Ďula

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°02′03″S 23°04′08″V / 48,0341832°S 23,0690242°V / 48.0341832; 23.0690242
Ďula
(Дюла)
Szőlősgyula po maďarsky,
Юливци (Julivci)
po rusky
obec
Štát Ukrajina Ukrajina
Región Zakarpatská oblasť
Okres Vynohradivský rajón
Nadmorská výška 137 m n. m.
Súradnice 48°02′03″S 23°04′08″V / 48,0341832°S 23,0690242°V / 48.0341832; 23.0690242
Rozloha 4,940 km² (494 ha)
Obyvateľstvo 1 421
Hustota 287,65 obyv./km²
Primátor Sándor Sápi
Poloha obce v rámci Ukrajiny
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Ukrajiny
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Ďula (ukr. Дюла, maď. Szőlősgyula alebo skrátene Gyula, rus. Юливци (Julivci), rum. Jula) je obec na Ukrajine, v Zakarpatskej oblasti, vo Vynohradivskom rajóne, na území bývalej Podkarpatskej Rusi.[1]

Pôvod názvu[upraviť | upraviť kód]

Podľa historikov bol názov dediny odvodený z maďarského osobného mena Gyula (čítaj: Ďula), ktoré bolo do ruštiny preložené ako Július. Na základe tohto zváženia bola obec v roku 1946 premenovaná na Юливци (čítaj: Julivci).

Po maďarsky sa Ďula nazýva Szőlősgyula. Predpona Szőlős znamená v preklade hrozno, ktorá súvisí s pestovaním hrozna a produkciou vína v Ďule od roku 1907.[2]

Názvy[upraviť | upraviť kód]

Geografia[upraviť | upraviť kód]

Ďula leží vo Vihorlatsko-gutinskej oblasti Vnútorných Východných Karpát, konkrétne podcelku Munții Oaș.

Nachádza sa 20 km od Vynohradivu, vzdušnou čiarou asi 10 km.

Dejiny[upraviť | upraviť kód]

Obyvatelia obce sa považujú za potomkov Pečenehov, ktorí na území Zakarpatskej oblasti žili v 9. storočí.

Prvá písomná zmienka o Ďule pochádza z roku 1396, keď bola súčasťou Uhorska. Obec sa už vtedy volala Gyula, avšak podľa historikov sa o nej už skôr hovorilo ako o mieste s názvom Giula.

Dedinu v roku 1867 postihla epidémia kiahní, kvôli ktorej umrelo mnoho detí.

Po rozpade Rakúsko-Uhorska sa stala Ďula súčasťou Česko-Slovenska. Počas druhej svetovej vojny sa na základe prvej viedenskej arbitráže stala Ďula súčasťou Maďarského kráľovstva. [4] Po vojne patrila obec pod zriadenie Sovietskeho zväzu. V roku 1946 bola Ďula premenovaná na Julivci. Po rozpade ZSSR sa napokon v roku 1991 stala súčasťou Ukrajiny, popričom ju Ukrajinci opäť pomenovali Ďula. [2][3]

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť kód]

Počet obyvateľov[upraviť | upraviť kód]

V roku 1989 obývalo Ďulu 1360 obyvateľov (666 mužov a 694 žien).

Podľa sčítania ľudu z roku 2001 mala obec 1 421 obyvateľov. [1]

Národnosť Počet ľudí Percentuálne (%)
maďarská národnosť 1365 96,06%
ukrajinská národnosť 52 3,66%
ruská národnosť 4 0,28%

Nábožentsvo[upraviť | upraviť kód]

Podľa KMKSZ žijú v dedine s výnimkou 10 gréckokatolíckych rodín prevažne protestanti. [2]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b Офіційний портал Верховної Ради України [online]. w1.c1.rada.gov.ua, [cit. 2020-07-01]. Dostupné online.
  2. a b c d KMKSZ - Kárpátaljai Magyar Kulturális Szövetség [online]. [Cit. 2020-07-02]. Dostupné online. (po maďarsky)
  3. a b Указ Президії Верховної Ради УРСР від 25.6.1946 «Про збереження історичних найменувань та уточнення … назв … Закарпатської області» — Вікіджерела [online]. uk.wikisource.org, [cit. 2020-07-13]. Dostupné online.
  4. Prvá viedenská arbitráž