Karl Habsburg

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Karl Habsburg
politik, šľachtic a podnikateľ
Karl Habsburg
Narodenie11. január 1961 (58 rokov)
Starnberg, Nemecko
Alma materUniversität Salzburg
Odkazy
Webstránkakarlvonhabsburg.at
CommonsSpolupracuj na Commons Karl Habsburg

Karl Habsburg alebo Karol Habsburský (nemecký krátky tvar: Karl Habsburg-Lothringen alebo Karl Habsburg alebo [tvar zákonom zakázaný v Rakúsku:] Karl von Habsburg, dlhý tvar: Karl Thomas Robert Maria Franziskus Georg Bahnam Habsburg-Lothringen; panovníckym menom známy ako arcivojvoda Karol Rakúsky[1], * 11. január 1961, Starnberg, Nemecko) je príslušník bývalej vládnucej habsbursko-lotrinskej dynastie, bývalý rakúsky politik za Ľudovú stranu Rakúska (Österreichische Volkspartei / ÖVP) a od roku 1984 tiež agronóm a lesník.

Biografia[upraviť | upraviť kód]

Narodil sa ako prvorodený syn bývalého rakúskeho, českého a uhorského korunného princa Otta a Reginy Sasko-Meiningenskej a ako vnuk posledného rakúskeho cisára, uhorského a českého kráľa Karola I.[2] Bol pokrstený ako arcivojvoda Karol Rakúsky.[3] Karl dokončil základnú školu v Pöckingu a potom jazykovú strednú školu v Tutzingu oboch verejných školách.[4] V roku 1982 začal študovať právo na Salzburskej univerzite. V akademickom roku 1984/85 ukončil rok zahraničného štúdia na Michiganskej štátnej univerzite, kde študoval právnu filozofiu.[4] Od roku 1986 je predsedom Paneurópskeho hnutia Rakúska.[5] Okrem toho je zakladateľom a predsedom Paneurópskeho spolku Alpen-Adria. Je tiež najvyšším predstaviteľom Akademického krajinského spolku rakúskych katolíkov (KÖL) a ďalších organizácii. Popri svojej činnosti ako blízky spolupracovník salzburského krajského predsedu Haslauera bol v rokoch 1996 až 1999, po veľmi úspešnej predvolebnej kampani, poslancom Európskeho parlamentu za Rakúskou ľudovou stranu (ÖVP), kde sa zasadil najmä za práva menšín.[6] Jeho politická kariéra skončila v súvislosti s tzv. "Darcovským World Vision škandálom". Jednalo sa o prevod darovaných prostriedkov z World Vision na Paneurópske hnutie, vtedajším generálnym tajomníkom rakúskej pobočky Paneurópskej únie, Wolfgangom Kronesom. Ten bol následne odsúdený. Karl bol v tejto súvislosti obvinený niektorými novinármi z nedostatočného dohľadu nad svojím generálnym tajomníkom.[6] Príjmy má ako mediálny podnikateľ v Holandsku, na Ukrajine, v Bulharsku a Rakúsku.[4] Od roku 2002 je generálnym riaditeľom Organizácie nezastúpených štátov a národov (UNPO).[7] Karl von Habsburg je od 1. januára 2007 súčasná Hlava Habsbursko-lotrinského rodu (pretendent trónu).

Súkromný život[upraviť | upraviť kód]

Od roku 1981 žil v Salzburgu a v 90. rokoch 20. storočia sa presťahoval do mestečka AnifRakúsku v spolkovej krajine Salzbursko, v okrese Salzburg-okolie, kde žije 4 013 obyvateľov (31. 3. 2009). Býva vo vile "Casa Austria" (predtým Villa Swoboda). Dňa 31. januára 1993 sa v Mariazelli oženil s Francescou Thyssen-Bornemiszovou (* 7. júna 1958 Lausanne), dcérou Hansa Heinricha Thyssen-Bornemisza de Kászon, s ktorou majú tri deti:[7]

  1. Eleonóru Jelenu (* 28. februára 1994 Salzburg)
  2. Ferdinanda Zvonimíra (* 21. júna 1997 Salzburg), dedič Habsbursko-lotrinskej dynastie a úspešný rakúsky automobilový pretekár.
  3. Glóriu Máriu (* 15. októbra 1999 Salzburg), ktorej krstnou mamou je Gloria, princezná Thurn-Taxis.

