Karl von Habsburg

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Karl von Habsburg
politik, šľachtic a podnikateľ
Karl von Habsburg
Narodenie11. január 1961 (58 rokov)
Starnberg, Nemecko
Alma materUniversität Salzburg
Odkazy
Webstránkakarlvonhabsburg.at
CommonsSpolupracuj na Commons Karl von Habsburg

Karl von Habsburg alebo Karol Habsburský (nem. Karl Habsburg-Lothringen, celým menom Karl Thomas Robert Maria Franziskus Georg Bahnam Habsburg-Lothringen, panovníckym menom známy ako arcivojvoda Karol Rakúsky[1], * 11. január 1961, Starnberg, Nemecko) je príslušník bývalej vládnucej habsbursko-lotrinskej dynastie, bývalý rakúsky politik za Ľudovú stranu Rakúska (Österreichische Volkspartei / ÖVP) a od roku 1984 tiež agronóm a lesník.

Biografia[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa ako prvorodený syn bývalého rakúskeho, českého a uhorského korunného princa Otta a Reginy Sasko-Meiningenskej a ako vnuk posledného rakúskeho cisára, uhorského a českého kráľa Karola I.[2] Bol pokrstený ako arcivojvoda Karol Rakúsky.[3] Karl dokončil základnú školu v Pöckingu a potom jazykovú strednú školu v Tutzingu oboch verejných školách.[4] V roku 1982 začal študovať právo na Salzburskej univerzite. V akademickom roku 1984/85 ukončil rok zahraničného štúdia na Michiganskej štátnej univerzite, kde študoval právnu filozofiu.[4] Od roku 1986 je predsedom Paneurópskeho hnutia Rakúska.[5] Okrem toho je zakladateľom a predsedom Paneurópskeho spolku Alpen-Adria. Je tiež najvyšším predstaviteľom Akademického krajinského spolku rakúskych katolíkov (KÖL) a ďalších organizácii. Popri svojej činnosti ako blízky spolupracovník salzburského krajského predsedu Haslauera bol v rokoch 1996 až 1999, po veľmi úspešnej predvolebnej kampani, poslancom Európskeho parlamentu za Rakúskou ľudovou stranu (ÖVP), kde sa zasadil najmä za práva menšín.[6] Jeho politická kariéra skončila v súvislosti s tzv. "Darcovským World Vision škandálom". Jednalo sa o prevod darovaných prostriedkov z World Vision na Paneurópske hnutie, vtedajším generálnym tajomníkom rakúskej pobočky Paneurópskej únie, Wolfgangom Kronesom. Ten bol následne odsúdený. Karl bol v tejto súvislosti obvinený niektorými novinármi z nedostatočného dohľadu nad svojím generálnym tajomníkom.[6] Príjmy má ako mediálny podnikateľ v Holandsku, na Ukrajine, v Bulharsku a Rakúsku.[4] Od roku 2002 je generálnym riaditeľom Organizácie nezastúpených štátov a národov (UNPO).[7] Karl von Habsburg je od 1. januára 2007 súčasná Hlava Habsbursko-lotrinského rodu (pretendent trónu).

Súkromný život[upraviť | upraviť zdroj]

Od roku 1981 žil v Salzburgu a v 90. rokoch 20. storočia sa presťahoval do mestečka AnifRakúsku v spolkovej krajine Salzbursko, v okrese Salzburg-okolie, kde žije 4 013 obyvateľov (31. 3. 2009). Býva vo vile "Casa Austria" (predtým Villa Swoboda). Dňa 31. januára 1993 sa v Mariazelli oženil s Francescou Thyssen-Bornemiszovou (* 7. júna 1958 Lausanne), dcérou Hansa Heinricha Thyssen-Bornemisza de Kászon, s ktorou majú tri deti:[7]

  1. Eleonóru Jelenu (* 28. februára 1994 Salzburg)
  2. Ferdinanda Zvonimíra (* 21. júna 1997 Salzburg), dedič Habsbursko-lotrinskej dynastie a úspešný rakúsky automobilový pretekár.
  3. Glóriu Máriu (* 15. októbra 1999 Salzburg), ktorej krstnou mamou je Gloria, princezná Thurn-Taxis.

