Friulčina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Friulčina alebo furlančina alebo furlandčina (po taliansky friulano, po friulsky furlan) je románsky jazyk, ktorým hovorí talianske obyvateľstvo pri meste Udine v historickej oblasti Furlansko (severovýchodné Taliansko pri hraniciach so Slovinskom; po tal. Friuli, dnes časť regiónu Furlansko-Júlske Benátky).

Jazyk sa považuje buď za samostatný románsky jazyk alebo časť rétorománskych jazykov alebo dokonca (dnes už ojedinele) za nárečie rétorománčiny. Spor o postavenie jednotlivých tzv. rétorománskych jazykov sa nazýva "questione ladina" a má aj politické pozadie. Delí sa na viacero regionálnych nárečí, vychádza z latinčiny. Za oficiálne nárečie sa považuje friulčina z Udine. Každé mesto Furlanska má potom svoje vlastné nárečie (napr. friulčina z Aquileii, alebo z Palmanovi). Podobné je nárečie z regiónu Benátsko a švajčiarska rétorománčina. Friulčina nesie veľa znakov galsko-románskych jazykov. Obyvateľ Furlanska sa dá spoznať podľa špecifického priezviska.

Jazykom hovorí asi 600 000 ľudí a je v Taliansku uznaný ako regionálny jazyk úradov a škôl. Čiastočne sa používa aj ako literárny jazyk. Ako druhý jazyk jazyk friulčinu ovláda aj časť talianskych Slovincov a Nemcov.

Príklady z lexiky[upraviť | upraviť zdroj]

Uvedené je: friulčina-taliančina-slovenčina

  • Jo o soi Furlan-Io sono Friulano-Ja som Friulánec
  • Cemût-Come stai-Ako sa máš
  • dut-tutto-všetko
  • ducj-tutti-všetci
  • grant-grande-veľký
  • mandi-ciao-ahoj
  • vuê-oggi-dnes
  • cjan-cane-pes
  • gjat-gatto-mačka
  • fradi-fratello-brat
  • sûr-sorella-sestra
  • cjaval-cavallo-kôň
  • nâs-naso-nos
  • aghe-acqua-voda
  • an-anno-rok
  • bon-bono-dobrý
  • cjase-casa-dom
  • ancje-anche-aj
  • Zuan-Giovanni-mužské meno
  • Jacum-Giacomo-mužské meno

Bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  • Paola Benincà, Laura Vanelli, Linguistica friulana, Unipress, Padova, 2005.
  • Janež Erat, Furlanska slovnica, 2006.
  • Franc Fari (cur.), Manuâl di lenghistiche furlane, Forum, Udine, 2005.
  • Giuseppe Francescato, Dialettologia friulana, Società Filologica Friulana, Udine, 1966.
  • Giovanni Frau, I dialetti del Friuli, Società Filologica Friulana, Udine, 1984.
  • Sabine Heinemann, Studi di linguistica friulana, Società Filologica Friulana, Udine, 2007.
  • Carla Marcato, Friuli-Venezia Giulia, Laterza, Roma - Bari, 2001.
  • Piera Rizzolati, Elementi di linguistica friulana, Società Filologica Friulana, Udine, 1981.
  • Paolo Roseano, La pronuncia del friulano standard: proposte, problemi, prospettive, Ce Fastu?, LXXXVI (2010), n. 1, p. 7-34.
  • Federico Vicario (cur.), Lezioni di lingua e cultura friulana, Società Filologica Friulana, Udine, 2005.
  • Federico Vicario, Lezioni di linguistica friulana, Forum, Udine, 2005.