Letničné hnutie

Letničné hnutie (iné názvy: turíčne hnutie, turičnícke hnutie, turičníci, letničiari) je prvá vývojová vlna Hnutia obnovy v Duchu Svätom. Letničné hnutie sa objavilo v 19. storočí v protestantských cirkvách. Názov hnutia je odvodený z židovského sviatku Letnice, čo je starší (ale v slovenskej protestantskej terminológii bežne používaný) výraz pre dnešný kresťanský sviatok Turíce.

Počiatky letničného hnutia

Za počiatok sa považuje skúsenosť žiakov s darom hovorenia v jazykoch na biblickej škole Bethel vedenej kazateľom Charlesom F. Parhamom v kansaskom meste Topeca v roku 1901. Parham po prvý krát sformuloval doktrínu o hovorení v jazykoch, ako o „biblickom dôkaze“ krstu v Duchu Svätom. Ďalšou kľúčovou udalosťou bolo prebudenie, ktoré začalo na Azusa Street v Los Angeles v roku 1906 pod vedením Parhamovho žiaka, černošského kazateľa Williama J. Seymoura. V oboch prípadoch kresťania svedčili o silnej emocionálnej búrke, ktorú prežívali pri modlitbách a ktorú považovali za svedectvo Božej prítomnosti. Udalosti na Azusa Street, kde sa v priebehu troch rokov konali nepretržité modlitebné zhromaždenia v bývalej budove Africkej metodistickej episkopálnej cirkvi (African Methodist Episcopal Church), podnietili explóziu, ktorá počas dvoch rokov rozšírila nové hnutie na všetky kontinenty. O správach o prebudení informovali noviny nazývané „Apoštolská viera“, ktoré boli zdarma rozosielané až 50 000 čitateľom. Pre letničné bohoslužby boli v tom čase typické dynamické kázne založené na doslovnom výklade Biblie, s prejavmi nadšenia, tlieskanie, kričanie, padanie, pochodovanie a vyháňanie démonov. Medzirasová znášanlivosť na Azusa Street bola pozoruhodnou výnimkou v atmosfére rasizmu a segregácie, ktorá v tej dobe v Amerike panovala.

Charakteristika

Hlavnou charakteristikou je dôraz na krst Duchom Svätým. Tento krst sa u kresťana prejavuje kvalitatívne novým prístupom k životu - prerodom alebo znovuzrodením, zmenou životného štýlu – v angl. tzv. born-again.

Letničné hnutie nie je jednotným názorovým prúdom, ale jestvuje v ňom mnoho (viac než 10 000) rôznych denominácií, ktoré sa navzájom v doktríne i spôsobom života od seba viac či menej odlišujú. Často dochádza k deleniu na menšie spoločenstvá kvôli vnútorným nezhodám. Roztrieštenosť je jednou z najčastejšie kritizovaných vlastností hnutia. Je známe ironické príslovie "Kde sa stretnú dvaja letničiari, vzniknú tri rôzne cirkvi".

Významné osobnosti letničného hnutia

• Charles F. Parham
• William Joseph Seymour
• Gaston Barnabas Cashwell, Church of God, Clevelandu v Tennessee
• Charles Harrison Mason, Church of God in Christ, Memphis v Tennessee (COGIC)
• William H. Durham, Assemblies of God, Chicago
• Thomas Ball Barrat nórsky metodistický pastor, Oslo
• Lewi Pthrus, Švédsko
• Jonathan Paul, Nemecko
• Alexander Boddy, Anglicko
• Luigi Francesco a Giacomo Lombardy, Brazília, Argentína
• Daniel Berg a Gunnar Vingren, Assemblies of God, Brazília
• Willis C. Hoover, Chile
• John Graham Lake, (1870-1935), Zion Christian Church, Južná Afrika,
• Ivan Voronaev, Odesa, Ukrajina
• Mary Rumsey, Kórea
• Dennis Bennett, episkopálny anglikánsky zbor sv. Marka, Kalifornia, tzv. neo-letničné hnutie
• David du Plessis,

Niektoré známe denominácie

Dnes tvorí letničné hnutie viac než 14 000^{[chýba zdroj]} letničných denominácií po celom svete. Patria medzi ne napríklad:

• Assemblies of God, celkovo okolo 53 mil. členov
• Church of God in Christ (COGIC), USA, asi 6 mil. členov
• Letničná metodistická cirkev, Chile, dnes asi 1,5 mil. členov
• Apostolic Faith Mission, Južná Afrika
• Zion Christian Church, Južná Afrika, 6 mil. členov (r.2000)
• Pentecostal Assemblies of The World

Na Slovensku sa k letničnému hnutiu hlási napr. Apoštolská cirkev.

Literatúra

• Century Of The Holy Spirit, 100 Years Of Pentecostal And Charismatic Renewal, 1901-2001, Vinson Synan

Externé odkazy

• http://www.sekty.sk/c_rubriky.stm?cmd[83]=i-84-8d2ef95f4428c9580d54bc3159265b1c&cmd[77]=c-1-2000/3&cmd[80]=c-2-2000/3&cmd[81]=c-1-2000/3
• [1]