Konkávna funkcia: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah

V textu

Verzia z 22:08, 1. január 2008

Ak má funkcia f(x) dotyčnicu na intervale [A,B], resp. v hraničných bodoch [A,B] má dotyčnice sprava alebo zľava, potom funkcia f(x) je konkávna na intervale [A,B] ak pre každú dotyčnicu leží graf pod dotyčnicou.

Ak funkcia f(x) je spojitá na intervale [A,B] a nech má pre každý vnútorný bod intervalu [A, B] zápornú druhú deriváciu, potom je funkcia na intervale [A,B] konkávna.

Funkcia je konkávna v intervale [A,B], ak jej graf je "otvorený nadol".

Tento článok týkajúci sa matematiky je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

@@ Riadok 1: / Riadok 1: @@
+Ak má [[funkcia]] f(x) [[dotyčnica|dotyčnicu]] na [[interval]]e [A,B], resp. v hraničných [[bod (geometria)|bodoch]] [A,B] má dotyčnice sprava alebo zľava, potom funkcia f(x) je konkávna na intervale [A,B] ak pre každú dotyčnicu leží graf pod dotyčnicou.
-Funkcia je konvexná (konkávna) v intervale $ (a,b) $, ak jej [[graf]] je "otvorený nahor (nadol)".
+Ak funkcia f(x) je [[spojitá funkcia|spojitá]] na intervale [A,B] a nech má pre každý vnútorný bod intervalu [A, B] zápornú druhú [[derivácia|deriváciu]], potom je funkcia na intervale [A,B] konkávna.
+Funkcia je konkávna v intervale [A,B], ak jej [[graf]] je "otvorený nadol".
 {{matematický výhonok}}