Škoda Garde

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Škoda Garde
Výrobca AZNP Mladá Boleslav / BAZ Bratislava
Produkcia 1981 – 1983
Krajina pôvodu ČSSR
Predchodca Škoda 110 R
Nasledovník Škoda Rapid
Typ karosérie coupé
Usporiadanie zadný náhon
Motor(y) 742.12X, 1 174 cm³, 40,5kW
Max. rýchlosť 150 km/h
Prevodovka(y) 4-stupňová manuálna
Dĺžka 4 175 mm
Šírka 1 610 mm
Výška 1 380 mm
Hmotnosť 865 kg
Kapacita nádrže 38 l

Škoda Garde je štvormiestny (2+2) dvojdverový osobný automobil s karosériou typu coupé vyrábaný v česko-slovenských Automobilových Závodoch Mladá Boleslav n.p. v rokoch 1981 - 1983 ako nástupca automobilu Škoda 110 R Coupé. Podľa tradície sa najluxusnejšie automobily škodovky s karosériou coupé montovali v pobočnom závode Kvasiny. V prípade Garde bola časť výroby presunutá do závodu BAZ v Bratislave, kde sa zároveň vyrábali aj viaceré - hlavne podvozkové - komponenty pre celú produkciu.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Karoséria a interiér Škoda Garde vznikli úpravami pôvodnej karosérie vozidiel radu Škoda 105/120 z ktorej bola prebratá kompletná predná časť, vzhľad dverí a prístrojovej dosky. Vzhľad zadnej časti vozidla však bol prebratý z konceptu Škoda Coupé, ktorý vznikol na prelome 70. a 80. rokov 20. storočia, ale nikdy sa do sériovej výroby nedostal. Vznikol tak nasledovník populárneho automobilu Škoda 110 R Coupé v rade Coupé produkovaných automobilkou Škoda. Po ukončení výroby vozidiel Škoda Garde ich vo výrobe nahradili vozidlá Škoda Rapid, ktoré koncepčne vychádzali z Garde, pričom základný model Rapid 120 sa od Garde odlišoval okrem exteriérových úprav spoločných pre celý inovovaný modelový rad osobných vozidiel Škoda len väčšim rozchodom náprav.

Motor[upraviť | upraviť zdroj]

Motor automobilu Škoda Garde bol zhodný s automobilom Škoda 120LS / GLS - 742.12X, teda za zadnou nápravou pozdĺžne šikmo uložený radový, vodou chladený, karburačný štvorválec s ventilovým rozvodom OHV a zdvihovým objemom 1 174 cm³. Tento motor dosahoval pri kompresnom pomere 9,5 výkon 40,5 kW pri 5200 /min (podľa ISO +5%) a točivý moment 85,5 Nm pri 3250 /min (ISO +5%). Zároveň to bol prvý motor radu Š742/743, ktorý bol vybavený plnoprietokovou filtráciou oleja a kvôli konštrukcii zadnej nápravy aj zníženou olejovou vaňou. Na rozdiel od sedanov Š 120LS/GLS tento motor nebol sériovo vybavený chladičom oleja, ktorý zostal k dispozícii už iba ako zvláštna výbava.

Prevodovka[upraviť | upraviť zdroj]

Prevodové ústrojenstvo používa 4-stupňovú prevodovku odstupňovanú zhodne so všetkými ostatnými vozidlami radu Škoda 120 a rovnakým stálym prevodom 4,22. Iný je spôsob pripojenia polosi k rozvodovke, pretože Škoda Garde má konštrukčne inak riešenú zadnú nápravu.

Podvozok[upraviť | upraviť zdroj]

Podvozok Škoda Garde prešiel oproti Škode 120 niektorými úpravami. Predná náprava je lichobežníková s hrebeňovým riadením a pružinami s progresívnou charakteristikou. Predné kotúčové brzdy sú namiesto dvojpiestových brzdičov osadené štvorpiestovými brzdičmi, čo si vyžiadalo aj o niečo väčšie brzdové kotúče. Zmenilo sa aj zapojenie brzdových okruhov - zatiaľ čo jeden okruh brzdí len jeden pár piestikov na predných kolesách, druhý okruh brzdi druhý pár piestikov na predných kolesách a zadné brzdy.

