Hynek Žalčík: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
infobox, úpravy (zneviditeľné citáty - je ich na encyklopedický článok priveľa a nie sú v slovenčine)
Riadok 1: Riadok 1:
{{Infobox Osobnosť
|Meno = Hynek Žalčík
|Portrét =
|Veľkosť obrázka = 230px
|Popis = český hudobný [[Producent (umenie)|producent]] a [[textár]]
|Dátum narodenia = [[9. apríl]] [[1949]]
|Miesto narodenia = [[Nový Jičín]]
|Dátum úmrtia = {{dúv|2005|2|8|1949|4|9}}
|Miesto úmrtia =
}}
'''Hynek Žalčík''' (* [[9. apríl]] [[1949]], [[Nový Jičín]] – † [[8. február]] [[2005]]) bol významný český hudobný [[Producent (umenie)|producent]] a [[textár]]. Produkoval albumy skupín ako [[Flamengo]], [[Framus Five]], [[Progres 2|The Progress Organization]] a [[Barnodaj]], [[Blue Effect]], [[Energit]], [[Marsyas]], [[Jazz Q]], [[C&K Vocal]], [[Collegium musicum]], [[Dežo Ursiny|Deža Ursinyho]] a mnoho dalších, z ktorých mnohé patria k najvýznamnejším nahrávkam českej a slovenskej rockovej histórie.
'''Hynek Žalčík''' (* [[9. apríl]] [[1949]], [[Nový Jičín]] – † [[8. február]] [[2005]]) bol významný český hudobný [[Producent (umenie)|producent]] a [[textár]]. Produkoval albumy skupín ako [[Flamengo]], [[Framus Five]], [[Progres 2|The Progress Organization]] a [[Barnodaj]], [[Blue Effect]], [[Energit]], [[Marsyas]], [[Jazz Q]], [[C&K Vocal]], [[Collegium musicum]], [[Dežo Ursiny|Deža Ursinyho]] a mnoho dalších, z ktorých mnohé patria k najvýznamnejším nahrávkam českej a slovenskej rockovej histórie.


Český [[publicista]] [[Jiří Černý]] zhrnul jeho prínos takto: ''"Právě začátkem sedmdesátých let téměř monopolní a tudíž přísně střežená firma [[Supraphon]] vydala několik alb, která nejenže nebyla ani v nejmenším poplatná normalizačnímu, pookupačnímu režimu, ale naopak otevřela českému i slovenskému [[rock]]u, [[folk]]u a zhudebněné poezii nové obzory. Za všemi těmi dodnes výjimečnými deskami stál Hynek Žalčík. Blonďatý mládenec do svých čtyřiadvaceti let dosáhl coby producent výsledků, pro něž nemáme v tuzemsku srovnání. Mimo hudební kruhy se o něm mnoho nevědělo. Jak nenápadně žil, tak také 8.února po náhlé nemoci zemřel.''
Český [[publicista]] [[Jiří Černý]] zhrnul jeho prínos takto: ''"Práve začiatkom sedemdesiatych rokov takmer monopolná a preto prísne strážená firma [[Supraphon]] vydala niekoľko albumov, ktoré nielenže neboli ani v najmenšom poplatné normalizačnému, pookupačnému režimu, ale naopak otvorili českému i slovenskému [[rock]]u, [[folk]]u a zhudobnenej poézii nové obzory. Za všetkými týmito dodnes ojedinelými platňami stál Hynek Žalčík. Mladý blondýn do svojich dvadsiatich štyroch rokov dosiahol ako producent výsledky, ktoré nemáme s čím v tuzemsku porovnať. Mimo hudobné kruhy sa o ňom veľa nevedelo. Ako nenápadne žil, tak aj 8. februára po náhlej chorobe zomrel.''


