Habsbursko-lotrinská dynastia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Rod habsbursko-lotrinský)
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Habsbursko-lotrinská dynastia
Wappen Habsburg-Lothringen Schild.svg

KrajinaRakúsko-Uhorsko (teda Rakúsko, Maďarsko, Česko, Chorvátsko), Toskánsko
Materská dynastiaHabsburgovci, Lotringovci
TitulyRakúsky panovník

Český kráľ
Uhorský kráľ
Rímskonemecký cisár

Toskánsky veľkovojvoda
ZakladateľJozef II. Habsburský
Rok založenia
dynastie
1780
Zosadenie dynastie
z trónu
1806 – Svätá rímska ríša
1847 – Parma
1859 – Modena
1859 – Toskánsko
1867 – Mexiko
1918 – Rakúsko-Uhorsko
Posledný panovníkFrantišek II. – Svätá ríša rímska
Mária Lujza – Parma
František V. – Modena
Leopold II. – Toskánsko
Maxmilián I. – Mexiko
Karol I. – Rakúsko-Uhorsko
Súčasná hlava dynastieKarol Habsbursko-lotrinský
Ďalšie vetvy dynastie

Habsbursko-lotrinská dynastia alebo habsbursko-lotrinský rod bola európska panovnícka dynastia v 18. – 20. storočí, v rodovej línii priamy pokračovateľ rodu Habsburgovcov.

Vznik rodu[upraviť | upraviť zdroj]

Smrťou Karola VI. Habsburského, ktorý nezanechal mužského potomka vymrela po meči habsburská dynastia. Sobášom jeho najstaršej dcéry Márie Terézie s lotrinským vojvodom Františkom Štefanom I. však prišlo k spojeniu oboch rodov a rodovej následnosti pod spoločným menom.

Začiatkom 20. storočia sa pod vplyvom spoločensko-politických udalostí museli v jednotlivých európskych krajinách zriecť svojich dynastických a panovníckych nárokov. Členovia rodu, hlásiaci sa k rodovému dedičstvu, žijú dodnes v mnohých krajinách sveta.

František Štefan I. Lotrinský (vľavo) a Mária Terézia (vpravo) – ich sobášom začala éra rodu

Prvým významným predstaviteľom bol najstarší syn Františka Štefana I. a Márie Terézie Jozef II. od r. 1765 rímskonemecký cisár a od r. 1780 vládca na českom a uhorskom tróne. Jeho nástupcom bol jeho brat Peter Leopold. Vydajom svojich dcér František Štefan a Mária Terézia zabezpečili vplyv rodu i v iných krajinách Európy – Mária Kristína bola manželkou saskotešínskeho vojvodu a držiteľa Nizozemska Alberta, Mária Amália parmského vojvodu Ferdinanda, Mária Karolína kráľa Obojej Sicílie Ferdinanda I. a Mária Antónia (Antoinetta) sa vydala za francúzskeho kráľa Ľudovíta XVI.

Syn cisára Leopolda II. František sa v r. 1804 stal prvým rakúskym cisárom, druhorodený syn Ferdinand III. (* 1769 - † 1824) zdedil po otcovi secundogenitúru habsburského rodu a založil toskánsku vetvu. Ďalší zo synov Leopolda II., Karol (* 1771 - † 1847) sa preslávil ako vojvodca v bojoch s francúzskym cisárom Napoleonom Bonapartom, Jozef (* 1776 - † 1847) sa stal uhorským palatínom, Ján (* 1782 - † 1859) bol ríšskym správcom v Nemecku, Rainer Jozef (* 1783 - † 1853) lombardským miestokráľom a najmladší zo synov, Rudolf (* 1788 - † 1831) sa stal kardinálom a olomouckým arcibiskupom.

Cisár František I. mal dvoch synov Ferdinanda, zv. Dobrotivý, a Františka Karola, z ktorých starší Ferdinand sa stal otcovým nástupcom na rakúskom, českom a uhorskom tróne, mladší František Karol sa po bratovej smrti zriekol následníctva v prospech svojho prvorodeného syna Františka Jozefa.

Z dcér Františka I. sa Mária Lujza stala manželkou francúzskeho cisára Napoleona I. a parmskou vojvodkyňou, Mária Leopoldína brazílskeho cisára Pedra I. a Karolína Ferdinanda saského kráľa Fridricha Augusta II.

Cisár Ferdinand I. zomrel bezdetný, jeho mladší brat František Karol mal s manželkou Žofiou Bavorskou okrem najstaršieho Františka Jozefa ešte troch synov, z ktorých druhorodený Ferdinand Maximilián ako mexický cisár skončil život v r. 1867 na popravisku.

Rod ďalej pokračoval synom cisára Františka Jozefa I. Rudolfom. Cisárov mladší brat Karol Ľudovít mal troch synov – Františka Ferdinanda, po smrti korunného princa Rudolfa následníka trónu, Otta Františka a Ferdinanda Karola. Po sarajevskom atentáte (r. 1914) na Františka Ferdinanda sa novým následníkom trónu stal jeho synovec Karol, syn arcivojvodu Otta Františka. Z Karolovho manželstva s parmskou vojvodkyňou Zitou vzišiel nový predstaviteľ habsburského arcidomu, ich najstarší syn Otto.

Rodové vetvy[upraviť | upraviť zdroj]

Habsbursko-modenská vetva (d’Este) 
založil Ferdinand Karol Anton (* 1. jún 1754 – † 24. december 1806) (syn Františka I. a Márie Terézie) sobášom s Máriou Richardis Boženou Modenskou d'Este (* 7. apríl 1750 – † 14. november 1829). 2. marca 1803 sa stal modenským vojvodom a zakladateľom habsbursko-modenskej vetvy, zvanej tiež d´Este, ktorá ako terciogenitúra habsbursko-lotrinského rodu vymrela už Ferdinandovým vnukom Františkom V. (* 1. jún 1819 – † 20. november 1875). Jej tituly a nároky prešli na arcivojvodu Františka Ferdinanda d´Este, syna arcivojvodu Karola Ľudovíta.
Synovia Leopolda II. Ferdinand (III.), Karol, Jozef Anton a Rainer Jozef sa postarali o rozdelenie rodu na vedľajšie línie:
Vedľajšia toskánska línia 
založil Ferdinand III. (* 6. jún 1769, † 18. jún 1824)
Vedľajšia karlovská línia 
založil Karol (* 5. september 1771, † 30. apríl 1847)
Vedľajšia Jozefova línia 
založil Jozef Anton (* 9. marec 1776, † 13. január 1847)
Vedľajšia Rainerova línia 
založil Rainer Jozef (* 30. september 1783, † 16. január 1853)

Významní predstavitelia rodu[upraviť | upraviť zdroj]

Meno Obdobie života Poznámka
Jozef II. 1741 – 1790 rímskonemecký cisár, český a uhorský kráľ
Leopold II. 1747 – 1792 rímskonemecký cisár, český a uhorský kráľ
František II. 1768 – 1835 rímskonemecký a rakúsky cisár, český a uhorský kráľ
Ferdinand I. 1793 – 1875 rakúsky cisár, český a uhorský kráľ
František Jozef I. 1830 – 1916 rakúsky cisár, český a uhorský kráľ
Rudolf 1858 – 1889
František Ferdinand d’Este 1863 – 1914 arcivojvoda, následník trónu
Karol I. 1887 – 1922 rakúsky cisár, český a uhorský kráľ
Otto 1912 – 2011

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]