Zoznam panovníkov Rakúska

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Toto je zoznam všetkých typov hlavných historických panovníkov Rakúska, teda markgrófov, vojvodov, arcivojvodov a cisárov.

Markgrófi[upraviť | upraviť zdroj]

Roku 788 boli dovtedajšie Korutánske kniežatstvo a grófstvo Traungau premenené na Korutánsku marku a Avarskú marku (v rámci Bavorska):

  • Gerold I. (788 – 799) – bavorský prefekt a markgróf Avarskej marky a Korutánskej marky

Roku 799 bola oddelená správa Bavorska od správy Avarskej marky a Korutánskej marky:

  • BAVORSKO: pozri Zoznam vládcov Bavorska
  • AVARSKÁ MARKA A KORUTÁNSKA MARKA:
    • Goteram (799 – 802) – markgróf „Východnej oblasti“ (Avarskej marky a Korutánskej marky)
    • Werinhar (Warnarius) (802 – po 806) – markgróf „Východnej oblasti“ (Avarskej a Korutánskej marky)
    • Alberik (po 806 – pred 818) – markgróf „Východnej oblasti“ (Avarskej a Korutánskej marky)
    • Gotofrid (pred 818 – po 823/pred 826) – markgróf „Východnej oblasti“ (Avarskej a Korutánskej marky)
    • Gerold II. (po 823/pred 826 – 828) – markgróf „Východnej oblasti“ (Avarskej a Korutánskej marky)
    • Ratbod (828 – 854) – markgróf „Východnej oblasti“ (Avarskej a Korutánskej marky) [poznámky: asi od roku 836 sa Avarská marka nazývala rôzne opisne, časom sa ustálil názov marchia orientalis, čiže Východná marka; okolo roku 840 bolo od Korutánskej marky oddelené Pribinovo Panónske kniežatstvo ]
    • Karloman (856 – 863)– markgróf Východnej a Korutánskej marky [poznámka: aj bavorský správca (865 – 876) a bavorský kráľ (876 – 880)]

Roku 863 bola oddelená správa Východnej marky (budúceho vlastného Rakúska) od Korutánskej marky:

  • KORUTÁNSKA MARKA:
    • Gundakar (863 – 865) – markgróf Korutánska
    • Karloman (865 – 876) – bavorský správca (vrátane Korutánska)
    • Arnulf Korutánsky (876 – 887) – vojvoda Korutánska a Panónie [„od Koceľovej smrti“ (876) „spravoval Panóniu“ (teda Blatenské kniežatstvo); roku 884 stratil celú Panóniu v prospech Veľkej Moravy; 877 – 899 bol východofranský kráľ, 896 – 899 bol cisár]
    • Luitpold (893 – 907) – markgróf Korutánska [tiež markgróf Českej marky a bavorský vojvoda]
    • 907 – 976: vláda bavorských vojvodov (pozri Zoznam vládcov Bavorska), doložení sú však títo oddelení (čiastkoví?) vojvodovia Korutánska:
      • (?)Burchard I. Švábsky (? – 926)– (čiastkový?) vojvoda Korutánska
      • Berchtold (926 – 947) – (čiastkový?) vojvoda Korutánska [937 – 947 bavorský vojvoda]
    • Henrich I. Mladší (976 – 978) – vojvoda Korutánska [poznámka: rok 976, kedy bolo Korutánsko oddelené od Bavorska, je začiatok korutánskeho vojvodstva v pravom slova zmysle; Korutánske vojvodstvo je nastaršie vojvodstvo na území Rakúska]
    • ďalej pozri Zoznam vojvodov Korutánska [roku 1335 pripadlo Korutánsko ako léno rakúskym Habsburgovcom, čím stratilo samostatnosť]

Babenbergovci:

Vojvodovia (1156 – 1453/1457), arcivojvodovia (1453/1457 – 1918) Rakúska[upraviť | upraviť zdroj]

Titul rakúsky arcivojvoda:

  • si ako prvý nárokoval vojvoda Rudolf IV. Koktavý v roku 1359 (tzv. privilegium maius)
  • prvýkrát použil Ernst Železný (zomrel 1424)
  • na úrovni rímsko-nemeckej ríše prvý raz uznal cisár Fridrich III. roku 1453 pre príslušníkov svojej línie (pozri dole) a pre Siegmunda zo staršej tirolskej línie, nie však pre Ladislava Pohrobka (sám bol potom arcivojvoda rakúsky ako Fridrich V. od roku 1457); odvtedy ho rakúski Habsburgovci používali stále (až dodnes)

Babenbergovci (pokrač.):

Přemyslovci:

Bádenská dynastia:

Přemyslovci:

Habsburgovci (až do roku 1918):
Habsburgovci mali vo zvyku číslovať si členov rodiny, aj keď sa nestali priamo rakúskymi vojvodami či arcivojvodami, preto sa dolu môže na prvý pohľad zdať, že niektoré čísla boli „preskočené“. Toto ale neplatí pre číslovanie rakúskych cisárov po roku 1804, ktorí sa číslovali „od nuly“.

