Zora Jesenská: Rozdiel medzi revíziami
d Robot: Odstraňujem Kategória:Články bez interwiki |
d {{DEFAULTSORT:}} |
||
Riadok 19: | Riadok 19: | ||
== Dielo == |
== Dielo == |
||
*[[1963]] - ''Vyznania a šarvátky'', knižné vydanie jej článkov a úvah |
*[[1963]] - ''Vyznania a šarvátky'', knižné vydanie jej článkov a úvah |
||
{{DEFAULTSORT:Jesenská, Zora}} |
|||
[[Kategória: |
[[Kategória:Narodenia v 1909]] |
||
[[Kategória: |
[[Kategória:Úmrtia v 1972]] |
||
[[Kategória: |
[[Kategória:Slovenskí spisovatelia]] |
||
[[Kategória: |
[[Kategória:Ženy v slovenskej literatúre]] |
||
[[Kategória:Slovenskí prekladatelia]] |
Verzia z 12:06, 10. október 2008
Zora Jesenská | |
slovenská spisovateľka, redaktorka, literárna kritička a prekladateľka | |
Narodenie | 3. máj 1909 Martin, Slovensko |
---|---|
Úmrtie | 21. december 1972 Bratislava, Slovensko |
Zora Jesenská (* 3. máj 1909 Martin - † 21. december 1972 Bratislava, bola slovenská spisovateľka, prekladateľka, redaktorka, literárna kritička a činovníčka Živeny, neter Janka Jesenského.
Životopis
Pochádzala z národne uvedomelej rodiny. Vzdelanie získavala v Martine, neskôr na Hudobnej a dramatickej akadémii v Bratislave. Od roku 1935 pracovala v Martine ako učiteľka klavíra, súčasne pracovala v ženskom spolku Živena, bola tiež redaktorkou časopisu Živena a pracovníčka Matice slovenskej. V rokoch 1949 - 1950 viedla semináre v Bratislave, v rokoch 1952 - 1956 bola redaktorkou, neskôr sa venoval profesionálne prekladaniu. Publikovala pod pseudonymom Nezmáma čitateľlka a E. Letričková. (Lexikón slovenských žien, s. 111) Aktívne sa zúčastňovala na medzinárodných spisovateľských a novinárskych podujatiach. V roku 1968 sa výrazne angažovala, čo spôsobilo, že bola medzi prvými prenasledovanými intelektuálmi a intelektuálkami. Zomrela v Bratislave, no pochovaná je na Národnom cintoríne v Martine.
Tvorba
Zaoberala sa predovšetkým teóriou a kritikou prekladu. Vynikla v umeleckom preklade ruskej (Anton Pavlovič Čechov, Michail Šolochov, Fiodor Michajlovič Dostojevskij), francúzskej, anglickej (William Shakespeare), bulharskej a nemeckej literatúry. Za svoje preklady zo slovanských jazykov získala Cenu Janka Jesenského a neskôr národnú cenu za preklad diel Vojna a mier a Tichý Don. (Lexikón slovenských žien, s. 111).
Dielo
- 1963 - Vyznania a šarvátky, knižné vydanie jej článkov a úvah