''... za Žalčíka mluvila jen a jen jeho práce. Od roku 1969 tak dlouho otravoval redaktory Supraphonu, aby [[Jaroslav Hutka|Jaroslavu Hutkovi]] vydali písničkářské album, až v roce 1974 vyšlo ''Stůj, břízo zelená''. Mezitím Hutku přesvědčil, že rezignace na vlastní písničky ve prospěch národních ze Sušilovy sbírky není zrada ani na národě, ani na charakteru. Dřív než [[Josef Kainar]] v roce 1971 zemřel, stačil Žalčík svými opakovanými nájezdy na Dobříš vymáčknout ze čtyřiapadesátiletého rozpolceného básníka a předsedy znormalizovaného spisovatelského svazu texty pro rocková alba [[Michal Prokop|Michala Prokopa]] a skupiny Framus Five (''Město Er'') a [[Vladimír Mišík|Vladimíra Mišíka]] a skupiny Flamengo (''Kuře v hodinkách''). S odstupem času je zřejmé, že Kainarovy texty zvýšily českému rocku laťku podobně vysoko, jako [[Bob Dylan|Dylanovy]] texty americkým rockerům. Ne náhodou některé skladby z Kuřete v hodinkách převzala skupina CaK Vocal na svůj albový debut ''Generace''.''
<!-- (Wikipédia je encyklopédia, nie zborník citátov - navyše ich treba preložiť do slovenčiny, bez ohľadu na to, že Slováci s češtinou problém nemajú) ''... za Žalčíka mluvila jen a jen jeho práce. Od roku 1969 tak dlouho otravoval redaktory Supraphonu, aby [[Jaroslav Hutka|Jaroslavu Hutkovi]] vydali písničkářské album, až v roce 1974 vyšlo ''Stůj, břízo zelená''. Mezitím Hutku přesvědčil, že rezignace na vlastní písničky ve prospěch národních ze Sušilovy sbírky není zrada ani na národě, ani na charakteru. Dřív než [[Josef Kainar]] v roce 1971 zemřel, stačil Žalčík svými opakovanými nájezdy na Dobříš vymáčknout ze čtyřiapadesátiletého rozpolceného básníka a předsedy znormalizovaného spisovatelského svazu texty pro rocková alba [[Michal Prokop|Michala Prokopa]] a skupiny Framus Five (''Město Er'') a [[Vladimír Mišík|Vladimíra Mišíka]] a skupiny Flamengo (''Kuře v hodinkách''). S odstupem času je zřejmé, že Kainarovy texty zvýšily českému rocku laťku podobně vysoko, jako [[Bob Dylan|Dylanovy]] texty americkým rockerům. Ne náhodou některé skladby z Kuřete v hodinkách převzala skupina CaK Vocal na svůj albový debut ''Generace''.''


''Podobně novátorským počinem se jeví první album Deža Ursinyho, ''Provisorium''. Dodnes je mi záhadou, jaké nadšení i diplomacii Žalčík vynaložil, aby spolu přinutil hrát rockové hvězdy, které byly – byť o málo – starší než on a navíc zcela protichůdných povah. Nicméně bratislavští intelektuálové Ursiny a [[Jaro Filip]] přinesli pečlivou partituru, rytmický tandem mišíkovských samorostů Vladimír Kulhánek (baskytara) a Erno Šedivý (bicí) zareagoval „Co, vole, ukaž to sem“ a jelo se. Že se tuzemské skladby zpívaly výhradně anglicky byl další neuvěřitelný průlom do normalizačních zvyklostí. A jaksi mimochodem Provisorium díky až devatenáctiminutovým skladbám vlastně předjalo pozdější experimenty anglických [[Yes]] a [[Pink Floyd]].''
''Podobně novátorským počinem se jeví první album Deža Ursinyho, ''Provisorium''. Dodnes je mi záhadou, jaké nadšení i diplomacii Žalčík vynaložil, aby spolu přinutil hrát rockové hvězdy, které byly – byť o málo – starší než on a navíc zcela protichůdných povah. Nicméně bratislavští intelektuálové Ursiny a [[Jaro Filip]] přinesli pečlivou partituru, rytmický tandem mišíkovských samorostů Vladimír Kulhánek (baskytara) a Erno Šedivý (bicí) zareagoval „Co, vole, ukaž to sem“ a jelo se. Že se tuzemské skladby zpívaly výhradně anglicky byl další neuvěřitelný průlom do normalizačních zvyklostí. A jaksi mimochodem Provisorium díky až devatenáctiminutovým skladbám vlastně předjalo pozdější experimenty anglických [[Yes]] a [[Pink Floyd]].''


''Ve stejné době Žalčík produkoval skupině The Progress Organization album ''Barnodaj'', které brněnští muzikanti už nikdy nepřekonali. Podstatně pomohl kytaristovi [[Luboš Andršt|Luboši Andrštovi]] a jeho desce se skupinou Energit. V roce 1977 už bylo vylisované výběrové album písničkářů ze společenství [[Šafrán|Šafránu]], na pohled asi nejhezčí Žalčíkova práce. Nakonec v pochartovním policejním běsnění muselo jít všechno do šrotu, i obalová fotografie dvou dětí [[Vlasta Třešňák|Vlasty Třešňáka]]. Ani potom Žalčík nehledal žádné zlaté střední cesty. [[Jan Spálený|Janu Spálenému]] vyprodukoval nezvalovského ''Edisona'', [[Semafor|Semaforu]] jubilejní výběrové trojalbum 1959-1969, [[Pavel Kopta|Pavlu Koptovi]] editoval knižní výbor ''Abeceda''.''" <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
''Ve stejné době Žalčík produkoval skupině The Progress Organization album ''Barnodaj'', které brněnští muzikanti už nikdy nepřekonali. Podstatně pomohl kytaristovi [[Luboš Andršt|Luboši Andrštovi]] a jeho desce se skupinou Energit. V roce 1977 už bylo vylisované výběrové album písničkářů ze společenství [[Šafrán|Šafránu]], na pohled asi nejhezčí Žalčíkova práce. Nakonec v pochartovním policejním běsnění muselo jít všechno do šrotu, i obalová fotografie dvou dětí [[Vlasta Třešňák|Vlasty Třešňáka]]. Ani potom Žalčík nehledal žádné zlaté střední cesty. [[Jan Spálený|Janu Spálenému]] vyprodukoval nezvalovského ''Edisona'', [[Semafor|Semaforu]] jubilejní výběrové trojalbum 1959-1969, [[Pavel Kopta|Pavlu Koptovi]] editoval knižní výbor ''Abeceda''.''"<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = ČERNÝ
| priezvisko = ČERNÝ
| meno = Jiří
| meno = Jiří
Riadok 19: Riadok 29:
| miesto =
| miesto =
| jazyk = po česky
| jazyk = po česky
}}</ref>)
}}</ref>) -->