Roku 1379 (neubergská zmluva) bola krajina rozdelená medzi dve habsburské línie:
a) Albrechtovská línia (Vlastné Rakúsko):

b) Leopoldovská línia (najmä Štajersko (vrátane Viedenského Nového Mesta), Korutánsko, Kransko, Tirolsko a Predné Rakúsko):

Keď Fridrich V. po smrti Ladislava Pohrobka (1457) prevzal aj jeho územia, a keď Tirolčania prinútili Siegmunda odovzdať svoje územia Fridrichovi V. (1490), bolo Rakúsko znova zjednotené:

  • Fridrich V. (1424 – 1493) [pokračovanie zhora; od 1440 rímsko-nemecký kráľ ako Fridrich IV.; od 1452 rímsko-nemecký cisár ako Fridrich III.] spolu s:
    • Albrecht VI. (1446 – 1463) [protivládca, od 1446 regent Predného Rakúska, 1458 – 1463 vládca dnešného Horného Rakúska, 1462 – 1463 vládca celého Rakúska]
    • Matej Korvín: v rokoch 1477/1485 – 1490 patrilo dnešné Dolné Rakúsko k Uhorsku (aj niekoľko mesiacov po Korvínovej smrti v apríli 1490); Matej Korvín dokonca z Viedne roku 1485 urobil svoje sídlo
  • Maximilián I. (1493 – 1519) [nemecký kráľ od 1486, rímsko-nemecký cisár od 1508]
  • Karol I. (1519 – 1521) [1519 – 1556 rímsko-nemecký cisár ako Karol V., 1516 – 1556 španielsky kráľ]
  • Ferdinand I. (1521 – 1564) [od 1526 uhorský a český kráľ, od 1562 nemecký kráľ, od 1558 rímsko-nemecký cisár]
  • Maximilián II. (1564 – 1576) [zároveň uhorský a český kráľ, od 1562 nemecký kráľ, od 1564 rímsko-nemecký cisár]
    • Karol II.: „arcivojvoda“ Vnútorného Rakúska (Štajersko, Korutánsko, Kraňsko) (1564 – 1590)
    • Ferdinand II.: „vládca“ Tirolska (1564 – 1595) [roku 1595 bolo Tirolsko znova (dočasne) pričlenené k samotnému Rakúsku, teda Rudolfovi II.]
  • Rudolf V. (1576 – 1608) [od 1575 nemecký kráľ, od 1576 rímsko-nemecký cisár ako Rudolf II.; do 1608 uhorský kráľ, do 1611 český kráľ]
    • Ernst: miestodržiteľ Vnútorného Rakúska (1590 – 1593)
    • Maximilián III.: miestodržiteľ Vnútorného Rakúska (1593 – 1595)
    • Ferdinand III.: „arcivojvoda“ Vnútorného Rakúska (1595 – 1619) [pozri o ňom aj dole]
  • Matej (1608 – 1619) [od 1608 uhorský kráľ, od 1611 český kráľ, od 1612 rímsky cisár]
  • Ferdinand III. (1619 – 1637) [predtým arcivojvoda Vnútorného Rakúska, od 1619 aj uhorský a český kráľ a rímsko-nemecký cisár (posledné ako Ferdinand II.)]
    • Leopold V.: miestodržiteľ Tirolska a Predného Rakúska (1619 – 1632) [od 1623 „krajinské knieža“ Tirolska] – ním sa začína tzv. mladšia tirolská línia, ktorá skončila roku 1665 smrťou Žigmunda (pozri dole)
  • Ferdinand IV. (1637 – 1657) [aj uhorský a český kráľ a rímsko-nemecký cisár (posledné ako Ferdinand III.)]
  • Leopold VI. (1657 – 1705) [aj uhorský a český kráľ a rímsko-nemecký cisár (posledné ako Leopold I.)]
    • Žigmund: „krajinské knieža“ Tirolska (1662 – 1665) – jeho smrťou Tirolsko zas priama súčasť Rakúska
  • Josef I. (1705 – 1711) [aj uhorský a český kráľ a rímsko-nemecký cisár]
  • Karol III. (1711 – 1740) [aj uhorský a český kráľ a rímsko-nemecký cisár (posledné ako Karol VI.)]
  • Mária Terézia (1740 – 1780) [aj uhorská a česká kráľovná]
  • Jozef II. (1780 – 1790) [aj uhorský a český kráľ, od 1764 nemecký kráľ, od 1765 rímsko-nemecký cisár]
  • Leopold VII. (1790 – 1792) [aj uhorský a český kráľ a rímsko-nemecký cisár (posledné ako Leopold II.) ]
  • František I. (1792 – 1835) [aj uhorský a český kráľ, od 1804 prvý rakúsky cisár, do 1806 posledný rímsko-nemecký cisár (to posledné ako František II.)]
  • aj nasledujúci rakúski cisári boli zároveň arcivojvodovia

Rakúski cisári[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1804 bolo zavedené rakúske cisárstvo. Roku 1806 bola naopak zrušená Svätá rímska ríša nemeckého národa.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]