Cirkevná slovančina: Rozdiel medzi revíziami
doplnenie |
doplnenie |
||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
[[Súbor:Csl-luke20.png|náhľad|Text z [[Evanjelium podľa Lukáša|Evanjelia podľa Lukáša]] (Lk 20,20-26) v cirkevnoslovanskom jazyku]] |
[[Súbor:Csl-luke20.png|náhľad|Text z [[Evanjelium podľa Lukáša|Evanjelia podľa svätého Lukáša]] (Lk 20,20-26) v cirkevnoslovanskom jazyku]] |
||
'''Cirkevná slovančina''' je jazyk (súbor jazykov), ktorý sa vyvinul zo [[staroslovienčina|staroslovienčiny]] v [[11. storočie|11. storočí]]. Dodnes sa používa ako [[liturgický jazyk]] [[pravoslávna cirkev|pravoslávnej]] a [[gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckej]] cirkvi. "Cirkevná slovančina" bolo v minulosti označenie pre to, čo dnes označujeme ako staroslovienčina (prípadne vrátane cirkevnej slovančiny). |
'''Cirkevná slovančina''' je jazyk (súbor jazykov), ktorý sa vyvinul zo [[staroslovienčina|staroslovienčiny]] v [[11. storočie|11. storočí]]. Dodnes sa používa ako [[liturgický jazyk]] [[pravoslávna cirkev|pravoslávnej]] a [[gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckej]] cirkvi. "Cirkevná slovančina" bolo v minulosti označenie pre to, čo dnes označujeme ako staroslovienčina (prípadne vrátane cirkevnej slovančiny). |
||
Riadok 9: | Riadok 9: | ||
* ы - v ruskej redakcii je vyslovované ako "y", v srbskej ako "i" |
* ы - v ruskej redakcii je vyslovované ako "y", v srbskej ako "i" |
||
V minulosti sa cirkevná slovančina v [[Rusko|Rusku]] (do [[18. storočia]]), [[Bielorusko|Bielorusku]], na [[Ukrajina|Ukrajine]], v [[Rumunsko|Rumunsku]], [[Srbsko|Srbsku]], [[Bulharsko|Bulharsku]], [[Macedónsko|Macedónsku]] a na východnom Slovensku používala nie len ako liturgický jazyk, ale do značnej miery aj ako literárny jazyk. |
V minulosti sa cirkevná slovančina v [[Rusko|Rusku]] (do [[18. storočia]]), [[Bielorusko|Bielorusku]], na [[Ukrajina|Ukrajine]], v [[Rumunsko|Rumunsku]], [[Srbsko|Srbsku]], [[Bulharsko|Bulharsku]], [[Macedónsko|Macedónsku]] a na východnom Slovensku používala nie len ako liturgický jazyk, ale do značnej miery aj ako literárny jazyk. V cirkevnom prostredí sa dlho používala aj ako úradný jazyk. |
||
Jej súčasná podoba (najmä čo sa týka pravopisu) sa ustálila po reformách v polovici 17. storočia za čias moskovského patriarchu Nikona. |
|||
== Cirkevná slovančina v slovenskom prostredí == |
|||
Na Slovensku sa cirkevná slovančina používa ako bohoslužobný jazyk v [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|gréckokatolíckej]] a [[Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku|pravoslávnej]] cirkvi. Používa sa prispôsobená ukrajinská redakcia cirkevnej slovančiny. V prostredí pravoslávnej cirkvi sa však ojedinele vyskytujú aj tendencie používať ruskú redakciu cirkevnej slovančiny. |
|||
V minulosti sa na slovenskom území (v prostredí [[Mukačevská gréckokatolícka eparchia|Mukačevskej]] a [[Prešovská gréckokatolícka archieparchia|Prešovskej]] eparchie) používala cirkevná slovančina aj ako jazyk literárny a úradný (v cirkevnom prostredí), pričom jej podoba bola často ovplyvnená ľudovým jazykom. Na začiatku 20. storočia sa začali vydávať knihy s bohoslužobnými textami pre ľud (tzv. zborníky), ktoré už neboli písané [[Cyrilika|cyrilikou]], ale [[Latinské písmo|latinkou]]. Bohoslužobné knihy pre duchovenstvo sú však podnes tlačené cyrilikou. |
|||
V roku 1996 vydal Ralph Cleminson katalóg cyrilských rukopisov zo slovenského územia, z ktorých drvivá väčšina je písaná v cirkevnej slovančine.<ref>R. M. CLEMINSON: Cyrillic Manuscripts in Slovakia. A Union Catalogue. Cyrilské rukopisy na Slovensku. Súborný katalóg. Martin: Vydavateľstvo Matice Slovenskej, 1996.</ref> Výskumu cirkevnej slovančiny v slovenskom prostredí sa venuje najmä Slavistický ústav Jána Stanislava SAV. |
|||
== Referencie == |
|||
<references /> |
|||
== Externé odkazy == |
== Externé odkazy == |
||
Riadok 16: | Riadok 29: | ||
* [http://svetosavlje.org/slovenski/bukvar/bukvar0203.htm ЦРКВЕНОСЛОВЕНСКИ БУКВАР] (srbsky) |
* [http://svetosavlje.org/slovenski/bukvar/bukvar0203.htm ЦРКВЕНОСЛОВЕНСКИ БУКВАР] (srbsky) |
||
* [http://sites.google.com/site/rankovicpbf/pbf6 ЦРКВЕНОСЛОВЕНСКИ ЈЕЗИК - Приручник] (srbsky) |
* [http://sites.google.com/site/rankovicpbf/pbf6 ЦРКВЕНОСЛОВЕНСКИ ЈЕЗИК - Приручник] (srbsky) |
||
* [http://www.grkat.nfo.sk/Texty/modlitby-csl-slov-1.html Základné modlitby gréckokatolíka (cirkevnoslovansky a slovensky)] |
|||
[[Kategória:Južnoslovanské jazyky]] |
[[Kategória:Južnoslovanské jazyky]] |
Verzia z 10:32, 2. január 2013
Cirkevná slovančina je jazyk (súbor jazykov), ktorý sa vyvinul zo staroslovienčiny v 11. storočí. Dodnes sa používa ako liturgický jazyk pravoslávnej a gréckokatolíckej cirkvi. "Cirkevná slovančina" bolo v minulosti označenie pre to, čo dnes označujeme ako staroslovienčina (prípadne vrátane cirkevnej slovančiny).
