Belboh

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Belboh (iné názvy: Bielboh, Belbog, Beloboh; v iných slovanských jazykoch: Bieleboh, Bielbog, Bielbug, Bialbog, Bialbug, (po česky) Běl(o)bog, (južnoslov.) Bjelobog, (ukr.) Biloboh, (rus.) Belobog, (poľ.) Bialobóg) je staroslovanský boh dňa a svetla. Jeho meno je predstaviteľom moci svetla, v protiklade s neodmysliteľne spätým Černobohom. Belboh je ale pravdepodobne len výmysel z čias národného obrodenia v novoveku. Dôkazy o vyznávaní tohto boha sú veľmi sporné (napr. prvá priama zmienka o ňom je až zo 16. storočia). Niekedy preto býva úplne stotožňovaný s Perúnom.

Úloha tohoto boha bola veľmi pravdepodobne pozitívna, súvisiaca s kladným postavením bielej farby u Slovanov. Keď chcel niekto v minulosti niečo pochváliť, spojil to s bielou farbou (biely šuhaj, biele dievča, biela dedina…). Belboh je personifikáciou svetla a jeho moci. V tme sa človek „stratí“, svetlo vedie k cieľu. Zároveň je tiež bohom pribúdajúcej polovice roku.

V dobe zimného slnovratu vždy porazil Černoboha a prevzal od neho kontrolu nad riadením vývoja. V deň letného slnovratu sa boj opakoval, avšak víťazom bol tentokrát Černoboh.

Belun[upraviť | upraviť zdroj]

Belboh je možno zhodný s bieloruskou mytologickou postavou Belun. Zjavuje sa v podobe starca s dlhou bradou v bielom odeve. Rád pomáha koscom pri práci a dáva im bohaté dary. Zjavuje sa len cez deň, vyvádza zblúdilých z lesa.

Stvárnenie v literatúre[upraviť | upraviť zdroj]

  • V trilógii Juraja Červenáka Černokňažník je Belohoh stvárnený ako boh, ktorý sa tvári ako boh dobra, ale v skutočnosti pácha zlo za dňa a jeho démoni čerpajú silu zo slnka. Bojuje proti nemu jeho brat Černoboh, ktorý nie je vyslovene dobrý ale nie je zas až taký zlý.


Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Bělbog na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).