Náboženstvo Slovanov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Písomných zmienok o slovanskom náboženstve je len veľmi málo. Tie, ktoré sú k dispozícii, sú až z obdobia kresťanstva. Rozlišujeme medzi viacerými prameňmi, z ktorých je možné čerpať:

  • archeologické materiály: pohrebiská, kultové priestory, plastiky a pod.
  • včasnostredovekí autori: Prokopius z Cézarey („O vojnách Justíniových“ - tretia kniha)
  • arabskí autori: Ibn Rustah ("Kniha drahých kameňov"), Ibn Fadlán ("Cesta k povoľžským Bulharom")
  • literatúra napísaná kresťanmi: „Kyjevský letopis“ - spis z 12. storočia, ktorý opisuje pokresťančenie Kyjevskej Rusi, Otto z Bambergu - napísal kroniky o protipohanskom ťažení, Thietmar z Merseburgu
  • Folklórny materiál zozbieraný etnológmi v 19. storočí

Panteón[upraviť | upraviť zdroj]

Najstaršia správa o slovanských bohoch je zo 6. storočia. Na pomenovanie boha slúži slovo bog, ktoré súvisí so sanskrtským bhaga, čiže „ten, ktorý udeľuje“. Z neskorších prameňov poznávame meno hlavného slovanského boha, je ním Perún. Panteón všetkých Slovanov ale nebol jednotný. Môžeme rozlíšiť dva základné panteóny. Prvý sa vytvára okolo východných a juhozápadných Slovanov, druhý na polabsko-pobaltskom území.

Panteón východných a juhozápadných Slovanov:

  • Perún, boh hromu a blesku, patrón boja a vojny. Cirkev sa neskôr snažila preniesť jeho funkciu na starozákonného proroka Eliáša.
  • Stribog - boh vetrov.
  • Svarog - boh-kováč. Verilo sa, že ustanovil monogamiu.
  • Chors - boh Slnka
  • Svarožič - boh ohňa východných Slovanov
  • Veles - Uctievali ho ako patróna dobytka a poľnej úrody, ochrancu majetku a vlastníctva vôbec. Neskôr ho nahradil svätý Blažej
  • Černobog - Kresťanmi bol interpretovaný ako diabol. Dôvodom bolo, že v slovanskej mytológii bol vládcom nad podsvetím.
  • Belbog - očakávaný boh svetla a dňa a aj dobra.
  • Mokoš - Často bola zobrazovaná ako priadka s veľkou hlavou a dlhými rukami, ktorými spriadala vlákna osudu. Ochraňovala tiež poriadok a ovčie stáda.
  • Siva - Nevie sa o nej nič bližšie. Z významu jej mena sa predpokladá, že bola predstaviteľkou temných síl. Iní bádatelia túto možnosť vylučujú.
  • Nyja - Vládla v zásvetí (Nav).
  • Morena - bohyňa zimy a smrti.

Polabsko-pobaltský panteón:

  • Svetovit - Jeho meno znamenalo "byť silný a podobne ako Perún, bol bohom boja a vojny. Okrem tohoto postavenia zastával ešte funkciu ochrancu úrody.
  • Jarovit - Z jeho mena plynie, že bol bohom jari a všetkého čo sa s jarou spája, zároveň aj mladosti.
  • Rujevit - Taktiež mal na starosti jedno z ročných období, konkrétne jeseň, obdobie párenia zvierat.
  • Porovit - Bol patrónom leta.
  • Svarožič - boh vojny
  • Triglav - boh s tromi hlavami

V oboch panteónoch majú okrem božstiev svoje miesto aj bytosti nižšieho rádu, ako víly, rusalky, vodníci, Baba Jaga, Šťastena, Poludnica, strigy a strigôni, permoníci, Svetlonos a iné bytosti.

Mýtus o vzniku sveta[upraviť | upraviť zdroj]

Slovanské mýty o počiatku sveta poznávame až z novovekého folklóru. Preto predstavujú zmes pôvodných tradícií, spolu s tradíciami kresťanskými. Sú artikulovateľné prostredníctvom dualistických obrazov. Na počiatku pôsobia dve protikladné sily, dobra (zastúpeného bohom) a zla (zastúpeného diablom). Ide o myšlienku súčinnosti boha a diabla pri tvorení sveta. Na počiatku všetko pozostáva z akvatického chaosu. Keď sa boh rozhodne stvoriť Zem, potrebuje k tomu bahno až z dna praoceánu. Keďže boh predstavuje pozitívnu, dobrotivú bytosť, je príliš ľahký na to, aby sa mohol na dno ponoriť, preto tam posiela diabla, ktorého ťažoba jeho zlej duše ľahšie stiahne až na dno. Podarí sa mu to až na tretíkrát. Vynesie na povrch bahno, no trochu z neho si ukryje v ústach a počas toho ako boh tvorí Zem, diabol toto bahno vypľúva. Božie dielo predstavuje dokonalosť a dobro, pokým bahno vypľuté diablom reprezentuje zlo a nedokonalosť vo stvorení.

Eschatológia[upraviť | upraviť zdroj]

Rekonštrukcia predstáv o posmrtnom živote je pomerne zložitá. Je známe meno bohyne Nyji, ktorá vládla v zásvetí nazvanom Nav, čo znamenalo „byť zmorený“. Popri Nave je doložená aj predstava o existencii ďalšej ríše pre zosnulých, Raj. Mŕtvym sa pri pohrebe dávali do úst mince, pre prevodcu na druhý svet, Didka. Slovania boli vyznávačmi kultu mŕtvych. Mŕtvi sa pochovávali buď spopolňovaním alebo dvojakým spôsobom, čo znamená, že ich kosti boli po niekoľkých rokoch znovu vybrané z hrobu a zabalené do obrusu. Verilo sa, že obrus nadobudol zo styku s mŕtveho lebkou zvláštnu moc. Ten bol potom uložený na posvätné miesto v izbe, pod ikony.

Zvyky starých Slovanov[upraviť | upraviť zdroj]

  • snochačestvo - právo svokra spať so synovou nevestou
  • vynášanie Moreny - bolo spojené s príchodom jari. Morena, bábka vyrobená zo slamy a starých handier, predstavovala ducha zimy. Bola vytvorená procesia spievajúcich dedinčanov, ktorá kráčala na čele s nesenou Morenou cez celú dedinu, aby vymietli odvšadial zlých duchov. Nakoniec sa Morena zapálila a hodila do vody. Dedinčania zvykli za ňou ešte kus bežať a pokrikovať po nej hanlivé nadávky. Takýmto spôsobom si zaistili príchod jari.
  • obecné zhromaždenie - ide o spôsob, akým boli vynášané v obci závažné rozhodnutia. Ak bolo treba o niečom dôležitom rozhodnúť, zišla sa celá obec, aby sa jej obyvatelia spolu uzniesli na výsledku. Takéto rozhodnutia museli byť prijaté jednomyseľne. V tomto spoločenstve rozhodovali bez rozdielu muži aj ženy.

Názory[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa Komorovského je náboženstvo Slovanov zložitý komplex prežitkov hlbokého dávnoveku aj novších foriem náboženských predstáv (prelínajúcich sa s mytologickými predstavami Slovanov). Najstaršia správa o predkresťanskom náboženstve Slovanov pochádza od Prokopia Cézarejského.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]