== O albumoch ==
== O albumoch ==
=== Michal Prokop a Framus Five: Město ER ===
=== Michal Prokop a Framus Five: Město ER ===
Luboš Andršt na situáciu okolo albumu Město ER spomína: ''"Producentské žezlo Framus Five u Supraphonu převzal po Michaelu Prostějovském Hynek Žalčík a ten přišel s nápadem, aby text pro titulní rozměrnou skladbu nové LP desky napsal Josef Kainar, a rovněž on zprostředkoval kontakt mezi skupinou a básníkem"''. <ref name=" lubosandrst.cz ">{{Citácia elektronického dokumentu
<!-- Luboš Andršt na situáciu okolo albumu Město ER spomína: ''"Producentské žezlo Framus Five u Supraphonu převzal po Michaelu Prostějovském Hynek Žalčík a ten přišel s nápadem, aby text pro titulní rozměrnou skladbu nové LP desky napsal Josef Kainar, a rovněž on zprostředkoval kontakt mezi skupinou a básníkem"''.)<ref name= "lubosandrst.cz "/> -->
| priezvisko = ANDRŠT
| meno = Luboš
| odkaz na autora =
| titul = Město ER
| url = http://www.lubosandrst.cz/cs/biografie/alba/mesto-er.html
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = lubosandrst.cz
| miesto =
| jazyk = po česky
}}</ref>)


Kainar bol považovaný za [[Normalizácia (ČSSR)|normalizačného]], i keď výnimočného básnika, ktorý síce urobil mnoho sporných rozhodnutí a krokov, na druhej strane však vyrastal na [[džez]]e a [[blues]] a mal za sebou celý rad naozaj pôsobivých textov, ktorými otextoval americké džezové a bluesové originály. Podstatné však bolo, že Kainar bol členom [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]], i keď bol trochu nepohodlný. Ale bola to možnosť, ako pretlačiť [[bigbít]] do [[Supraphon]]u.
Josef Kainar bol považovaný za [[Normalizácia (ČSSR)|normalizačného]], i keď výnimočného básnika, ktorý síce urobil mnoho sporných rozhodnutí a krokov, na druhej strane však vyrastal na [[džez]]e a [[blues]] a mal za sebou celý rad naozaj pôsobivých textov, ktorými otextoval americké džezové a bluesové originály. Podstatné však bolo, že Kainar bol členom [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]], i keď bol trochu nepohodlný. Ale bola to možnosť, ako pretlačiť [[bigbít]] do [[Supraphon]]u.


''"Žalčík se znal s Kainarem z dětství, přes rodinu. Docela drze jsme tedy vyjeli na zámek v Dobříši a tam ho navštívili. Nějakou chvíli jsme do něj hučeli, on zpočátku vůbec nechtěl psát. Prožíval složité období a měl i zdravotní problémy. Nakonec se nám ho podařilo přesvědčit a zlomit přes hudbu, kterou jsme mu pouštěli, i přes pár lahviček portského, které jsme přivezli."'') <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
<!-- ''"Žalčík se znal s Kainarem z dětství, přes rodinu. Docela drze jsme tedy vyjeli na zámek v Dobříši a tam ho navštívili. Nějakou chvíli jsme do něj hučeli, on zpočátku vůbec nechtěl psát. Prožíval složité období a měl i zdravotní problémy. Nakonec se nám ho podařilo přesvědčit a zlomit přes hudbu, kterou jsme mu pouštěli, i přes pár lahviček portského, které jsme přivezli."'') <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = KASAL
| priezvisko = KASAL
| meno = Jiří
| meno = Jiří
Riadok 49: Riadok 47:
| dátum prístupu =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = Týdeník Rozhlas
| vydavateľ = Týdeník Rozhlas
| miesto =
| jazyk = po česky
}}</ref> -->
Titulná skladba plánovaného albumu bola zložená z niekoľkých hudobných fragmentov a hlavnú tému tvorila pieseň ''The Escape Over The World'', ktorú Framus Five dovtedy hrávali na koncertoch s anglickým textom. Josef Kainar dostal od M. Prokopa pracovnú demo-nahrávku, na ktorej bol len klavír a vokálna linka. Podľa tejto nahrávky básnik vytvoril text, ktorému dal názov Město ER, a až následne začala kapela pracovať na aranžmáne skladby. Kompletný tvar Kainar počul až na premiére 23. septembra 1970 v Slovanskom dome.<ref name=" lubosandrst.cz ">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = ANDRŠT
| meno = Luboš
| odkaz na autora =
| titul = Město ER
| url = http://www.lubosandrst.cz/cs/biografie/alba/mesto-er.html
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = lubosandrst.cz
| miesto =
| miesto =
| jazyk = po česky
| jazyk = po česky
}}</ref>
}}</ref>
Titulná skladba plánovaného albumu bola zložená z niekoľkých hudobných fragmentov a hlavnú tému tvorila pieseň ''The Escape Over The World'', ktorú Framus Five dovtedy hrávali na koncertoch s anglickým textom. Josef Kainar dostal od M. Prokopa pracovnú demo-nahrávku, na ktorej bol len klavír a vokálna linka. Podľa tejto nahrávky básnik vytvoril text, ktorému dal názov Město ER, a až následne začala kapela pracovať na aranžmáne skladby. Kompletný tvar Kainar počul až na premiére 23. septembra 1970 v Slovanskom dome). <ref name= "lubosandrst.cz "/>


