Alexandr Porfirievič Borodin: Rozdiel medzi revíziami

	Alexandr Porfirievič Borodin
	; Ruský hudobný skladateľ, člen Mocnej hŕstky
Narodenie	12. november 1833; Petrohrad
Úmrtie	27. február 1887; Petrohrad
Odkazy
Commons	Alexandr Porfirievič Borodin
	Biografický portál

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava Ďalšia úprava →

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Verzia z 23:46, 17. november 2009

Alexandr Porfirievič Borodin (* 12. november 1833, Petrohrad – † 27. február 1887, Petrohrad) bol ruský hudobný skladateľ, chemik a lekár, člen skladateľského zoskupenia Mocná hŕstka.

Život

Alexandr Borodin sa narodil v roku 1833 ako nemanželský syn gruzínského kniežaťa Luka Gedevanišviliho.

V roku 1858 ukončil lekársku fakultu a stal se doktorom medicíny, od roku 1860 sa zaoberal vedeckou a pedagogickou činnosťou, v roku 1864 sa stal profesorom chémie na lékarskej akadémii. Ako hudobný skladateľ sa pripojil k skupine „Päťka“, známej viac ako Mocná hŕstka.

V roku 1869 začal Borodin pracovať na opere Knieža Igor, ktorú dokončili po jeho smrti Nikolaj Andrejevič Rimskij-Korsakov a Alexandr Konstantinovič Glazunov. Borodin zomrel v Petrohrade a je pochovany na Tichvinskom cintoríne v kláštore Alexandra Nevského.

Dielo

Najvýznamnejším Borodinovým dielom je zrejme opera Knieža Igor, z ktorej pochádzajú aj Polovecké tance, často uvádzané ako samostatné koncertné číslo. Je autorem niekoľkých symfónií, z ktorých je najznámějšia Symfónia č.2 h mol „Bohatierska“, ďalej komorných a klavírnych skladieb. Je tiež autorom symfonickej básne V stepiach strednej Ázie.

opera Knieža Igor
Polovecké tance
Symfónia č. 2 h mol
Sláčikové kvarteto č. 2

Tento článok týkajúci sa biografie osobnosti je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

@@ Riadok 11: / Riadok 11: @@
 == Život ==
-Alexandr Borodin se narodil v roku 1833 ako nemanželský syn gruzínského kniežaťa Luka Gedevanišviliho. V roku 1858 ukončil lekársku fakultu a stal se doktorem medicíny, od roku 1860 se zaoberal vedeckou a pedagogickou činnosťou, v roku 1864 se stal profesorom chémie na lékarskej akadmií. Ako hudebný skladatelľ sa pripojil ku skupine „Päťka“, známej viac ako Mocná hrstka.
+Alexandr Borodin sa narodil v roku 1833 ako nemanželský syn gruzínského kniežaťa Luka Gedevanišviliho.
+V roku [[1858]] ukončil lekársku fakultu a stal se doktorom medicíny, od roku [[1860]] sa zaoberal vedeckou a pedagogickou činnosťou, v roku [[1864]] sa stal profesorom chémie na lékarskej akadémii. Ako hudobný skladateľ sa pripojil k skupine „Päťka“, známej viac ako Mocná hŕstka.
-V roku 1869 začal Borodin pracovať na opere ''Knieža Igor'', ktorú dokončili po jeho smrti [[Nikolaj Andrejevič Rimskij-Korsakov]] a [[Alexandr Konstantinovič Glazunov]]. Borodin zomrel v [[Petrohrad]]e 27. února 1887 a je pochovany na Tichvinskom cintoríne v kláštore Alexandra Nevského.
+V roku [[1869]] začal Borodin pracovať na opere ''Knieža Igor'', ktorú dokončili po jeho smrti [[Nikolaj Andrejevič Rimskij-Korsakov]] a [[Alexandr Konstantinovič Glazunov]]. Borodin zomrel v [[Petrohrad]]e a je pochovany na Tichvinskom cintoríne v kláštore Alexandra Nevského.
 == Dielo ==
-najvýznamnejším Broodinovým dielom je zrejme opera ''Knieža Igor'', z ktorej pochádzajú aj ''Polovecké tance'', často uvádzané ako samostatné koncertné číslo. Je autorem niekoľkých symfónií, z ktorých je najznámějšia ''Symfónia č.2 h mol „Bohatierska“'', ďalej komorných a klavírnych skladieb. Je tiež autorom symfonickej básně Ve stepiach strednej Ázie.
+Najvýznamnejším Borodinovým dielom je zrejme opera ''Knieža Igor'', z ktorej pochádzajú aj ''Polovecké tance'', často uvádzané ako samostatné koncertné číslo. Je autorem niekoľkých symfónií, z ktorých je najznámějšia ''Symfónia č.2 h mol „Bohatierska“'', ďalej komorných a klavírnych skladieb. Je tiež autorom symfonickej básne ''V stepiach strednej Ázie''.
+* opera ''Knieža Igor''
+* ''Polovecké tance''
+* ''Symfónia č. 2 h mol''
+* ''Sláčikové kvarteto č. 2''
-* opera Knieža Igor
-* Polovecké tance
-* Symfónia č. 2 h mol
-* Sláčikové kvarteto č. 2
 {{Biografický výhonok}}