Čeľabinský incident

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
česko-slovenskí legionári

Čeľabinský incident bola udalosť, ktorá sa odohrala 14. mája 1918 na železničnej stanici v meste Čeľabinsk vo vtedajšej RSFSR počas ruskej občianskej vojny. Tento incident v rozhodujúcej miere ovplyvnil postoj česko-slovenských légii k boľševickej moci. Nevyprovokovaný útok na evakuovaných príslušníkov légií spôsobil roztržku medzi boľševickými silami a československými légiami a viedol k ozbrojenému odporu a bojom, ktoré trvali až do roku 1920.

Predohra[upraviť | upraviť zdroj]

Po vypuknutí prvej svetovej vojny sa začali na východnom fronte vytvárať dobrovoľníckej jednotky vytvorené z Čechov a Slovákov, ktorí bojovali po boku ruskej armády. Spočiatku vytvorili malú jednotku označenú ako česká družina. Neskôr v roku 1916 už československá jednotka nadobudla veľkosť pluku a v roku 1917 sa už v radoch československého vojska v Rusku nachádzalo asi 30 000 mužov.[1]

Revolučné udalosti v roku 1917 uviedli československé vojská do zložitej situácie. Vojsko jednak vyhlásilo vernosť ruskej dočasnej vláde, zároveň vyjadrilo snahu nezasahovať do ruských vnútorných záležitostí a odmietlo podporu akejkoľvek politickej strane, zároveň však deklarovalo snahu o pokračovanie boja proti vojskám Ústredných mocností. Situáciu však ďalej skomplikovala októbrová revolúcia. Po vyhlásení prímeria medzi vojskami Ústredných mocností a Ruskom a neskorším vyhlásením Brestlitovského mieru začiatkom roku 1918 bolo rozhodnuté stiahnuť tieto vojská z frontu a cez Sibír a Ďaleký východ ich presunúť loďami cez USA alebo oceán okolo sveta do Európy. Tento presun mal niekoľko komplikácii, predovšetkým fakt, že Ústredné mocnosti požadovali od novej Sovietskej vlády aby tieto jednotky odzbrojilo a navrátilo občanov Rakúsko-Uhorska do vlasti, kde im hrozilo stíhanie za vlastizradu. Československá exilová vláda dosiahla, aby ju ruské a neskôr sovietske autority považovali za súčasť francúzskej armády.[2]

Priebeh[upraviť | upraviť zdroj]

V dôsledku rozhodnutia sovietskej vlády o spomalení presunu jednotiek česko-slovenských légii do Vladivostoku sa vlaky s legionármi museli zastavovať v niekoľkých staniciach od Volgy na východ Ruska. Vznikla tak možnosť kontaktov so zajateckými vlakmi, ktoré premávali opačným smerom, pričom išlo o prevažne o maďarských a nemeckých zajatcov. Práve z takéhoto vlaku prechádzajúceho cez Čeľabinsk neznámy človek vyhodil kus železa[3] a ťažko zranil jedného legionára. Československí vojaci tento vlak zastavili a na mieste páchateľa ubili na smrť[3].
Miestny soviet pri vyšetrovaní tohoto incidentu zatkol desiatich česko-slovenských legionárov, ktorí čin spáchali[3] a odmietol ich prepustiť. Následkom toho 17. mája neozbrojení česko-slovenskí legionári obsadili železničnú stanicu, odzbrojili červenoarmejcov, zmocnili sa miestnych skladov zbraní[3] a nakoniec aj celého mesta, kde oslobodili zajatých druhov. Tento incident sa ešte podarilo urovnať, ale o týždeň neskôr po Trockého telegrame, ktorý prikazoval všetkým sovietom na magistrále odzbrojiť Čechoslovákov, vystúpili česko-slovenské jednotky proti sovietskej vláde na celej magistrále.[4]

Následný ústup Čechoslovákov na východ a ich návrat cez polovicu sveta späť do vlasti, ktorý trval až do roku 1920, sa nazýva sibírska anabáza.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. TATAROV, Boris. Novodobí husité. Československé vojenské jednotky v Rusku (srpen 1914 – duben 1918). 1. vyd. Praha : Naše Vojsko, 2010. S. 104.
  2. PRECLÍK, Vratislav. Masaryk a legie, váz. kniha, 219 str., vydalo nakladatelství Paris Karviná, Žižkova 2379 (734 01 Karviná) ve spolupráci s Masarykovým demokratickým hnutím, 2019, ISBN 978-80-87173-47-3, str. 66 - 83
  3. a b c d PACNER, Karel. Osudové okamžiky Československa. Praha : Nakladatelství BRÁNA, 2012. 720 s. ISBN 978-80-7243-597-5. S. 62-66.
  4. KOVÁČ, Dušan a kol.. Kronika Slovenska. 2, Slovensko v dvadsiatom storočí. 1. vyd. Bratislava : Fortuna Print & Adut, 1999. ISBN 80-88980-08-9. S. 85.

Ďalšia literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • KUČERA, Martin. čeljabinský incident. In: Akademická encyklopedie českých dějin. Ed. Jaroslav Pánek. Zväzok 2 : Č/1 : (čarodějnické procesy – česko-portugalské vztahy). Praha : Historický ústav AV ČR, 2011. 378 s. Dostupné online. ISBN 978-80-7286-193-4. S. 22.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Čeljabinský incident na českej Wikipédii.