=== Progress Organization : Barnodaj ===
=== Progress Organization : Barnodaj ===
Riadok 62: Riadok 71:
Ako textár bol narýchlo privolaný spevák [[Petr Ulrych]], ktorý priamo v štúdiu pretextovával české pôvodné skladby s anglickými textami. Jeden text napísal aj sám producent Hynek Žalčík.
Ako textár bol narýchlo privolaný spevák [[Petr Ulrych]], ktorý priamo v štúdiu pretextovával české pôvodné skladby s anglickými textami. Jeden text napísal aj sám producent Hynek Žalčík.


Ako konštatoval publicista Petr Gratias, došlo tak pozoruhodnému sociálnemu paradoxu, že vďaka cenzúre a politickému tlaku boli rockové skupiny nútené zdokonalovať sa vo vlastnej tvorbe, siahnuť po českých a slovenských textoch a odpútať sa od angloamerických vzorov. Koniec koncov aj v prípade debutu skupiny Progress Organization platí, že práve strana s českým textami dopadla oveľa lepšie než jej anglický protipól, dodnes je životaschopnejšia a výrazne prispela k nadčasovej pozícii platne Barnodaj. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
Ako konštatoval publicista Petr Gratias, došlo tak pozoruhodnému sociálnemu paradoxu, že vďaka cenzúre a politickému tlaku boli rockové skupiny nútené zdokonalovať sa vo vlastnej tvorbe, siahnuť po českých a slovenských textoch a odpútať sa od angloamerických vzorov. Koniec koncov aj v prípade debutu skupiny Progress Organization platí, že práve strana s českým textami dopadla oveľa lepšie než jej anglický protipól, dodnes je životaschopnejšia a výrazne prispela k nadčasovej pozícii platne Barnodaj.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = GRATIAS
| priezvisko = GRATIAS
| meno = Petr
| meno = Petr
Riadok 79: Riadok 88:
Väčšina českých a koniec koncov aj slovenských skupín šesťdesiatych rokov vychádzala zo svojich angloamerických vzorov a spievala po anglicky. S postupujúcou normalizáciou však bolo stále ťažšie presadiť sa v štúdiu s anglicky spievaným repertoárom a preto skupiny ako východisko hľadali niekoho, kto by im bol ochotný a schopný pretextovať ich skladby do češtiny, resp. slovenčiny. A bol to práve Žalčík, kto po skúsenostiach s ''Městom ER'' navrhol hudobníkom opäť osloviť Josefa Kainara.
Väčšina českých a koniec koncov aj slovenských skupín šesťdesiatych rokov vychádzala zo svojich angloamerických vzorov a spievala po anglicky. S postupujúcou normalizáciou však bolo stále ťažšie presadiť sa v štúdiu s anglicky spievaným repertoárom a preto skupiny ako východisko hľadali niekoho, kto by im bol ochotný a schopný pretextovať ich skladby do češtiny, resp. slovenčiny. A bol to práve Žalčík, kto po skúsenostiach s ''Městom ER'' navrhol hudobníkom opäť osloviť Josefa Kainara.


