Bukovina (krajina): Rozdiel medzi revíziami
d robot Pridal: da:Bukovina |
d odstránenie odkazu na neexistujúci obrázok |
||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
'''Bukovina''' (po rumunsky: ''Bucovina'', po ukrajinsky: ''Буковина'' [''Bukovyna''], po nemecky: ''Buchenland'' alebo ''Bukowina'', po poľsky: ''Bukowina'', po maďarsky: ''Bukovina'') bola historická krajina, v rokoch 1775-1918 súčasť Rakúskej monarchie, v súčasnosti rozdelená medzi [[Rumunsko]] a [[Ukrajina|Ukrajinu]]. |
'''Bukovina''' (po rumunsky: ''Bucovina'', po ukrajinsky: ''Буковина'' [''Bukovyna''], po nemecky: ''Buchenland'' alebo ''Bukowina'', po poľsky: ''Bukowina'', po maďarsky: ''Bukovina'') bola historická krajina, v rokoch 1775-1918 súčasť Rakúskej monarchie, v súčasnosti rozdelená medzi [[Rumunsko]] a [[Ukrajina|Ukrajinu]]. |
||
[[Image:Medieval monastery of Moldovitza in Romanaia.jpg|thumb|Klasický stredoveký kláštor v meste Vatra Moldoviţei]] |
|||
==Pôvod názvu== |
==Pôvod názvu== |
||
Pomenovanie ''Bukovina'' sa začalo používať roku [[1775]] po anexii príslušného územia Rakúskou monarchiou. Pomenovanie má slovanský pôvod a je odvodené od slova [[buk]], keďže územie bolo zarastené prevažne bukmi. |
Pomenovanie ''Bukovina'' sa začalo používať roku [[1775]] po anexii príslušného územia Rakúskou monarchiou. Pomenovanie má slovanský pôvod a je odvodené od slova [[buk]], keďže územie bolo zarastené prevažne bukmi. |
Verzia z 00:12, 6. február 2008
Bukovina (po rumunsky: Bucovina, po ukrajinsky: Буковина [Bukovyna], po nemecky: Buchenland alebo Bukowina, po poľsky: Bukowina, po maďarsky: Bukovina) bola historická krajina, v rokoch 1775-1918 súčasť Rakúskej monarchie, v súčasnosti rozdelená medzi Rumunsko a Ukrajinu.
Pôvod názvu
Pomenovanie Bukovina sa začalo používať roku 1775 po anexii príslušného územia Rakúskou monarchiou. Pomenovanie má slovanský pôvod a je odvodené od slova buk, keďže územie bolo zarastené prevažne bukmi.
Dejiny
Starovek
Od starovekých rímskych čias obývali územie Bukoviny Dákovia, od ktorých Rumuni odvodzujú svoj pôvod.
Stredovek
V 5. storočí územie získali Avari a po nich sa v regióne usadili Slovania. V 10.-11. storočí územie patrilo ku Kyjevskej Rusi. Od 14. storočia bolo územie súčasťou Moldavského kniežatstva s centrom v meste Suceava (od roku 1388). V 15. storočí sa o niektoré časti tohto územia sporili Moldavsko a Poľsko. V tomto období, počas vlády Ştefan cel Mare a jeho nástupcov vznikli maľované kláštory v mestách Moldoviţa, Putna, Suceviţa a Voroneţ. Spolu s ich slávnymi freskami patria k najväčšiemu kultúrnemu dedičstvu súčasného Rumunska.
Osmanské obdobie
Od roku 1514 sa Bukovina ako súčasť Moldavského kniežatstva dostala do závislosti od Osmanskej ríše. V roku 1769 po postupných porážkach a ústupe Turkov z Balkánu Bukovinu obsadili vojská Ruska a v roku 1774 Rakúska.
Habsburské obdobie
Roku 1775 Bukovina podľa Konštantínopolskej dohody pripadla Rakúsku. Najprv bola spravovaná ako časť Haliča, potom v rokoch 1849-1918 to bola korunná krajina habsburskej monarchie. Od čias cisára Jozefa II. na Bukovine existovalo ukrajinské, rumunské, nemecké, poľské, maďarské a židovské školstvo. V roku 1857 na území s rozlohou 10440 km2 žilo 455 800 obyvateľov. Z toho tvorili Rumuni 44,6% (hlavne na juhu, v rôznych spoločenských triedach), Ukrajinci 38,2% (vrátane Rusínov, prevažne roľníci a pastieri) Nemci 6,4% (prevažne úradníci, remeselníci, inžinieri), Židia 6,4% (žijúci prevažne v mestách, obochodníci, remeselníci, lekári, advokáti), Poliaci 3% (žijúci prevažne v mestách - v Černovci tvorili v roku 1910 po Židoch druhú najväčšiu etnickú skupinu s počtom 15 412 ľudí), Maďari 1,6% a iní. Bukovina bola prevažne poľnohospárskou krajinou (v roku 1880 až 3/4 obyvateľstva sa živilo poľnohospodárstvom). V Černovci bývali veľké trhy s dobytkom. V roku 1902 ešte 60% roľníckych hospodárstiev malo menej ako 2 ha pôdy, keďže 40% pôdy zaberali veľkostatky. Pastierstvo prevažovalo najmä v horských oblastiach krajiny.
Zánik Rakúsko-uhorskej monarchie
Počas 1. svetovej vojny sa v Bukovine odohralo niekoľko bitiek medzi ústrednými veľmocami a Ruskom. Napriek porážke Ruska, územie po vojne pripadlo Rumunsku, čo bolo potvrdené saintgermainskou zmluvou. 28. júna 1940 podľa paktu o neútočení severnú časť anektoval ZSSR, väčšina nemeckého obyvateľstva územie Bukoviny opustila. V roku 1941 ju Rumuni dobyli späť. Väčšina židovskej menšiny bola deportovaná do koncentračných táborov. V roku 1944 bola Bukovina Moskovskou zmluvou opäť rozdelená: sever sa stal súčasťou ZSSR (Ukrajinskej SSR, dnešnej Ukrajiny) a juh zostal Rumunsku.
Väčšina historického územia Bukoviny je dnes súčasťou župy Suceava v Rumunsku a Černovická oblasť na Ukrajine.
Národnosti
Ukrajinská Bukovina
Podľa oficiálneho sčítania obyvateľstva z roku 1995 bola národnostná skladba v Černovickej oblasti nasledovná:
- 70% Ukrajinci
- 10% Rumuni
- 9% Moldavci (čo sú vlastne tiež Rumuni)
- viac ako 6% Rusov
- 1.7% Židia
- 0,5% Poliaci
Rumunská menšina obýva prevažne južnú časť Černovickej oblasti, väčšinu tvoria v týchto okresoch:
- Herţa - 95%
- Novoselitza (Noua Suliţă) - 61%
- Hylboka (Adâncata) - 50%
- Storozhinetz(Storojineţ) - 30%
Rumunská Bukovina
V rumunskej časti v župe Suceviţa bola národnostná skladba v roku 1992 nasledovná:
- 96,6% Rumuni
- 1,4% Ukrajinci
- 0,7% Rómovia
- 0,3% Nemci
- 0,4%Poliaci
- 0,1% Maďari