Konštantínopol

Konštantínopol

Modrá mešita v Carihrade

Súbor:Costantinopoli nel medioevo.jpg

Obraz stredovekého Konštantínopolu

Konštantínopol (tiež Konstantinopolis, slovanský názov Carihrad, grécky Κωνσταντινούπολις, latinsky Constantinopolis) je predošlé meno pre dnešný turecký Istanbul. V súčasnom meste zahŕňal Konštantínopol priestor od prístavu Zlatý roh až k pobrežiu Marmarského mora.

Znovuzaloženie mesta

Na mieste Konštantínopolu stávala pôvodne grécka osada Byzantion (latinsky Byzantium), založená už v 7. storočí pr. n. l.. Rímský cisár Konštantín I. sa rozhodol vytvoriť protiváhu mestu Rím vo východnej časti ríše a pre tento účel si vybral strategické miesto, ktorým osada Byzantion vždy bola. Dňa 11. mája roku 330 bolo mesto vysvätené a premenované na Constantinopolis, teda mesto Konštantínove. Konštantínopol sa tak vedľa Ríma stal druhým hlavným mestom rímskej ríše, mestu sa tiež hovorilo Nova Roma (tj. Nový Rím).

Konštantín obdaril mesto rozsiahlymi privilégiami, obdobnými tým, ktoré od nepamäti náležali mestu Rím; dokonca aj zásobovanie mesta egyptským obilím odpovedalo zásobovaniu starého hlavného mesta obilím z provincie Africa. Okrem toho bolo mesto obdarené právom ius Italicum a bolo tak oslobodené od platenia pozemkovej dane. Celé mesto malo rozsiahlu autonómiu, v jeho čele stál prokonzul, ktorý bol až v roku 359 vystriedaný mestským prefektom. Pri založení mesta sa počítalo so zásobovaním 80 tisíc obyvateľov, avšak už na konci 4. storočia počet obyvateľov dosiahol 400 tisíc a v 2. polovici 6. storočia dokonca 600 tisíc obyvateľov.

Konštantínopol bol od 4. storočia politickým, ekonomickým a kultúrnym centrom východorímskej ríše, pre ktorú sa v dobe humanizmu ujalo označenie Byzantská ríša. Význam Konštantínopolu však ďaleko presahoval hranice Byzantskej ríše, mesto bolo jedným z najbohatších a najľudnatejších na svete. Mesto sa taktiež stalo štyrikrát miestom zasadania ekumenických koncilov.

Oproti starému Rímu sa mesto líšilo predovšetkým vo dvoch veciach: zatiaľ, čo jazykom starého Ríma bola predovšetkým latinčina, obyvateľstvo Konštantínopolu hovorilo prevažne grécky. Druhý rozdiel spočíval v tom, že si Rím ešte dlho uchovával antický vzhľad, avšak Konštantín vybudoval nový Rím už so zámerom postaviť mesto v kresťanskej zásade, takže v jeho stavebnom pláne nechýbalo miesto pre kostoly.

Z vojenského hľadiska sa Konštantínopol považoval za nedobytnú (Theodosiánske a pobrežné hradby) a najsilnejšiu pevnosť známeho sveta. Veľké množstvo útokov a obliehaní neuspelo na členitom opevnení mesta. Prvá zaťažkávajúca skúška bolo obliehanie Konštantínopolu 626 perzskými Sasánovcami a ich spojencami Avarmi.

V roku 1204 bol Konštantínopol počas štvrtej križiackej výpravy vydrancovaný a obsadený na viac ako polstoročie križiakmi, svojimi bývalými spojencami. Až roku 1261 bolo v Konštantínopole obnovené byzantské cisárstvo po návrate cisára Michala VIII. z nikajského exilu.

Dňa 29. mája 1453 Byzantská ríša definitívne zanikla dobytím Konštantínopolu Osmanskými Turkami. Turci mesto přemenovali na Stambul (z gréckeho spojenia εἰς τὴν πόλιν, eis tén polin, do mesta) a spravili z neho hlavné mesto Osmanskej ríše. Roku 1923 bola založená Turecká republika a hlavné mesto sa presunulo do Ankary.

Umelecké stvárnenie Konštantínopolu, na pravej strane janovská kolónia Pera.

Odkazy

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Konštantínopol
  Commons

Literatúra

• ZÁSTĚROVÁ, Bohumila a kol.. Dějiny Byzance. Praha : Academia, 1992. ISBN 80-200-0454-8.
• HRADEČNÝ, Pavel a kol.. Dějiny Řecka. Praha : Lidové noviny, 1998. ISBN 80-7106-192-1.
• DRŠKA, Václav; PICKOVÁ, Dana. Dejiny stredovekej Európy. Praha : Aleš Skřivan ml., 2004. ISBN 80-86493-113.

Súvisiace články

• Constantinus I.
• Istanbul
• Byzantská ríša
• Obliehanie Konštantínopolu
• Pád Konštantínopolu 1453
• Hradby Konštantínopolu

Externé odkazy

• Plánik Konštantínopolu
• 800 rokov od prepadnutia Konštantínopolu západnými krešťanmi

cz:Konstantinopol