V roku 2013 bol Karol so svojimi dcérami hosťom pravidelnej akcie s názvom "Audiencia u cisára Karola I." ktorá sa každoročne organizuje na zámku v Brandýse nad Labem.[8]

Tituly[upraviť | upraviť zdroj]

Vo svojej vlasti nemá uznaný žiadny platný šľachtický či panovnícky titul, pretože tie boli v Rakúsku zrušené tzv. Habsburským zákonom, a tak tu môže užívať iba svoje občianske meno Karl Habsburg, alebo Karl Habsburg-Lothringen.[9] Z titulu Hlavy Habsbursko-lotrinskej dynastie je Karl veľmajstrom viacerých, pôvodne Rakúsko-Uhorských radov, ktoré sa po zrušení monarchie (1918) stali dynastickými.[10] V roku 2011 ho pápež Benedikt XVI. Vo verejných vyhláseniach opakovane oslovil ako "Vaša Kráľovská Výsosť, arcivojvoda Karol Rakúsky".[11] Takisto viedenským arcibiskupom, kardinálom Christophom Schönbornom a pápežským nunciom v Rakúsku je tiež nazývaný arcivojvodom. Zo strany monarchistov je označovaný ako "Karl II. Rakúsky", "Károly V. Uhorský", alebo "Karel IV. Český".

Oslovenie[upraviť | upraviť zdroj]

Karl má nárok na oslovenie a titul: "Jeho Cisárska a Kráľovská Výsosť, arcivojvoda Karl Rakúsky".[12]

Vyznamenania[upraviť | upraviť zdroj]

Flag of the Habsburg Monarchy.svg Habsbursko-lotrinské dynastické rady a rytierske rády[upraviť | upraviť zdroj]

  • Order of the Golden Fleece Rib.gif Rád Zlatého rúna, veľmajster, člen od roku 1961.[10]
  • Ord.MariaTeresa-GC.png Vojenský rad Márie Terézie, titulárny veľmajster, rad nebol dlhšiu dobu udelený. Oficiálne zanikol v roku 1918, bol udeľovaný až do roku 1931. Posledný nositeľ radu Gottfried Banfield zomrel v roku 1986.[13]
  • Ord.S.Stef.Ungh. - GC.png Kráľovský uhorský rad sv. Štefana, titulárny veľmajster, rad nebol dlhšiu dobu udelený.
  • Ord Leopold-GC.png Cisársky kráľovský rad Leopoldov, titulárny veľmajster, rad nebol dlhšiu dobu udelený.
  • Ord.CoronaFerrea - GC.png Rad železnej koruny, titulárny veľmajster, rad nebol dlhšiu dobu udelený.
  • Ord.Franz.Joseph-GC.png Rad Františka Jozefa, titulárny veľmajster, rad nebol dlhšiu dobu udelený.
  • St. Georgs-Orden (Habsburg-Lothringen).png Rád sv. Juraja, veľmajster.[14] Rád pôvodne založil uhorský kráľ Karol I. Róbert z Anjou. Mal chrániť kráľovstvo proti pohanom a ochraňovať katolícku vieru. Rád oživili v r. 1926.[15] Tento rád využíva Hlava Habsbursko-lotrinskej dynastie na oceňovanie osobností kultúrneho, spoločenského a politického života. Na rozdiel od vysoko prestížneho Rádu zlatého rúna, striktne určeného pre najvyššiu šľachtu a panovnícke rody, je Rád sv. Juraja určený širšej verejnosti. Medzi členmi tohto rádu sú tiež Slováci: Ján Čarnogurský[14] a Oliver Andrássy. Rád je aktívny v Taliansku, Chorvátsku, Slovinsku, Srbsku, Maďarsku v Spojenom Kráľovstve a na Bahamách (Komturstvo v Nassau).[14]
  • Ritterorden - St. Sebastianus.png Rytiersky rád svätého Sebastiána v Európe, veľmajster. Nový rytiersky rád, ktorý má podobný účel ako Rád sv. Juraja. Rád založil v roku 1985 Otto von Habsburg.[16] Podľa medzinárodného práva je zakladanie nových dynastických rytierskych rádov pretendentmi trónov či Hlavami nevládnucich kráľovských rodov sporné. Obnova zaniknutých rádov a radov je však možná.[17]