V roku 2013 bol Karol so svojimi dcérami hosťom pravidelnej akcie s názvom "Audiencia u cisára Karola I." ktorá sa každoročne organizuje na zámku v Brandýse nad Labem.[8]

Tituly[upraviť | upraviť kód]

Vo svojej vlasti nemá uznaný žiadny platný šľachtický či panovnícky titul, pretože tie boli v Rakúsku zrušené tzv. Habsburským zákonom, a tak tu môže užívať iba svoje občianske meno Karl Habsburg, alebo Karl Habsburg-Lothringen.[9] Z titulu Hlavy Habsbursko-lotrinskej dynastie je Karl veľmajstrom viacerých, pôvodne Rakúsko-Uhorských radov, ktoré sa po zrušení monarchie (1918) stali dynastickými.[10] V roku 2011 ho pápež Benedikt XVI. Vo verejných vyhláseniach opakovane oslovil ako "Vaša Kráľovská Výsosť, arcivojvoda Karol Rakúsky".[11] Takisto viedenským arcibiskupom, kardinálom Christophom Schönbornom a pápežským nunciom v Rakúsku je tiež nazývaný arcivojvodom. Zo strany monarchistov je označovaný ako "Karl II. Rakúsky", "Károly V. Uhorský", alebo "Karel IV. Český".

Oslovenie[upraviť | upraviť kód]

Karl má nárok na oslovenie a titul: "Jeho Cisárska a Kráľovská Výsosť, arcivojvoda Karl Rakúsky".[12]

Vyznamenania[upraviť | upraviť kód]

Flag of the Habsburg Monarchy.svg Habsbursko-lotrinské dynastické rady a rytierske rády[upraviť | upraviť kód]

  • Order of the Golden Fleece Rib.gif Rád Zlatého rúna, veľmajster, člen od roku 1961.[10]
  • Ord.MariaTeresa-GC.png Vojenský rad Márie Terézie, titulárny veľmajster, rad nebol dlhšiu dobu udelený. Oficiálne zanikol v roku 1918, bol udeľovaný až do roku 1931. Posledný nositeľ radu Gottfried Banfield zomrel v roku 1986.[13]
  • Ord.S.Stef.Ungh. - GC.png Kráľovský uhorský rad sv. Štefana, titulárny veľmajster, rad nebol dlhšiu dobu udelený.
  • Ord Leopold-GC.png Cisársky kráľovský rad Leopoldov, titulárny veľmajster, rad nebol dlhšiu dobu udelený.
  • Ord.CoronaFerrea - GC.png Rad železnej koruny, titulárny veľmajster, rad nebol dlhšiu dobu udelený.
  • Ord.Franz.Joseph-GC.png Rad Františka Jozefa, titulárny veľmajster, rad nebol dlhšiu dobu udelený.
  • St. Georgs-Orden (Habsburg-Lothringen).png Rád sv. Juraja, veľmajster.[14] Rád pôvodne založil uhorský kráľ Karol I. Róbert z Anjou. Mal chrániť kráľovstvo proti pohanom a ochraňovať katolícku vieru. Rád oživili v r. 1926.[15] Tento rád využíva Hlava Habsbursko-lotrinskej dynastie na oceňovanie osobností kultúrneho, spoločenského a politického života. Na rozdiel od vysoko prestížneho Rádu zlatého rúna, striktne určeného pre najvyššiu šľachtu a panovnícke rody, je Rád sv. Juraja určený širšej verejnosti. Medzi členmi tohto rádu sú tiež Slováci: Ján Čarnogurský[14] a Oliver Andrássy. Rád je aktívny v Taliansku, Chorvátsku, Slovinsku, Srbsku, Maďarsku v Spojenom Kráľovstve a na Bahamách (Komturstvo v Nassau).[14]
  • Ritterorden - St. Sebastianus.png Rytiersky rád svätého Sebastiána v Európe, veľmajster. Nový rytiersky rád, ktorý má podobný účel ako Rád sv. Juraja. Rád založil v roku 1985 Otto von Habsburg.[16] Podľa medzinárodného práva je zakladanie nových dynastických rytierskych rádov pretendentmi trónov či Hlavami nevládnucich kráľovských rodov sporné. Obnova zaniknutých rádov a radov je však možná.[17]