Ten sa na rozdiel od prvej spolupráce s Framus Five do novej práce vrhol s nadšením. Na stretnutie spomínal Vladimír Mišík takto: ''"Pustili jsme mu na zámku v Dobříši demosnímky nazpívané „duvaduva“ a on si hned začal podupávat. Kdyby ho to nebavilo, tak by to, myslím, nedělal. To neměl zapotřebí. Napsal si melodické linky zpěvu do not, pod to rovnou sázel texty, sem tam škrtanec… [[Beat generation|beatnický]] způsob psaní. Měl kruhy pod očima, když nám materiál po pár dnech odevzdával."'' <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
<!-- Ten sa na rozdiel od prvej spolupráce s Framus Five do novej práce vrhol s nadšením. Na stretnutie spomínal Vladimír Mišík takto: ''"Pustili jsme mu na zámku v Dobříši demosnímky nazpívané „duvaduva“ a on si hned začal podupávat. Kdyby ho to nebavilo, tak by to, myslím, nedělal. To neměl zapotřebí. Napsal si melodické linky zpěvu do not, pod to rovnou sázel texty, sem tam škrtanec… [[Beat generation|beatnický]] způsob psaní. Měl kruhy pod očima, když nám materiál po pár dnech odevzdával."'' <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = FENCL
| priezvisko = FENCL
| meno = Ondřej
| meno = Ondřej
Riadok 91: Riadok 100:
| miesto =
| miesto =
| jazyk = po česky
| jazyk = po česky
}}</ref>)
}}</ref>) -->
Kainar dodal v priebehu niekoľkých dní texty k prevažnej väčšine skladieb, len k poslednej sa už nedostal, pretože uprostred práce náhle zomrel.
Kainar dodal v priebehu niekoľkých dní texty k prevažnej väčšine skladieb, len k poslednej sa už nedostal, pretože uprostred práce náhle zomrel.
Ako sa nakoniec ukázalo, Žalčík bol nielen výborný producent, ale aj dobrý a pohotový textár. Keďže Kainar už poslednú pieseň otextovať nestihol, podujal sa na to sám a napísal text ''Stále dál'' v čistokrvnom kainarovskom duchu. Text sa ničím neodlišuje od zvyšku celého albumu, ale verne dodržiava jeho hľadačskú a pútnickú poetiku.
Ako sa nakoniec ukázalo, Žalčík bol nielen výborný producent, ale aj dobrý a pohotový textár. Keďže Kainar už poslednú pieseň otextovať nestihol, podujal sa na to sám a napísal text ''Stále dál'' v čistokrvnom kainarovskom duchu. Text sa ničím neodlišuje od zvyšku celého albumu, ale verne dodržiava jeho hľadačskú a pútnickú poetiku.


=== Dežo Ursiny: Provisorium ===
=== Dežo Ursiny: Provisorium ===
Název Provisorium pripomínal neustálu premenlivosť hudby, ale aj čohokoľvek iné, čo malo spoločné s [[Dežo Ursiny|Dežom Ursinym]]. Ursiny dlho nevedel nájsť najoptimálnejšiu podobu svojich skladieb. Po rokoch skúšania síce na Beatovom festivale v Prahe zožal úspech, vzápätí však Ursiny v duchu svojich zvyklostí súbor rozpustil a zdalo sa, že z plánovaného nahrávania dlhohrajúcej platne opäť nič nebude.
Názov Provisorium pripomínal neustálu premenlivosť hudby, ale aj čohokoľvek iné, čo malo spoločné s [[Dežo Ursiny|Dežom Ursinym]]. Ursiny dlho nevedel nájsť najoptimálnejšiu podobu svojich skladieb. Po rokoch skúšania síce na Beatovom festivale v Prahe zožal úspech, vzápätí však Ursiny v duchu svojich zvyklostí súbor rozpustil a zdalo sa, že z plánovaného nahrávania dlhohrajúcej platne opäť nič nebude.


Následne do hry vstúpil Hynek Žalčík a Ursinymu ponúkol použiť rytmiku Flamenga, ktoré práve v tom čase skončilo nahrávanie LP ''Kuře v hodinkách''. Po jeho vypočutí Ursiny s návrhom súhlasil. Zo svojich bývalých spolupracovníkov si do pražského štúdia priviedol len hráča na klávesové nástroje [[Jaro Filip|Jara Filipa]], zvyšok už tvorili muzikanti z Flamenga. Nahrávanie prebiehalo v nečakane pohodovej atmosfére a aj napriek tomu, že na tejto platni Ursiny spolupracuje s jednou z najtvrdších rytmík, výsledok je nečakane vzdušný a krehký. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
Následne do hry vstúpil Hynek Žalčík a Ursinymu ponúkol použiť rytmiku Flamenga, ktoré práve v tom čase skončilo nahrávanie LP ''Kuře v hodinkách''. Po jeho vypočutí Ursiny s návrhom súhlasil. Zo svojich bývalých spolupracovníkov si do pražského štúdia priviedol len hráča na klávesové nástroje [[Jaro Filip|Jara Filipa]], zvyšok už tvorili muzikanti z Flamenga. Nahrávanie prebiehalo v nečakane pohodovej atmosfére a aj napriek tomu, že na tejto platni Ursiny spolupracuje s jednou z najtvrdších rytmík, výsledok je nečakane vzdušný a krehký.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| priezvisko =
| meno =
| meno =
Riadok 122: Riadok 130:
Zázrakom v tomto prípade bola skutočnosť, že po rokoch sa na legálnom nosiči objavili piesne z tzv. trezorových platní ''Město ER'' a ''Kuře v hodinkách'' (na oboch platniach hrali hudobníci ako Erno Šedivý, Ivan Khunt alebo Káša Jahn, ktorí v sedemdesiatych rokoch emigrovali na Západ, čo bol dostatočný dôvod ich mená nepripomínať). Takže aj vydanie albumu bolo až do poslednej chvíle neisté a neustále ohrozované zákazmi.
Zázrakom v tomto prípade bola skutočnosť, že po rokoch sa na legálnom nosiči objavili piesne z tzv. trezorových platní ''Město ER'' a ''Kuře v hodinkách'' (na oboch platniach hrali hudobníci ako Erno Šedivý, Ivan Khunt alebo Káša Jahn, ktorí v sedemdesiatych rokoch emigrovali na Západ, čo bol dostatočný dôvod ich mená nepripomínať). Takže aj vydanie albumu bolo až do poslednej chvíle neisté a neustále ohrozované zákazmi.


