Perún

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
M. Presniakov (1998). Perún.

Perún, po slovensky aj Parom, je staroslovanský boh hromu a blesku, veľmi podobný indickému božstvu Varuna (sans. वरुण) a gréckemu božstvu Uranu (starogr. Οὐρανός). Okrem starých Slovanov ho uctievali aj Litovci, Lotyši a starí Prusi.[1] Zobrazoval sa ako muž drsného výrazu s medenou bradou, niekedy so striebornou hlavou a zlatými fúzmi. Jazdí na voze ťahanom kozlom alebo lieta po rozbúrenej oblohe na veľkom mlynskom kameni. Jeho zbraňou je sekera, ale niekedy aj kladivo, ktorým metá ohnivé strely – blesky.

Perún bol ochrancom poľnohospodárstva. Ako boh plodnosti sa potuloval po zemi, šíril žiaru letného slnka, rozháňal mraky a roztápal sneh. Polia zlých ľudí zasypával krúpami. Z Ruska sú známe obrady privolávania dažďa, pri ktorých nahá čistá panna ovenčená kvetmi tancovala v magickom kruhu. Zdá sa, že tanec a pitie boli dôležitou súčasťou ruského kultu Perúna. V Kyjeve hrál istú dobu tiež rolu politického božstva a ako patrón družiníkov mimo iného sankcionoval zmluvy Rusov s Byzantskou ríšou. Jeho významný chrám tam stál až do 10. storočia. Perún je často porovnávaný s germánskym hromovládcom Thorom kvôli dôležitej úlohe, ktorú pred christianizáciou Ruska v roku 988 v tejto oblasti zohrávali Vikingovia.
K jeho atribútom patrila ohnivá sekera, jeho posvätným stromom bol dub a zvieraťom býk. Z dní je mu zasvätený štvrtok alebo utorok.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. CÍGER-HRONSKÝ, Jozef. Slovenské povesti. 2. vyd. Martin : Matica slovenská, 2004. 243 s. Dostupné online. ISBN 9788096922109. S. 231.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • TÉRA, Michal. Perun - bůh hromovládce: sonda do slovanského archaického náboženství. 1. vyd. Červený Kostelec : Pavel Mervart, 2009. 380 s. (Russia Altera; zv. 8.) ISBN 978-80-86818-82-5. (po česky)

Odkazy[upraviť | upraviť zdroj]