Popiel

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search
Popelus Secundus, Princ Popiel II.

Popiel (Popel, Pąpyl, Pąpiel, Bąbel) (v inej verzii Popiel II., syn Popiela I., syna Leška III. syna Leška II.) (asi 840 – 870) bola legendárna postava v slovanskej mytológií. Bol poľským kňazom, posledným z dynastie Popielovcov. Kronikár Gallus Anonymus ho popisoval ako veľmi zlého a nespravodlivého panovníka. Je tiež známy ako Popiel, "ktorého zožrali myši". Podľa legendy sa to malo stať v Myšacej veži pri jazere Gopło.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]


Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Popel (mytologie) na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).