Zadný pohľad na Škodu Garde

Najväčšie úpravy sa týkajú zadnej nápravy, ktorá je úplne iná, ako u vozidiel Škoda 105/120. Náprava je uhlová kyvadlová s vlečenými ramenami, čo znamená, že k pôvodnému pozdĺžnemu ramenu nápravy pribudlo rameno šikmé, ktoré určuje odklon pozdĺžneho ramena od pozdĺžnej osi auta. Namiesto pevnej polosi uloženej v prevodovke v kameňoch je použitá kĺbová polos s homokinetickými kĺbmi. Nová konštrukcia zadnej nápravy umožnila zmenšenie zmeny odklonu a rozchodu zadnej nápravy pri prepružení, čo zvýšilo stabilitu vozu najmä v zákrutach a takisto odstránila namáhanie polosy na ohyb, čo znížilo riziko jej zlomenia. Dôsledkom bolo aj to, že vozidlo bolo pri poruche hnacieho hriadeľa odtiahnuteľné a dokázalo stáť na kolesách aj bez motora a prevodovky. Keďže začiatkom 80. rokov neexistovala v ČSSR továreň, ktorá by dokázala polos s homokinetickými kĺbmi vyrábať, automobily Škoda Garde modelového roku 1981 sa dodávali s polosami Löbro nemeckej výroby. Neskôr sa montovali polosi TRIPODE.

Nová zadná náprava však mala aj určité nectnosti. V prevádzke sa ukázala ako poddimenzovaná. Hlavne pri využívaní plnej nosnosti vozidla dochádzalo k deformáciám ramien zadnej nápravy, čo sa prejavilo zvýšeným príklonom kolies. Ramená neskoršej výroby (Škoda Rapid a Š-130 od 1989) už boli zosilnené, napriek tomu si mnohí neskorší vlastníci vozidiel Škoda s týmto druhom zadnej nápravy zosilňujú ramená ešte dodatočnými výztuhami.

Karoséria[upraviť | upraviť zdroj]

Karoséria je celokovová, samonosná, dvojdverová, štvormiestna s dvomi núdzovými sedadlami. Zadná partia karosérie je skosená a karoséria plynule prechádza od strechy cez kapotu až k zadnému čelu v jednej línii bez zlomu. Predné dvere sú oproti karosérii sedan dlhšie a namiesto zadných dverí sú v bokoch karosérie pevné trojuholníkové okná. Prieduchy pre bezprievanové vetranie sú umiestnené v zadnom rohu trojuholníkových okien. Zadné sklo je rozmerné, u vozov neskoršej výroby s elektrickým vyhrievaním. Počas celej výroby sa na Garde montovali viacdielne plastové nárazníky z laminátového materiálu "Prepreg", ktoré boli vpredu v rohoch osadené smerovkami podobne, ako plechové nárazníky súdobej Škody 105/120. Zadné čelo však bolo zmenené a namiesto zvislých svetlometov bolo osadené blokovými svetlometmi s väčšou plochou, ktoré boli neskôr použité aj na ostatných vozidlách Škoda. Nakoľko tieto svetlá nemali ešte integrované svetlá do hmly, tieto sa osadzovali samostatne nad zadný nárazník, spravidla v počte 2 ks. Hlavný batožinový priestor je umiestnený vpredu a má obsah 0,28 m³, spolu s pomocným batožinovým priestorom za zadnými sedadlami však vozidlo disponuje priestorom 0,4 m³.

Interiér[upraviť | upraviť zdroj]

Interiér vozu Škoda Garde obsahoval vždy najvyššiu dostupnú výbavu v sortimente Škoda pre daný modelový rok. Väčšina vozov Garde mala prístrojovú dosku z materiálu IPUR s otáčkomerom, cyklovačom stieračov, uzamykateľnou priehradkou pred spolujazdcom a plastovou poličkou pod prístrojovou doskou. Niektoré vozy pre tuzemský trh však boli ešte osadené starším typom prístrojovej dosky. Dvere a bočné steny interiéru sú medzi čalúnením a priestorom okna prekryté lištou z materiálu IPUR. Strop vozu je čalúnený koženkou aj tam, kde u sedanu boli použité plasty (najmä A a B stĺpik). Väčšina vozov mala čierne koženkové bočnice a tmavo čalúnené sedadlá, niektoré vozy Škoda Garde boli dodávané s béžovým koženkovým čalúnením dverí, ktorého súčastou boli aj béžovou koženkou a látkou čalúnené sedačky. Odtieň interiéru sa volil podľa lakovania karosérie.

Predné sedačky sú anatomicky tvarované, posuvné, výškovo nastaviteľné nezávisle pri prednom a zadnom úchyte, pre výškove nastavenie je však potrebné mať náradie. Na sedačkách možno nastaviť sklon operadla. Pre prístup k zadným sedačkám sú predné sedačky sklápateľné dopredu po odistení poistky. Operadlo je v jednom kuse s opierkou hlavy. Operadlá zadných sedadiel sú konštrukčne identické s operadlami zo sedanu, ale jednoduchšie tvarované. Namiesto delených sedákov je použitá jednoducho tvarovaná lavica, ktorá sa dá v prípade potreby odklopiť, následne sa dajú sklopiť operadlá a je prístupný zadný batožinový priestor o objeme 0,12 m³. Zadné sedadlá poskytujú výrazne menej komfortu, ako u sedanov, čo je umocnené ešte zvažujúcou sa strechou, takže nie sú určené pre osoby vyššej postavy.