Ostatné dynastické a štátne vyznamenania[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. MONTGOMERY-MASSINGBERD (ED.), Hugh. Burke's Guide to the Royal Family. Londýn : Burke's Peerage, 1973. ISBN 0-220-66222-3. S. 240.
  2. RIS - Habsburgergesetz - Bundesrecht konsolidiert, Fassung vom 08.01.2018 [online]. www.ris.bka.gv.at, [cit. 2018-01-08]. Dostupné online. (po nemecky)
  3. Habsburgs Erbe zerfiel und erlebte dennoch eine Renaissance. Die Presse. Dostupné online [cit. 2018-01-08]. (po nemecky)
  4. a b c Karl von Habsburg: Biografie [online]. www.karlvonhabsburg.at, [cit. 2018-01-08]. Dostupné online. (po nemecky)
  5. Karl von Habsburg: Paneuropa [online]. www.karlvonhabsburg.at, [cit. 2018-01-08]. Dostupné online. (po nemecky)
  6. a b MARTIN, Hans-Peter. ÖSTERREICH: Gelber Stern. Der Spiegel, 1998-12-21, roč. 52. Dostupné online [cit. 2018-01-08].
  7. a b UNPO: UNPO Steering Committee appoints Karl von Habsburg as the organizations new Director-General [online]. 2010-09-03, [cit. 2018-01-08]. Dostupné online.
  8. Audience u císaře Karla I. v Brandýse nad Labem [online]. audience-brandys.cz, [cit. 2018-01-08]. Dostupné online. (po česky)
  9. Rakousko zrušilo 92 let starý protihabsburský paragraf [online]. iDNES.cz, 2011-06-17, [cit. 2018-01-08]. Dostupné online.
  10. a b Karl von Habsburg: Ämter und Funktionen [online]. www.karlvonhabsburg.at, [cit. 2018-01-08]. Dostupné online. (po nemecky)
  11. Benedikt XVI. würdigt Otto von Habsburg. Katholischer Nachrichtendienst. Dostupné online [cit. 2018-01-08].
  12. Genealogisches Handbuch des Adels, Fürstliche Häuser, Band XVI. [s.l.] : C. A. Starke Verlag, 2001. ISBN 3-7980-0824-8. S. 87-90.
  13. LOBKOWICZ, František. Encyklopedie řádů a vyznamenání. druhé. vyd. Praha : LIBRI, 1999. ISBN 80-901579-9-8. S. 135.
  14. a b c GEORGS-ORDEN, St.. Die Ordensregierung: St. Georgs-Orden [online]. www.georgsorden.at, [cit. 2018-01-08]. Dostupné online. (po nemecky)
  15. GEORGS-ORDEN, St.. Geschichte: St. Georgs-Orden [online]. www.georgsorden.at, [cit. 2018-01-09]. Dostupné online. (po nemecky)
  16. KROMBHOLZ, Rene. Schützenwesen - Ritterschaft. Schützenwesen - Die europäische Gemeinschaft Historischer Schützen. Dostupné online [cit. 2018-01-08]. (po nemecky)
  17. WEBITECTPRO!. Principles involved in assessing the validity of Orders of Chivalry [online]. www.icocregister.org, [cit. 2018-01-08]. Dostupné online.
  18. Glittering Royal Events Message Board: Re: Coronation Guests - Decorations [online]. 2015-09-29, [cit. 2018-01-08]. Dostupné online.
  19. Glittering Royal Events Message Board: Re: Coronation Guests - Photos [online]. 2015-09-29, [cit. 2018-01-08]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]