Čeľusť (maxila človeka)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Čeľusť (iné názvy: maxila[1], [podľa niektorých názorov nesprávne:[2]] horná čeľusť[3][4] ; lat. maxilla) je párová kosť, jedna z najväčších kostí splanchnokránia človeka.

Telo čeľuste (corpus maxillae) má tvar štvorbokej pyramídy. Nad koreňom očného zuba (dens canium) je prehĺbenina, čeľustná jama (fossa canina), od ktorej odstupuje sval, ktorý dvíha kútik úst (musculus levator anguli oris). Nad fossa canina je otvor (foramen infraorbitale), ktorým prestupujú cievy a nervy. Telo čeľuste ohraničuje kostený zárez (incisura nasalis) a spoluvytvára apertura piriformis. Kostený zárez vybieha mediálne do krátkeho predného nosového tŕňa (spina nasalis anterior), ktorý sa vyskytuje iba u Homo sapiens. Vo vnútri tela čeľuste je priestorná čeľustná dutina (sinus maxillaris), ktorá vypĺňa celú čeľusť a zasahuje až do jej výbežkov. Patrí k vedľajším nosovým dutinám a komunikuje so strednou časťou nosovej dutiny s meatus nasi medius.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  1. maxila. In: Slovník cudzích slov : akademický. 2. dopl. a upr. slovenské vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, 2005. 1054 s. Dostupné online. ISBN 80-10-00381-6.
  2. čeľusť. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2003. 702 s. ISBN 80-224-0761-5. Zväzok 3. (Č – Eg), s. 42.
  3. čeľusť. In: Malá slovenská encyklopédia. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Goldpress Publishers, 1993. 822 s. ISBN 80-85584-12-3. S. 131.
  4. čeľusť. In: Krátky slovník slovenského jazyka. 4. dopl. a upr. vyd. Bratislava : Veda, 2003. 985 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0750-X. S. 94-95.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]