sa nachádza Zadný dol (554 m n. m.), Bekovec (502 m n. m.), Nad dolinkami (537 m n. m.) a Bučina (529 m n. m.), severne Bubon (564 m n. m.), Homôľka (571 m n. m.), Baba (577 m n. m.), Ostrý vrch (604 m n. m.) a Vtáčia hora (698 m n. m.), západne Za horou (717 m n. m.), Zimná hora (664 m n. m.), Sľubica (1 129 m n. m.), Zadný Moravec (959 m n. m.) a Koľvek (800 m n. m.) a južne Mestické (828 m n. m.), Čierna hora (1 025 m n. m.), Roháčka (1 029 m n. m.), Banský vrch (662 m n. m.), Úboč (649 m n. m.), Suchý vrch (799 m n. m.) a Zajačia hora (635 m n. m.).[5][2] Oblasť patrí do povodia rieky Hornád a jeho prítoku Svinka, kde vodu zo západných svahov odvádza Banský potok a z východných Kvačiansky potok.[5] Na vrchol nevedie značený turistický chodník, no juhovýchodným úbočím prechádza cesta II/546.[6]
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Vrchol pokrýva horská lúka[6], ktorá umožňuje obmedzený rozhľad. Pri vhodných podmienkach je možné vidieť okolité vrcholy Šarišskej vrchoviny, no tiež Slanské vrchy, Čergov, Bechureň, Branisko, Čiernu horu a Kojšovskú hoľu vo Volovských vrchoch.[7]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
Na vrchol nevedie značená turistická trasa, preto prístup je možný chodníkmi z okolitých obcí.[5] Najjednoduchší prístup je z cesty II/546, vedúcej juhovýchodným traverzom.[3]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2024-01-15]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ a b c Šarišská vrchovina – Branisko. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- ↑ a b Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 65.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-01-15]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-01-15]. Dostupné online.
- ↑ a b Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-01-15]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-01-15]. Dostupné online.