Ľubovniansky zlatý
Ľubovniansky zlatý[1] (nem. Lublauer Gulden, poľ. Złoty lubowelski/lubowieński/lubowieyski) bola historická peňažná jednotka, ktorá sa spomína medzi rokmi 1753 – 1765 v účtoch miest Spišského zálohu.[2]
Ľubovniansky zlatý je predmetom polemiky. Pravdepodobne existoval ako platidlo, avšak nie je zrejmé, či šlo o priamo označenú mincu ako ľubovniansky zlatý alebo poľskú mincu razenú v Starej Ľubovni či hodnotu uvádzanú v písomnostiach. Faktom je, že doteraz nebola objavená minca s týmto označením. Predpokladu existencie napomáha fakt, že v Starej Ľubovni fungovala mincovňa, ktorá je doložená písomnosťami krátko po jej zániku v roku 1769, kedy bola poškodená vojskom Barskej konfederácie.[3] Ďalšími faktormi môže byť záujem spišských starostov o banícku činnosť na Spiši a ľahko dostupné drahé kovy. Zároveň zálohované územie predstavovalo v istom zmysle štát v štáte, čo nevylučuje možnosť razby vlastných mincí zo strany dedičných spišských starostov z poľského vplyvného rodu Lubomirských.[4]
Najstaršia písomná zmienka pochádza z roku 1706, kedy vo svojom testamente Alžbeta Herteli odkazuje manželovi aj 20 ľubovnianskych zlatých. Neskôr sa pravidelne spomína v písomnostiach spišských zálohovaných miest. Príkladom je dlžobný úpis vyhotovený magistrátom mesta Hniezdne, podľa ktorého si richtár, prísediaci a ostatní členovia mestskej rady požičali v roku 1753 od Jána Jaglinského, farára z Ružbách, 400 holandských auresov (zlatých) na opravu a výstavbu domov zničených po požiari. Okrem správy o požiari v Hniezdnom poskytuje informácie o dobovej hodnote ľubovnianskeho zlatého, keďže čiastka 400 holandských zlatých bola prerátaná na 3320 ľubovnianskych zlatých v pomere 8,3:1.[3] Navyše sa zázname spomína, že 1 ľubovniansky zlatý zodpovedá 30 poľským grošom, prípadne 20 poltorákom. Pomer odpovedá podobnej úrovni 9 poľských zlatých k 1 poľskému dukátu (9:1) v polovici 18. storočia. Prípadne 1 poľskej dvojzlatke k 8 poľským grošom (8:1).[2][5] Okrem ľubovnianskeho zlatého občas figuruje aj drobná minca (pieniezek).[4]
V roku 2006 zhotovila Štátna mincovňa v Kremnici raziace matrice podľa návrhu Mgr. Art. Jozefa Česlu, ktorý vzišiel z verejnej súťaže organizovanej Mestskou agentúrou pre cestovných ruch a regionálneho rozvoja (MARMON). Minca má dve varianty. Obidve majú spoločný rub, kde je vyobrazený svätý Mikuláš, patrón mesta, pochádzajúci z mestskej pečate 18. storočia s latinským kruhopisom: „Sigillum civitatis lubloviensis” (znak/pečať ľubovnianskych mešťanov). Na líci jednej z nich je zobrazená podoba Ľubovnianskeho hradu z 18. storočia a nápis: Ľubovniansky zlatý. Druhý variant obsahuje štylizovanú hlavu vlkolaka ako odkaz na udalosti z 18. storočia a kruhopis: Ľubovniansky zlatý. Mincu je možné si vyraziť alebo zakúpiť v expozícii múzea Dom ľubovnianskeho mešťana, prípadne v informačnom centre v Starej Ľubovni alebo stredovekom vojenskom tábore pod Ľubovnianskym hradom.[3]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ ŽIFČÁK, František. Ľubovniansky zlatý ako počtová jednotka. Správy (Košice: Východoslovenské múzeum), 1986, s. 57 – 58.
- ↑ a b MIKOŁAJCZYK, Andrzej. Leksykon numizmatyczny. Warszawa, Łódź : Wydawnictwo Naukowe PWN, 1994. ISBN 83-01-09710-8. S. 343. (po poľsky)
- ↑ a b c MIŠENKO, Pavol. Dom ľubovnianského mešťana. Almanach Muszyny (Muszyna: Stowarzyszenie Przyjaciół Almanachu Muszyny), 2007, roč. 17, s. 112 – 113. ISSN 1234-6276.
- ↑ a b František Žifčák. K problematike mincovne poľských starostov v Starej Ľubovni. In: Slovenská numizmatika. Bratislava : VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1990. ISBN 80-224-0180-3. Ročník IX., s. 227 – 230.
- ↑ František Žifčák. Neznáma mincovňa v Starej Ľubovni. In: VRTEL, Ladislav. Pomocné vedy historické: súčasný stav a perspektívy : zborník príspevkov zo sympózia konaného 18. a 19. septembra 1985 v Námestove. Dolný Kubín : Štátny okresný archív, 1986. S. 141.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- ŽIFČÁK, František. Mincovňa v Starej Ľubovni. Spravodaj Slovenskej numizmatickej spoločnosti (Bratislava: Slovenská numizmatická spoločnosť), 1986, čís. 2.
- František Žifčák. Obeživo v zálohovaných spišských mestách v 16. – 18. storočí. In: Slovenská numizmatika. Nitra : Archeologický ústav SAV, 1992. ISBN 80-90-11-59-0-X. Číslo 12, s. 40 – 41.