Preskočiť na obsah

Ótos (mytológia)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Ótos (starogr. ὭτοςÓtos, lat. Otus) je v gréckej mytológii jeden z bratov obrovského vzrastu známych ako Alóeovci.[1]

Otcom Óta bol gigant Alóeus, alebo podľa inej verzie boh morí Poseidón a Ifimedeia.[2] Bratia Ótos a Efialtes rástli rýchlo a vo svojich deviatich rokoch boli už obrovskými obrami.[2] Podľa veštby ich nemohol zabiť ani človek ani boh a keďže boli aj neohrozenými silákmi, to im dodalo také veľké sebavedomie, že sa vystatovali pokorením samotných bohov.[1]

Od hrozieb potom prešli k činom. Začali tým, že zajali boha vojny Area, spútali ho do reťazí a zatvorili do medeného suda. Ares bol v sude potom uväznený trinásť mesiacov a po celý ten čas zavládol na celom svete mier.[1] Bratia následne chceli zničiť samotné sídlo bohov Olymp, dokonca vyhlásili, že bohyne Héru a Artemidu unesú.[1]

Skazu však bratia nedokončili. Podľa jednej verzie ich zabil svojím šípom boh Apolón,[1] podľa druhej sa zjavila bohyňa Artemis v podobe bielej lane, bleskurýchlo prebehla medzi nimi a keď každý z nich po nej vystrelil svoj ​​šíp, smrteľne zasiahli jeden druhého.[2] Ares, boh vojny bol nakoniec oslobodený bohom obchodu Hermom[2] a ľudstvo naďalej sužovali vojny.[1]

Referencie a bibliografia

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c d e f Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 44.
  2. a b c d Apollodoros, Kronika, 1,7,4.