Zdeněk Fierlinger

	Zdeněk Fierlinger
Odkazy
	Zdeněk Fierlinger; (multimediálne súbory)
	Politický portál; Biografický portál

Zdeněk Fierlinger (* 11. júl 1891, Olomouc – † 2. máj 1976, Praha) bol český politik, vysoký sociálno-demokratický a neskôr komunistický funkcionár, československý premiér v rokoch 1944–1946 (najskôr počas dočasného štátneho zriadenia, neskôr i v oslobodenom Československu). Jeho meno je spájané predovšetkým s podpísom československo-sovietskej zmluvy a so zradou svojej Československej sociálnej demokracie a jej „zlúčením" s KSČ po komunistickom prevrate v roku 1948.

Pôvod a počiatok kariéry[upraviť | upraviť zdroj]

Zdeněk Fierlinger pochádzal zo stredostavovskej rodiny, otec bol stredoškolským profesorom v Olomouci. Vyštudoval gymnázium. Prvá svetová vojna ho zastihla v Rusku, kde vstúpil ako dôstojník do česko-slovenských légií. Okrem iného sa zúčastnil napríklad bitky pri Zborove.

Po vojne sa Fierlinger vrátil do Československa a vstúpil do diplomatických služieb prvej Československej republiky. Bol postupne vyslancom v Holandsku, Rumunsku, USA, Švajčiarsku a Rakúsku. V tomto období bol blízkym priateľom a spolupracovníkom Edvarda Beneša. V roku 1924 vstúpil do sociálno-demokratickej strany.

Pôsobenie v ZSSR[upraviť | upraviť zdroj]

Od roku 1937 do roku 1945 zastával Fierlinger post vyslanca (a neskôr veľvyslanca) v ZSSR. Prevláda názor, že už skôr v tridsiatych rokoch sa stal agentom sovietskej tajnej služby NKVD. Počas svojho „moskovského obdobia" bol Fierlinger veľmi blízky exilovému vedeniu KSČ na čele s Klementom Gottwaldom, ktoré mu úplne dôverovalo. To sa prejavilo napríklad v roku 1943, keď komunisti spolu s Fierlingerom „pripravili" podpísanie československo-sovietskej mierovej zmluvy Edvardom Benešom (Zmluva o priateľstve, vzájomnej pomoci a povojnovej spolupráci medzi Československou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík).

Koniec vojny a nástup komunistov k moci[upraviť | upraviť zdroj]

Tesne pred koncom vojny (apríl 1945) sa stal Fierlinger v exile predsedom československej vlády a zostal ním i po návrate do Československa až do volieb v roku 1946. Zároveň sa stáva vodcom „ľavého krídla" sociálnej demokracie, ktoré usiluje o čo najtesnejšiu spoluprácu s KSČ.

V rokoch 1946–1947 bol predsedom ČSSD. V novembri 1947 bol z predsedníctva vylúčený. Po komunistickom prevrate vo februári 1948 bol Fierlinger hlavným iniciátorom „zlúčenia" sociálnych demokratov s komunistami – fakticky však skôr likvidáciou sociálnou demokracie a prevedenia časti strany do KSČ. Odmenou mu bolo ešte v roku 1948 miesto v Ústrednom výbore KSČ.

Zdeněk Fierlinger neskôr pôsobil ako podpredseda vlády (1948–1953), predseda Národného zhromaždenia (1953–1964) a minister poverený riadením Štátneho úradu pre veci cirkevné (1951-1953). Až do roku 1966 (do svojich 75 rokov) bol členom Predsedníctva Ústredného výboru KSČ. V roku 1968 vystupoval proti pokusom o obnovenie sociálno-demokratickej strany v Československu. Pôsobil okrem iného v rámci Zväzu československo-sovietskeho priateľstva a jedna z jeho posledných verejných „akcií“ bola, že po okupácii v roku 1968 viedol jeho delegáciu na sovietske veľvyslanectvo s „údajne“ protestnou nótou.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]