Letnice

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie


Letnice v Ingeborskom žaltári (okolo roku 1200)

Letnice, alebo Sviatok Letníc lat. pentecostes, gr. πεντεκοστή (ἡμέρα) - pentekosté (hémerá) – (päťdesiaty deň) je podľa mnohých kresťanov (predovšetkým z protestantského prostredia, v rímskokatolíckej cirkvi je zaužívaný názov Turíce) významovo najbližším slovenským prekladom pre židovský sviatok Šavu’ot, alebo v Tóre nazývaný aj Sviatok týždňov (Chag ha-šavu'ot) a Sviatok žatvy (Chag ha-kacir). Staroslovanské pomenovanie pre obdobie žatvy je letnica. Odtiaľ pochádza aj zaužívané slovné spojenie Sviatok Letníc, alebo skrátene Letnice. Sviatok Šavu’ot pripadá na päťdesiaty deň po sviatku Pesach („židovská Veľká noc“). Medzi kresťanmi sa preto pre tento sviatok zaužíval aj výraz Pentecost (50-ty deň).

Tento sviatok sa stal pre kresťanov významný tým, že v čase sviatku Šavu’ot v Jeruzaleme, presne ako to bolo predpovedané, zakúsili prví kresťania zo židov, Ježišovi učeníci, nadprirodzené zostúpenie Svätého Ducha. Prví kresťania prevzali slávenie tohto sviatku zo židovstva, vrátane jeho názvu. Až neskôr, keď sa štátna konštantinovská cirkev oddelila od židovstva, zaviedla aj vlastné sviatky. Nové pomenovanie tohto sviatku Turíce však vzniklo od názvu pohanského boha (Tur), ktorý súvisí s rovnomenným pohanským božstvom plodnosti[chýba zdroj]. Pravdepodobne sa tak stalo v snahe katolíkov zjednotiť pohanské a kresťanské tradície.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]