Cirkevná slovančina je vlastne súhrnné označenie pre "jazyky", ktoré sa vyvinuli z rôznych variantov staroslovienčiny v 11. storočí. Rozlišujeme najmä bulharskú cirkevnú slovančinu (stredná bulharčina), ruskú cirkevnú slovančinu, srbskú cirkevnú slovančinu, chorvátsku cirkevnú slovančinu a českú cirkevnú slovančinu. Jednotlivé varianty cirkevnoslovanského jazyka sa označujú ako "redakcie".
Niektoré odlišnosti medzi redakciami cirkevnej slovančiny:
- ѣ - v ukrajinskej redakcii (aj na Slovensku) sa vyslovuje ako "i", v ruskej a srbskej ako "e"
- г - v ukrajinskej redakcii je vyslovované ako "h", v ruskej ako "g"
- ы - v ruskej redakcii je vyslovované ako "y", v srbskej ako "i"
V minulosti sa cirkevná slovančina v Rusku (do 18. storočia), Bielorusku, na Ukrajine, v Rumunsku, Srbsku, Bulharsku, Macedónsku a na východnom Slovensku používala nie len ako liturgický jazyk, ale do značnej miery aj ako literárny jazyk. V cirkevnom prostredí sa dlho používala aj ako úradný jazyk.
Jej súčasná podoba (najmä čo sa týka pravopisu) sa ustálila po reformách v polovici 17. storočia za čias moskovského patriarchu Nikona.
Cirkevná slovančina v slovenskom prostredí
Na Slovensku sa cirkevná slovančina používa ako bohoslužobný jazyk v gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi. Používa sa prispôsobená ukrajinská redakcia cirkevnej slovančiny. V prostredí pravoslávnej cirkvi sa však ojedinele vyskytujú aj tendencie používať ruskú redakciu cirkevnej slovančiny.
V minulosti sa na slovenskom území (v prostredí Mukačevskej a Prešovskej eparchie) používala cirkevná slovančina aj ako jazyk literárny a úradný (v cirkevnom prostredí), pričom jej podoba bola často ovplyvnená ľudovým jazykom. Na začiatku 20. storočia sa začali vydávať knihy s bohoslužobnými textami pre ľud (tzv. zborníky), ktoré už neboli písané cyrilikou, ale latinkou. Bohoslužobné knihy pre duchovenstvo sú však podnes tlačené cyrilikou.
V roku 1996 vydal Ralph Cleminson katalóg cyrilských rukopisov zo slovenského územia, z ktorých drvivá väčšina je písaná v cirkevnej slovančine.[1] Výskumu cirkevnej slovančiny v slovenskom prostredí sa venuje najmä Slavistický ústav Jána Stanislava SAV.
Referencie
- ↑ R. M. CLEMINSON: Cyrillic Manuscripts in Slovakia. A Union Catalogue. Cyrilské rukopisy na Slovensku. Súborný katalóg. Martin: Vydavateľstvo Matice Slovenskej, 1996.
Externé odkazy
- Tabuľka cyrilskej abecedy pre cirkevnú slovančinu s výslovnosťou používanou na našom území
- Якою мовою молилася давня Україна: Правила української транслітерації церковнослов’янських текстiв (ukrajinsky)
- ЦРКВЕНОСЛОВЕНСКИ БУКВАР (srbsky)
- ЦРКВЕНОСЛОВЕНСКИ ЈЕЗИК - Приручник (srbsky)
- Základné modlitby gréckokatolíka (cirkevnoslovansky a slovensky)