Otto František Habsbursko-lotrinský: Rozdiel medzi revíziami
d robot Zmenil: es:Otto Francisco de Austria (1865 - 1906) |
d robot Pridal: ja:オットー・フランツ・フォン・エスターライヒ |
||
Riadok 36: | Riadok 36: | ||
[[hu:Habsburg–Lotaringiai Ottó Ferenc főherceg]] |
[[hu:Habsburg–Lotaringiai Ottó Ferenc főherceg]] |
||
[[it:Ottone Francesco d'Asburgo-Lorena]] |
[[it:Ottone Francesco d'Asburgo-Lorena]] |
||
[[ja:オットー・フランツ・フォン・エスターライヒ]] |
|||
[[nl:Otto Frans van Oostenrijk]] |
[[nl:Otto Frans van Oostenrijk]] |
||
[[pl:Otto Franciszek Austriacki]] |
[[pl:Otto Franciszek Austriacki]] |
Verzia z 14:25, 6. november 2008
Otto František Jozef Habsburský (* 21. apríl 1865, Štajerský Hradec, † 1. november 1906, Viedeň), bol rakúsky arcivojvoda z habsbursko-lotrinskej dynastie, druhorodený syn arcivojvodu Karola Ľudovíta Habsburského a jeho druhej manželky Márie Annunciaty Neapolsko-Sicílskej (* 24.3.1843, † 4.5.1871).
V rokoch 1895 – 1898 sa s Ottom (celým menom Otto František Jozef Karol Ľudovít Maria Habsburský) vážne uvažovalo ako s následníkom trónu počas ochorenia staršieho brata Františka Ferdinanda. I cisár František Jozef I. ho začal poverovať úlohami pri reprezentácii krajiny a dynastie. Na jeho príkaz dostal Otto k dispozícii palác Augarten a početnejšie služobníctvo.
No ľahkovážny Otto po úlohe hlavy rodu a štátu vôbec netúžil. Politika ho v podstate nezaujímala. Jeho bezstarostný život a milostné avantúry, ktoré vyhľadával a ktorými sa nijako zvlášť netajil, boli príčinou mnohých klebiet. Svoju manželku, saskú princeznú Máriu Jozefu nemiloval. Ich manželstvo bolo úplne formálne a po narodení druhého syna ju celkom opustil a žil samostatne a nezávisle. Páčilo sa mu, že bol označovaný za najkrajšieho jazdeckého dôstojníka armády „krásny Otto“. Jeho milostné vzťahy so ženami boli početné, väčšinou krátkodobé, ale i dlhšie a vášnivé.
V čase presadenia sobáša jeho brata Františka Ferdinanda so Žofiou Chotkovou došlo medzi oboma bratmi k odcudzeniu. V súkromí sobáš svojho brata s nerovnocennou grófkou bezzásadový Otto podporoval, no na verejnosti sa obával vystúpiť na jeho podporu. Typické pre neho bolo, že v čase najostrejšieho sporu radšej sa utiahol do Benátok a tam čakal na vyriešenie situácie. Očividne hral na obe strany, no pred autoritou cisára mal ozajstný rešpekt.
V dôsledku promiskuitných sexuálnych vzťahov sa Otto nakazil a ochorel na, v tej dobe ťažko liečiteľný, syfilis. Rozklad tkaniva mu postupne zasiahol celý organizmus. Kvôli tomu bol Otto v roku 1904 oslobodený od vojenskej služby; jeho menovanie generálnym inšpektorom jazdectva v roku 1905 bolo iba formálnou záležitosťou.
Zomrel vo Viedni, kde ho opatrovala jeho nevlastná matka Mária Terézia Braganza. Pochovaný je v kapucínskej krypte vo Viedni.
Rodinné pomery
Z manželstva s Máriou Jozefou Saskou (* 31.5.1867, † 28.5.1944) pochádzali dvaja synovia:
- Karol František (* 17.8.1887, † 1.4.1922) neskorší cisár Karol I.
- Maximilián Evžen (* 13.4.1895, † 19.1.1952)
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Otto František Habsbursko-lotrinský