Šimon Peter Weber

	Šimon Peter Weber
	kníhtlačiar, vydavateľ a spisovateľ
Narodenie	okolo 1760; Sibiu, Rumunsko
Úmrtie	20. september 1842; Bratislava, Rakúske cisárstvo
	Biografický portál

Šimon Peter Weber (* okolo 1760, Sibiu, Rumunsko – † 20. september 1842, Bratislava) bol kníhtlačiarom, vydavateľom a spisovateľom. Otec bol knihárom, jeho matka bola dcérou tlačiara Bartha v Sibiu, jeho syn bol tlačiarom.

Za typografa sa vyučil v Barthovej tlačiarni v Sibiu. Po vyučení absolvoval tovarišskú vandrovku. V roku 1783 prišiel z Viedne do Bratislavy, kde v ten rok získal licenciu na založenie tlačiarne a otvoril si aj kníhkupectvo. V rokoch 1783 – 1820 bol vedúcim spoločného podniku. V roku 1788 založil jeho filiálku v Komárne, kde prechodne i sám pôsobil, avšak v roku 1795 v súvislosti s prosperitou ústrednej bratislavskej tlačiarne jej komárňanskú filiálku predal svojmu tamojšiemu faktorovi V. Weinmüllerovi. Od roku 1813 v dôsledku zlého zdravotného stavu viedol podnik so synom Šimonom Ľudovítom, tlačiareň aj naďalej pracovala pod názvom Š. P. Weber a syn, avšak po roku 1820 sa na jej vedení už nezúčastňoval.

Bol podporovateľom a štedrým mecénom umenia, udržiaval kontakty s mnohými spisovateľmi a umelcami, zo svojho domu urobil jedno z centier kultúrneho života v Bratislave.

Tlačiar – podnikateľ[upraviť | upraviť zdroj]

Š. P. Weber bol úspešným a významným podnikateľom v oblasti kníhtlačiarstva. Napriek protestom a neprajnosti bratislavských tlačiarov J. M. Landerera, F. A. Packa a A. Löweho dostal povolenie vykonávať tlačiarenské remeslo a v krátkom čase vybudoval moderný podnik, ktorý vybavil najnovšou technikou, najmä typografickými strojmi a bohatými zásobami písma. Už jeho vzorník z roku 1783 obsahoval 28 typov antikvy a ďalších 28 typov fraktúry. Postupne zamestnával až 4 sadzačov, 5 tlačiarov a skladníka, ročne spracoval 35 – 50 balov papiera. Jeho tlače mali vynikajúcu grafickú úroveň. Pri ich výrobe uplatňoval drevorytovú výzdobu s rôznymi námetmi. Kvalitu a vysokú konkurenčnú schopnosť tlačenej produkcie dosahoval prostredníctvom spolupráce s poprednými redaktormi, výtvarnými umelcami a remeselníckymi dielňami kovolejárov a písmolejárov v Bratislave i vo Viedni (napr. J. M. Korabinský, Gritner, M. Seltsam, J. T. Trattner a i.).

Po roku 1820 jeho syn Šimon Ľudovít už nedokázal čeliť konkurencii, po roku 1830 podnik stále upadal a pokúsil sa ho zachrániť a oživiť spoluprácou s viacerými spoločníkmi. V roku 1852 už nefungujúcu tlačiareň predal A. Schreiberovi.

Tlačiar – vydavateľ[upraviť | upraviť zdroj]

Podstatnú časť jeho produkcie tvorili ziskové št. objednávky a tlače hromadnej spotreby – úradné vestníky, učebnice, kalendáre, kancionály, modlitebné knižky a noviny – čo mu umožňovalo tlačiť a vydávať aj deficitné tituly. Jeho tlačiareň produkovala tlačený materiál lat., nem., maď. a slovenskej proveniencie rozličného žánru. Vydával najmú práce protestantských autorov, a to básnické zbierky, náboženské spevníky a teologické spisy. Vydal rezolúciu Leopolda II. o protestantských cirkvách a 1803 – 1806 Nový zákon.

Vydával a tlačil:

popri prácach s náboženskou tematickou aj príležitostné tlače, pôvodné vzácne filozofické, historické, právnické, prírodovedecké a umelecké diela uhorských autorov
preklady I. Kanta, J. A. Komenského, P. Metastasia, M. E. de Montaigna, F. M. Voltaira, a i.
zo slovenských autorov J. M. Korabinského, M. Institorisa-Mošovského, M. Laučeka, D. Lehockého, J. Palkoviča
z periodík tlačil Presspurské noviny, Magyar Kurir, Pressburger Mercur, Preßburger Zeitung (od roku 1813 bol aj ich vydavateľom)
v Komárne vytlačil práce miestnych osvietencov a protestantských kňazov, šlabikáre, maď. vedecký časopis Á Mindenes Gyüjtemémy.

Tlačiar – spisovateľ[upraviť | upraviť zdroj]

Šimon Peter Weber bol literárne činným, pohotovým autorom príležitostných oslavných rečí a básní. Niektoré z nich boli zhudobnené. Popularitu v týchto žánroch dosiahol zdôrazňovaním rodiaceho sa uhorského vlastenectva. Ako dramatik debutoval v roku 1792 historickou tragédiou v piatich dejstvách Die Hunyadische Familie... o dramatických životných osudoch L. Huňadyho, ktoré uviedla divadelná spoločnosť Ch. L. Seippa v nem. Mestskom divadle v Bratislave. Neskôr napísal veršované libreto ku komickej spevohre v troch dejstvá Der edle Eifer..., v ktorej na pozadí francúzsko-rakúskej vojny podal idealizovaný obraz života Cigánov v Galante. Bol jedným z prvých nemecky píšucich dramatikov v Bratislave, ostal však zabudnutý, jeho hry, poézia a texty piesní i reči mali len dobový význam, avšak v kontexte osvietenskej jozefínskej éry je významnou postavou nielen dejín bratislavského kníhtlačiarstva a literatúry, ale kultúry a vzdelanosti vôbec.