Juraj Palkovič (1763 – 1835)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Juraj Palkovič
slovenský rímskokatolícky duchovný, cirkevný hodnostár a prekladateľ
Narodenie24. apríl 1763
Veľké Chlievany, okr. Bánovce nad Bebravou
Úmrtie21. január 1835 (71 rokov)
Ostrihom
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Juraj Palkovič
Úvodná strana Palkovičovho prekladu Biblie do bernolákovčiny.

Juraj Palkovič alebo Jur Palkovič alebo Jur Palkovics (* 24. apríl 1763, Veľké Chlievany, okr. Bánovce nad Bebravou – † 21. január 1835, Ostrihom (Esztergom) bol slovenský rímskokatolícky duchovný, cirkevný hodnostár a prekladateľ.

 Rodina[upraviť | upraviť zdroj]

  • otec Ján Palkovič
  • matka Katarína 

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Od roku 1773 žil s rodičmi v Doľanoch. Študoval v Seminári sv. Štefana v Trnave a v Seminári „Pazmaneum“ vo Viedni, po zrušení tohto ústavu pokračoval v štúdiách v rokoch 1784 – 1788 na generálnom seminári v Bratislave. V roku 1788 bol vysvätený za kňaza. V nasledujúcich rokoch Palkovič slúžil ako kaplán v Štiavnických Baniach a v Pezinku. Od roku 1799 bol profesorom etiky na seminári v Bratislave, v rokoch 1800 – 1820 pôsobil ako profesor cirkevného práva a etiky na seminári a knihovník kapitulskej knižnice v Trnave. V roku 1816 sa stal kanonikom ostrihomskej arcidiecézy, po presídlení kapituly do Ostrihomu pôsobil tam.

Počas štúdií v Bratislave bol členom krúžku vlasteneckých filológov, zakladajúci člen bernolákovského Slovenského učeného tovarišstva. Po smrti Antona Bernoláka a Juraja Fándlyho sa stal najvýznamnejším predstaviteľom bernolákovského hnutia. Šíreniu a rozvoju bernolákovského spisovného jazyka napomáhal predovšetkým vydavateľskou a prekladateľskou prácou. Bol najväčším mecénom literatúry vydávanej v bernolákovčine, na čo obetoval väčšinu svojich príjmov. Jeho zásluhou vyšli do roku 1835 najmä všetky diela najvýznamnejšieho bernolákovského básnika Jána Hollého, s ktorým viedol rozsiahlu korešpondenciu a ktorému bol aj poradcom a usmerňovateľom.

Prekladal z nemčiny, latinčiny a gréčtiny, najmä biblické drámy a filozofické texty. Dlhodobo sa usiloval o preklad Biblie do bernolákovskej slovenčiny, ktorý sa mu napokon podarilo realizovať a na vlastné náklady vydať v dvoch zväzkoch v rokoch 1829 a 1832. Sám ho slovenským farnostiam zadarmo posielal. Počas prác na preklade Biblie stihol v rokoch 1825 – 1827 vydať ešte šesť-zväzkový slovník „Slowár Slowenskí, Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí“ Antona Bernoláka, ktorý zredigoval, upravil a doplnil.

Zaujímavosť[upraviť | upraviť zdroj]

3. apríla 1833 písal Ján Hollý Jurajovi Palkovičovi: „Nikdá sem s tak weľkú Chutú a radosťú Bibliu nečítal gako túto slowenskú od Pána Welkomožného preloženú...“

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Swaté Písmo starého i nowého Zákona: podla obecného latinského od sw. Rímsko-katolíckég Církwi potwrďeného, preložené s Prirownaním ğruntowného Tekstu na Swetlo widané. Ďel prwní, Ďel druhí. W Ostrihome: Josef Beimel, 1829, 1832.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]