Preskočiť na obsah

Alóeovci

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Alóeovci (starogr. Ἀλωάδαι – Alóadai, lat. Aloeidae) sú v gréckej mytológii obrovití bratia Ótos a Efialtes.

Ich pôvod je uvádzaný najmenej v dvoch verziách. Jedna hovorí, že sú synmi Giganta Alóea a jeho manželky Ifimedeie. Druhá, že ich otcom bol boh morí Poseidón. Údajne sa Ífimedeia do Poseidóna zamilovala a túžobne ho vyzerala na morskom brehu. Keď si raz naberala vodu morských vĺn a liala si ju do lona, po nejakom čase otehotnela. Až potom sa vydala za Alóea.

Porodila dvoch synov menom Ótos a Efialtes. Tí od malička rýchlo rástli, každý rok o lakeť do šírky a siahu do výšky, takže v deviatich rokoch boli deväť lakťov širokí a deväť siah vysokí. Navyše im veštbou bolo predpovedané, že žiaden človek ani boh ich nemôže zabiť.

Títo bratia – vekom deti, vzrastom obri, posilnení priaznivou veštbou, ktorá im dodala veľké sebavedomie pohrozili bohom, že keď ešte viac vyrastú, navŕšia najvyššie hory Grécka a vyjdu po nich až do neba. Ich cieľom sa mal stať Olymp, kde sa chceli zmocniť bohyne Héry pre Efialta a bohyne Artemis pre Ota. Najprv sa však rozhodli zajať boha vojny Area a tento krok sa im podaril. Zajali ho v Trácii, kde ho zviazali a uväznili do mosadznej nádoby, ktorú ukryli v dome svojej nevlastnej matky. Bez boha vojny Area tak zavládol na svete mier.

Tomuto ich vyčíňaniu nakoniec urobil rázny koniec boh Apolón, ktorý ich zastrelil šípom zo svojho strieborného luku. Dokonca mu vraj pritom v boji pomáhal aj hrdina Herakles.

Iná verzia však uvádza, že Apolón poradil bohyni Artemis, aby prehovorila Ota ukončiť obliehanie Olympu sľubom, že za ním príde sama a bude mu po vôli. To brata Efialta nahnevalo, lebo jemu Héra to isté nesľúbila a bratia sa pohádali. V tom sa však objavila Artemis v podobe bielej lane. Bratia spozorneli, zaujali postavenie oproti seba a vzali do rúk oštepy. Keď laň vbehla medzi nich, obaja bratia zároveň vymrštili svoje oštepy, laň však v tej chvíli zmizla a bratia sa navzájom prebodli oštepmi. Tak sa vyplnila veštba – ani smrteľník ani boh ich nemohol zabiť, len oni navzájom.

Po ukončení tohto konfliktu sa posol bohov Hermes vydal hľadať zajatého boha vojny Area a keď ho našiel, donútil jeho strážkyňu, aby Area po trinástich mesiacoch vypustila z medeného suda.

Obaja mŕtvi bratia boli pochovaní v Boiótii a na ostrove Naxos ich uctievali ako najväčších hrdinov. Ich duše však putovali do Tartaru, kde sú priviazaní chrbtami k sebe ku stĺpu, povrazy majú zo živých zmijí a údajne ich tam mučí sova.