Výber piesní a dramaturgia albumu boli urobené nesmierne citlivo a prepájanie už “zavedených“ spevákov a orchestrov ([[Jiří Suchý]], [[Eva Olmerová]], [[Orchester Gustava Broma]]) s rockovými a folkovými (Michal Prokop, Vladimír Mišík, Flamengo, Etc.) sa ukázalo ako veľmi životaschopné. Okrem toho sa ukázali rôzne prístupy a možnosti jednej formy blues. Hlavne však všetci zúčastnení sa mohli oprieť o vynikajúce texty Josefa Kainara (sám Kainar ako hudobník vedel do textov vniesť aj muzikantské metrum). Dodnes album predstavuje jedinečný projekt a komplexný pohľad na česky spievané blues. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
Výber piesní a dramaturgia albumu boli urobené nesmierne citlivo a prepájanie už “zavedených“ spevákov a orchestrov ([[Jiří Suchý]], [[Eva Olmerová]], [[Orchester Gustava Broma]]) s rockovými a folkovými (Michal Prokop, Vladimír Mišík, Flamengo, Etc.) sa ukázalo ako veľmi životaschopné. Okrem toho sa ukázali rôzne prístupy a možnosti jednej formy blues. Hlavne však všetci zúčastnení sa mohli oprieť o vynikajúce texty Josefa Kainara (sám Kainar ako hudobník vedel do textov vniesť aj muzikantské metrum). Dodnes album predstavuje jedinečný projekt a komplexný pohľad na česky spievané blues.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| priezvisko =
| meno =
| meno =
Riadok 136: Riadok 144:
}}</ref>)
}}</ref>)


=== Jan Spálený: Edison ===
<!-- === Jan Spálený: Edison ===
Jan Spálený spomína na Hynka Žalčíka nasledovne: ''"Edisona jsem prvně slyšel, když nám tu báseň na hodině češtiny na jedenáctiletce přečetla kantorka. Do té doby jsem nevěděl, že Nezval něco takového napsal, v osnovách byly jen ty režimní nezvalovštiny. Ty básně se mě hluboce osobně dotkly. Edison je o něčem, co je dodnes mou prioritou - o práci. Práci, která dává smysl, dokonce až maniakální práci. Práci, která je ještě kousek před láskou. ''
Jan Spálený spomína na Hynka Žalčíka nasledovne: ''"Edisona jsem prvně slyšel, když nám tu báseň na hodině češtiny na jedenáctiletce přečetla kantorka. Do té doby jsem nevěděl, že Nezval něco takového napsal, v osnovách byly jen ty režimní nezvalovštiny. Ty básně se mě hluboce osobně dotkly. Edison je o něčem, co je dodnes mou prioritou - o práci. Práci, která dává smysl, dokonce až maniakální práci. Práci, která je ještě kousek před láskou. ''


Riadok 151: Riadok 159:
| miesto =
| miesto =
| jazyk = po česky
| jazyk = po česky
}}</ref>)
}}</ref>) -->
== Diskografia (Produkcia/Umelecká spolupráca Hynek Žalčík) ==
== Diskografia (Produkcia/Umelecká spolupráca Hynek Žalčík) ==

Verzia z 16:24, 19. február 2014

Hynek Žalčík
český hudobný producent a textár
Narodenie9. apríl 1949
Nový Jičín
Úmrtie8. február 2005 (55 rokov)

Hynek Žalčík (* 9. apríl 1949, Nový Jičín – † 8. február 2005) bol významný český hudobný producent a textár. Produkoval albumy skupín ako Flamengo, Framus Five, The Progress Organization a Barnodaj, Blue Effect, Energit, Marsyas, Jazz Q, C&K Vocal, Collegium musicum, Deža Ursinyho a mnoho dalších, z ktorých mnohé patria k najvýznamnejším nahrávkam českej a slovenskej rockovej histórie.

