Friulčina: Rozdiel medzi revíziami
d Posledné úpravy používateľa Maximilianus Barta (diskusia) vrátené; bola obnovená posledná úprava RobotQuistnix |
odteraz ak to nebude prinajmenšom v normálnej slovenčine tak to budem mazať, nie sme v jasliach a už ti to bolo asi 10x povedané |
||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
'''Friulčina''' alebo '''furlančina''' alebo '''furlandčina''' (po taliansky ''friulano'', po friulsky ''furlan'') je [[románsky jazyk]], ktorým hovorí národnostná menšina pri meste [[Udine]] v historickej oblasti [[Furlansko]] (severovýchodné [[Taliansko]] pri hraniciach so Slovinskom; po tal. Friuli, dnes časť regiónu [[Furlansko-Julské Benátky]]). |
'''Friulčina''' alebo '''furlančina''' alebo '''furlandčina''' (po taliansky ''friulano'', po friulsky ''furlan'') je [[románsky jazyk]], ktorým hovorí národnostná menšina pri meste [[Udine]] v historickej oblasti [[Furlansko]] (severovýchodné [[Taliansko]] pri hraniciach so Slovinskom; po tal. Friuli, dnes časť regiónu [[Furlansko-Julské Benátky]]). |
||
Jazyk sa považuje buď za samostatný románsky jazyk alebo časť [[rétorománske jazyky|rétorománskych jazykov]] alebo dokonca (dnes už ojedinele) za nárečie rétorománčiny. Spor o postavenie jednotlivých tzv. rétorománskych jazykov sa nazýva "[[questione ladina]]" a má aj politické pozadie. Delí sa na viacero regionálnych nárečí, vychádza z latinčiny. |
Jazyk sa považuje buď za samostatný románsky jazyk alebo časť [[rétorománske jazyky|rétorománskych jazykov]] alebo dokonca (dnes už ojedinele) za nárečie rétorománčiny. Spor o postavenie jednotlivých tzv. rétorománskych jazykov sa nazýva "[[questione ladina]]" a má aj politické pozadie. Delí sa na viacero regionálnych nárečí, vychádza z latinčiny. Za oficiálne nárečie sa považuje friulčina z Udine. Každé mesto Furlanska má potom svoje vlastné nárečie (napr. friulčina z [[Aquileia|Aquileii]], alebo z Palmanovi). Podobné je nárečie z regiónu Benátsko a švajčiarska rétorománčina. Friulčina nesie veľa znakov galsko-románskych jazykov. |
||
Jazykom hovorí asi 600 000 ľudí a je v Taliansku uznaný ako regionálny jazyk úradov a škôl. Čiastočne sa používa aj ako literárny jazyk. Ako druhý jazyk jazyk friulčinu ovláda aj časť talianskych Slovincov a Nemcov. |
Jazykom hovorí asi 600 000 ľudí a je v Taliansku uznaný ako regionálny jazyk úradov a škôl. Čiastočne sa používa aj ako literárny jazyk. Ako druhý jazyk jazyk friulčinu ovláda aj časť talianskych Slovincov a Nemcov. |
||
Verzia z 14:58, 27. marec 2008
Friulčina alebo furlančina alebo furlandčina (po taliansky friulano, po friulsky furlan) je románsky jazyk, ktorým hovorí národnostná menšina pri meste Udine v historickej oblasti Furlansko (severovýchodné Taliansko pri hraniciach so Slovinskom; po tal. Friuli, dnes časť regiónu Furlansko-Julské Benátky).
Jazyk sa považuje buď za samostatný románsky jazyk alebo časť rétorománskych jazykov alebo dokonca (dnes už ojedinele) za nárečie rétorománčiny. Spor o postavenie jednotlivých tzv. rétorománskych jazykov sa nazýva "questione ladina" a má aj politické pozadie. Delí sa na viacero regionálnych nárečí, vychádza z latinčiny. Za oficiálne nárečie sa považuje friulčina z Udine. Každé mesto Furlanska má potom svoje vlastné nárečie (napr. friulčina z Aquileii, alebo z Palmanovi). Podobné je nárečie z regiónu Benátsko a švajčiarska rétorománčina. Friulčina nesie veľa znakov galsko-románskych jazykov.
Jazykom hovorí asi 600 000 ľudí a je v Taliansku uznaný ako regionálny jazyk úradov a škôl. Čiastočne sa používa aj ako literárny jazyk. Ako druhý jazyk jazyk friulčinu ovláda aj časť talianskych Slovincov a Nemcov.