Šablóna:Kozmonautika/Novinky/12 2023

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

8. december 2023

USA Spojené štáty dosiahli rekord v počte štartov rakiet za jeden rok. Prekonala ho raketa Falcon 9, ktorá vyniesla jeden z mnohých nákladov družíc Starlink na obežnú dráhu a jej prvý stupeň zároveň vykonal už 200. pristátie raketového stupňa na plávajúcej plošine. Počet tohoročných štartov amerických rakiet dosiahol číslo 109.[1]

9. december 2023

Čína Prvý úspešný štart čínskej rakety Zhuque-2 s trojicou družíc. Ide zároveň o prvý úspešný štart rakety používajúcej kvapalný metán a kvapalný kyslík. Predchádzajúci pokus o štart tejto rakety vyniesol len hmotnostnú raketu a jej vôbec prvý štart skončil haváriou.[2]

12. december 2023

USA NASA oznámila, že najvzdialenejšia funkčná ľuďmi vyrobená sonda vo vesmíre, Voyager 1, má problémy. Neodosiela vedecké ani technické údaje. Na vine je jeden z jej trojice počítačov. Inžinieri hľadajú riešenie.[3]

25. december 2023

Japonsko Japonská kozmická agentúra JAXA oznámila, že jej kozmická sonda SLIM (Smart Lander for Investigating Moon) určená na pristátie na Mesiaci bola úspešne navedená na jeho obežnú dráhu. Táto dráha sa bude postupne znižovať až do 19. januára 2024, keď sa pristávací modul pokúsi o pristátie. Sonda odštartovala do vesmíru už 6. septembra.[4][5]

26. december 2023

USA Najstarší používaný raketový stupeň rakety Falcon 9 od spoločnosti SpaceX, ktorý mal za sebou 19 letov a pristátí, je zničený. Po svojom poslednom úspešnom rekordnom lete síce bezpečne pristál na plávajúcej námornej plošine, pri návrate plošiny do prístavu sa pod vplyvom vetra a vĺn preklopil.[6]

29. december 2023

USA Americká sonda Parker Solar Probe vykonala už svoj 18. let perihéliom. K slnečnému povrchu sa priblížila na rekordne nízku vzdialenosť 7,26 milionóna kilometrov. Systémy sondy zvládli priblíženie v dobrom stave.[7]
Snímka z preletu okolo Io 30. 12. 2023
Snímka z preletu okolo Io 30. 12. 2023

30. december 2023

USA Sonda Juno preletela blízko Jupiterovho mesiaca Io. S výškou 1 500 km o najbližší prelet kozmickej sondy okolo Io za posledných dvadsať rokov. Šesť snímok z kamery JunoCam, ktoré vznikli počas preletu, ukázalo okrem iného aj poškodenie kamery dlhodobými účinkami radiácie.[8]