Český publicista Jiří Černý zhrnul jeho prínos takto: "Práve začiatkom sedemdesiatych rokov takmer monopolná a preto prísne strážená firma Supraphon vydala niekoľko albumov, ktoré nielenže neboli ani v najmenšom poplatné normalizačnému, pookupačnému režimu, ale naopak otvorili českému i slovenskému rocku, folku a zhudobnenej poézii nové obzory. Za všetkými týmito dodnes ojedinelými platňami stál Hynek Žalčík. Mladý blondýn do svojich dvadsiatich štyroch rokov dosiahol ako producent výsledky, ktoré nemáme s čím v tuzemsku porovnať. Mimo hudobné kruhy sa o ňom veľa nevedelo. Ako nenápadne žil, tak aj 8. februára po náhlej chorobe zomrel.


O albumoch

Michal Prokop a Framus Five: Město ER

Josef Kainar bol považovaný za normalizačného, i keď výnimočného básnika, ktorý síce urobil mnoho sporných rozhodnutí a krokov, na druhej strane však vyrastal na džeze a blues a mal za sebou celý rad naozaj pôsobivých textov, ktorými otextoval americké džezové a bluesové originály. Podstatné však bolo, že Kainar bol členom KSČ, i keď bol trochu nepohodlný. Ale bola to možnosť, ako pretlačiť bigbít do Supraphonu.

Titulná skladba plánovaného albumu bola zložená z niekoľkých hudobných fragmentov a hlavnú tému tvorila pieseň The Escape Over The World, ktorú Framus Five dovtedy hrávali na koncertoch s anglickým textom. Josef Kainar dostal od M. Prokopa pracovnú demo-nahrávku, na ktorej bol len klavír a vokálna linka. Podľa tejto nahrávky básnik vytvoril text, ktorému dal názov Město ER, a až následne začala kapela pracovať na aranžmáne skladby. Kompletný tvar Kainar počul až na premiére 23. septembra 1970 v Slovanskom dome.[1]

Progress Organization : Barnodaj

Medzi najvýznamnejšie albumy histórie česko-slovenského roku patrí debut brnianskej skupiny Progress Organization, ktorý bol natočený v roku 1971, v čase, kedy už skupina vlastne neexistovala. Hynek Žalčík jej debut presadil do edičného plánu Supraphonu ešte na začiatku jej kariéry, keď si mladú kapelu všimol pri jej koncerte v pražskom Rádiopaláci. Dlhé plánovacie termíny reálneho socializmu však spôsobili, že keď prišiel termín nahrávky, Progress Organization už bol minulosťou a jej členovia hrali v iných kapelách.

Na jar 1971 sa dala štvorica dokopy pre vystúpenie na 3. medzinárodnom bigbeatovom festivale v Prahe a nahrávku platne. Tesne pre začiatkom nahrávania sa producent aj hudobníci dozvedeli, že je politicky neprijateľné, aby bola celá platňa naspievaná v angličtine. Nakoniec bol prijatý kompromis, že jedna strana LP (kde sa nachádzajú aj piesne prevzaté z repertoáru skupín Beatles a Cream) bude v angličtine, druhá, s pôvodnými skladbami, bude v češtine.

Ako textár bol narýchlo privolaný spevák Petr Ulrych, ktorý priamo v štúdiu pretextovával české pôvodné skladby s anglickými textami. Jeden text napísal aj sám producent Hynek Žalčík.

Ako konštatoval publicista Petr Gratias, došlo tak pozoruhodnému sociálnemu paradoxu, že vďaka cenzúre a politickému tlaku boli rockové skupiny nútené zdokonalovať sa vo vlastnej tvorbe, siahnuť po českých a slovenských textoch a odpútať sa od angloamerických vzorov. Koniec koncov aj v prípade debutu skupiny Progress Organization platí, že práve strana s českým textami dopadla oveľa lepšie než jej anglický protipól, dodnes je životaschopnejšia a výrazne prispela k nadčasovej pozícii platne Barnodaj.[2])

Flamengo: Kuře v hodinkách

Väčšina českých a koniec koncov aj slovenských skupín šesťdesiatych rokov vychádzala zo svojich angloamerických vzorov a spievala po anglicky. S postupujúcou normalizáciou však bolo stále ťažšie presadiť sa v štúdiu s anglicky spievaným repertoárom a preto skupiny ako východisko hľadali niekoho, kto by im bol ochotný a schopný pretextovať ich skladby do češtiny, resp. slovenčiny. A bol to práve Žalčík, kto po skúsenostiach s Městom ER navrhol hudobníkom opäť osloviť Josefa Kainara.

Kainar dodal v priebehu niekoľkých dní texty k prevažnej väčšine skladieb, len k poslednej sa už nedostal, pretože uprostred práce náhle zomrel. Ako sa nakoniec ukázalo, Žalčík bol nielen výborný producent, ale aj dobrý a pohotový textár. Keďže Kainar už poslednú pieseň otextovať nestihol, podujal sa na to sám a napísal text Stále dál v čistokrvnom kainarovskom duchu. Text sa ničím neodlišuje od zvyšku celého albumu, ale verne dodržiava jeho hľadačskú a pútnickú poetiku.

