Preskočiť na obsah

Turíce

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Letnice)
Turíce
freska turíčnej holubice predstavujúcej Ducha Svätého vo viedenskom Karlskirche
freska turíčnej holubice predstavujúcej Ducha Svätého vo viedenskom Karlskirche
Iný názovZoslanie Ducha Svätého
Druhkresťanský sviatok
DátumVeľká Noc + 49 dní
Súvisí sVeľká Noc, Nanebovstúpenie Pána
Dátumy slávenia v jednotlivých rokoch
202328. máj
202419. máj
20258. jún
202624. máj
202716. máj

Turíce (iné názvy: Zoslanie Ducha Svätého, Svätodušné sviatky, Zostúpenie Svätého Ducha, Letnice, Päťdesiatnica, lat. pentecostes, gr. πεντεκοστή (ἡμέρα) - pentekosté (hémerá) - päťdesiaty deň) sú svätodušné sviatky. Pôvodne asi názov predkresťanského sviatku oslavy prírodných síl, kde tur predstavoval ich symbol.[1]

Názov

[upraviť | upraviť zdroj]

Prví kresťania prevzali slávenie tohto sviatku zo židovstva, pričom používali názov Päťdesiatnica pochádzajúci z gréčtiny.

Slovenské pomenovanie Turíce vzniklo od slova tur, ktorého maska mala zrejme dominantnú úlohu pri oslavných obradoch.[1][2]

Pomenovanie Turíce sa používa v rímskokatolíckej cirkvi. V protestantizme sa (najmä na označenie v Biblii popísaného zoslania Ducha Svätého) používa starší výraz Letnice.

Označenie Rusadlá používaný u východných Slovanov má zrejme pôvod v názve pascha rosarum.[2]

V cirkvách byzantského obradu (teda u gréckokatolíkov a pravoslávnych) sa pre tento sviatok používa názov Zostúpenie Svätého Ducha alebo Päťdesiatnica.

Náboženský význam

[upraviť | upraviť zdroj]

Oslavujú sa 50 dní po Veľkej noci a 10 dní po Nanebovstúpení Pána. Pochádzajú zo židovského sviatku Šavu’ot. Teologicky sa tento sviatok vzťahuje v židovstve na odovzdanie Zákona na Sinaji a v kresťanstve na zoslanie Ducha Svätého na apoštolov po Ježišovom zmŕtvychvstaní.

V rímskokatolíckej cirkvi

V rímskokatolíckej cirkvi sa sviatok nazýva Zoslanie Ducha Svätého. Pri svätej omši sa používa červená liturgická farba. Červená farba okrem mučeníkov a mučeníckej smrti symbolizuje aj Ducha Svätého.

V evanjelickej cirkvi augsburského vyznania

V evanjelickej cirkvi a. v. sa pri Službách Božích rovnako ako v rímskokatolíckej cirkvi používa červená liturgická farba. Sviatok Turíc sa označuje ako Svätodušné sviatky.[3]

V gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi

Zostúpenie Svätého Ducha. Novgorodská ikona z 15.-16. stor.

V gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi sa tento sviatok tradične nazýva Zostúpenie Svätého Ducha, čím sa zdôrazňuje aktivita, činnosť Svätého Ducha ako samostatnej osoby. Bohoslužobné texty sa sústreďujú na ovocie pôsobenia Svätého Ducha, teda na zbožštenie, na obnovu, zmenu ľudských sŕdc a na jeho dary. Ďalším dôležitým aspektom je oslava presvätej Trojice, ktorá je osobitne výrazná na večierni v nedeľu večer a v Pondelok Svätého Ducha. Osobitnou bohoslužbou je večiereň v nedeľu večer (často sa slávi hneď po skončení svätej liturgie) s modlitbami na kolenách.

V tento sviatok sa chrámy ozdobujú zelenými ratolesťami (neraz aj drobnými stromčekmi) a aj farba bohoslužobných odevov je tradične zelená, čo symbolizuje, že Svätý Duch je darca života.

Ľudové tradície na Slovensku

[upraviť | upraviť zdroj]
Pozri aj: Náboženstvo Slovanov

Na Turíce sa spájajú kresťanské významy so starými symbolmi z predkresťanskej éry. Tento sviatok je okrem cirkevného významu spojený s otváraním studničiek a so sadením májov. V kresťanskej tradícii sú Turíce sviatkom zoslania Ducha Svätého na apoštolov v Jeruzaleme. Po rozšírení kresťanstva do oblasti dnešného Slovenska zmenila sa aj forma turíčnych sviatkov. Nebolo však ľahké potlačiť pôvodnú symboliku - niektoré pohanské zvyky, ktoré naši predkovia praktizovali na Turíce, v určitej forme vydržali dodnes. Starí slovania prinášali dary k studničkám a obetovali duchom domáce zvieratá (dnešný symbol obetovania baránka). Aj výraz "turíce" pochádza zo slova Tur, ktorý patril k pôvodnej symbolike. Tieto zvyky sa spájali so začiatkom jarných prác. Jedným zo znakov je použitie zelenej farby. Domov sa nosili zelené ratolesti a bahniatka, ktoré mali ochranné vlastnosti. Ratolesti mali za úlohu priťahovať dobré sily a chrániť pred zlými silami. Ďalším prejavom (zameraným proti zlým silám) bolo aj práskanie bičom na lúkach a turičné vatry. Najznámejšou dochovanou tradíciou je tzv. otváranie studničiek. Studničky v chotároch museli byť obradne vyčistené a upravené. Chotár s nevyčistenou studničkou postihli duchovia nedostatkom vlahy. Dodnes je tiež (hlavne na dedinách) rozšírené stavanie májov - osekaných vysokých stromov, briez, niekde tiež smrekov, bohato vyzdobených farebnými mašľami. Máje sa stavajú pred domy, kde majú dievku na vydaj, ale tiež jeden centrálny pre celú dedinu do stredu obce. Tento symbol je centrom pozornosti - máje sa stavajú so spevom a ľudovou hudbou. K tradíciám patrí aj voľba "hlavného mládenca" - kráľa.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b Turíce. In: KRÁLIK, Ľubor. Stručný etymologický slovník slovenčiny. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2015. 704 s. ISBN 978-80-224-1493-7. S. 634.
  2. ↑ a b Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska 2. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1995. 418 s. ISBN 80-224-0235-4. Kapitola Turíce, s. 269 -270.
  3. ↑ PETRÍK, Borislav; RYBÁR, Peter, a kol. Evanjelická encyklopédia Slovenska. Modra : BoPo, 2001. 448 s. ISBN 80-968671-4-8. Kapitola Turíce, s. 395.

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Turíce&oldid=7910375“