Ostatné dynastické a štátne vyznamenania[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. MONTGOMERY-MASSINGBERD (ED.), Hugh. Burke's Guide to the Royal Family. Londýn : Burke's Peerage, 1973. ISBN 0-220-66222-3. S. 240.
  2. RIS - Habsburgergesetz - Bundesrecht konsolidiert, Fassung vom 08.01.2018 [online]. www.ris.bka.gv.at, [cit. 2018-01-08]. Dostupné online. (po nemecky)
  3. Habsburgs Erbe zerfiel und erlebte dennoch eine Renaissance. Die Presse. Dostupné online [cit. 2018-01-08]. (po nemecky)
  4. a b c Karl von Habsburg: Biografie [online]. www.karlvonhabsburg.at, [cit. 2018-01-08]. Dostupné online. (po nemecky)
  5. Karl von Habsburg: Paneuropa [online]. www.karlvonhabsburg.at, [cit. 2018-01-08]. Dostupné online. (po nemecky)
  6. a b MARTIN, Hans-Peter. ÖSTERREICH: Gelber Stern. Der Spiegel, 1998-12-21, roč. 52. Dostupné online [cit. 2018-01-08].
  7. a b UNPO: UNPO Steering Committee appoints Karl von Habsburg as the organizations new Director-General [online]. 2010-09-03, [cit. 2018-01-08]. Dostupné online.
  8. Audience u císaře Karla I. v Brandýse nad Labem [online]. audience-brandys.cz, [cit. 2018-01-08]. Dostupné online. (po česky)
  9. Rakousko zrušilo 92 let starý protihabsburský paragraf [online]. iDNES.cz, 2011-06-17, [cit. 2018-01-08]. Dostupné online.
  10. a b Karl von Habsburg: Ämter und Funktionen [online]. www.karlvonhabsburg.at, [cit. 2018-01-08]. Dostupné online. (po nemecky)
  11. Benedikt XVI. würdigt Otto von Habsburg. Katholischer Nachrichtendienst. Dostupné online [cit. 2018-01-08].
  12. Genealogisches Handbuch des Adels, Fürstliche Häuser, Band XVI. [s.l.] : C. A. Starke Verlag, 2001. ISBN 3-7980-0824-8. S. 87-90.
  13. LOBKOWICZ, František. Encyklopedie řádů a vyznamenání. druhé. vyd. Praha : LIBRI, 1999. ISBN 80-901579-9-8. S. 135.
  14. a b c GEORGS-ORDEN, St.. Die Ordensregierung: St. Georgs-Orden [online]. www.georgsorden.at, [cit. 2018-01-08]. Dostupné online. (po nemecky)
  15. GEORGS-ORDEN, St.. Geschichte: St. Georgs-Orden [online]. www.georgsorden.at, [cit. 2018-01-09]. Dostupné online. (po nemecky)
  16. KROMBHOLZ, Rene. Schützenwesen - Ritterschaft. Schützenwesen - Die europäische Gemeinschaft Historischer Schützen. Dostupné online [cit. 2018-01-08]. (po nemecky)
  17. WEBITECTPRO!. Principles involved in assessing the validity of Orders of Chivalry [online]. www.icocregister.org, [cit. 2018-01-08]. Dostupné online.
  18. Glittering Royal Events Message Board: Re: Coronation Guests - Decorations [online]. 2015-09-29, [cit. 2018-01-08]. Dostupné online.
  19. Glittering Royal Events Message Board: Re: Coronation Guests - Photos [online]. 2015-09-29, [cit. 2018-01-08]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]