Dežo Ursiny: Provisorium

Názov Provisorium pripomínal neustálu premenlivosť hudby, ale aj čohokoľvek iné, čo malo spoločné s Dežom Ursinym. Ursiny dlho nevedel nájsť najoptimálnejšiu podobu svojich skladieb. Po rokoch skúšania síce na Beatovom festivale v Prahe zožal úspech, vzápätí však Ursiny v duchu svojich zvyklostí súbor rozpustil a zdalo sa, že z plánovaného nahrávania dlhohrajúcej platne opäť nič nebude.

Následne do hry vstúpil Hynek Žalčík a Ursinymu ponúkol použiť rytmiku Flamenga, ktoré práve v tom čase skončilo nahrávanie LP Kuře v hodinkách. Po jeho vypočutí Ursiny s návrhom súhlasil. Zo svojich bývalých spolupracovníkov si do pražského štúdia priviedol len hráča na klávesové nástroje Jara Filipa, zvyšok už tvorili muzikanti z Flamenga. Nahrávanie prebiehalo v nečakane pohodovej atmosfére a aj napriek tomu, že na tejto platni Ursiny spolupracuje s jednou z najtvrdších rytmík, výsledok je nečakane vzdušný a krehký.[3])

Josef Kainar: Obelisk

V časoch najtuhšej normalizácie sa producentovi Hynkovi Žalčíkovi podaril skutočný husársky kúsok, keď v Supraphone presadil vydanie výberu českých blues, pod ktorými bol ako autor textov podpísaný Josef Kainar. Ako zámienku využil nedožité básnikovo jubileum, ktorý by sa práve v tom čase dožil šesťdesiatych rokov a album s Kainarovými textami mal byť jeho dôstojným pripomenutím.

Nebolo to však pritom až také jedoduché, pretože Kainar bol rozporuplnou postavou, ktorá nebola prijímaná jednoznačne ani komunistami, ale ani ľuďmi stojacimi v opozícii. Na jednej strane bol síce komunista a písal oslavné básne na Sovietský zväz, na druhej strane vyrástol na džeze a bluese a preto ani amerikanizácia českého džezu a rocku mu nebola až tak veľmi cudzia. Sám navyše vynikajúco otextoval celý rad amerických džezových a bluesových skladieb (Diga Diga Do, Miss Otis lituje). No a Žalčíkov projekt ponúkal zaujímavý výber džezových, rockových a folkových piesní s Kainarovými textami.

To, že tento sampler vyšiel, bolo možné považovať za malý zázrak. Rok 1977 bol rokom Charty, kedy politické orgány boli podozrievavé a v pohotovosti. Žalčík sa však ukázal ako dobrý diplomat a zdatný obchodník, keď presvedčil zodpovedných funkcionárov, že pre vydanie piesní otextovaných komunistickým básnikom je vzhľadom na jeho blížiace sa životné jubileum ten správny čas.

Zázrakom v tomto prípade bola skutočnosť, že po rokoch sa na legálnom nosiči objavili piesne z tzv. trezorových platní Město ER a Kuře v hodinkách (na oboch platniach hrali hudobníci ako Erno Šedivý, Ivan Khunt alebo Káša Jahn, ktorí v sedemdesiatych rokoch emigrovali na Západ, čo bol dostatočný dôvod ich mená nepripomínať). Takže aj vydanie albumu bolo až do poslednej chvíle neisté a neustále ohrozované zákazmi.

Výber piesní a dramaturgia albumu boli urobené nesmierne citlivo a prepájanie už “zavedených“ spevákov a orchestrov (Jiří Suchý, Eva Olmerová, Orchester Gustava Broma) s rockovými a folkovými (Michal Prokop, Vladimír Mišík, Flamengo, Etc.) sa ukázalo ako veľmi životaschopné. Okrem toho sa ukázali rôzne prístupy a možnosti jednej formy blues. Hlavne však všetci zúčastnení sa mohli oprieť o vynikajúce texty Josefa Kainara (sám Kainar ako hudobník vedel do textov vniesť aj muzikantské metrum). Dodnes album predstavuje jedinečný projekt a komplexný pohľad na česky spievané blues.[4])


Diskografia (Produkcia/Umelecká spolupráca Hynek Žalčík)

LP

  • Collegium musicum: Collegium musicum (Supraphon 1971)
  • Progress Organization: Barnodaj (Supraphon 1971)
  • Michal Prokop & Framus Five: Město ER (Supraphon 1971)
  • Flamengo: Kuře v hodinkách (Supraphon 1972)
  • Dežo Ursiny & Provisorium: Dežo Ursiny & Provisorium (Supraphon 1973)
  • Pavol Hammel & Prúdy: Šľahačková princezná (Supraphon 1973)
  • Jaroslav Hutka: Stůj břízo zelená (Supraphon 1974)
  • Martin Kratochvíl & Jazz Q: Symbiosis (Supraphon 1974)
  • Energit: Energit (Supraphon 1975)
  • Modrý Efekt & Radim Hladík: Modrý Efekt & Radim Hladík (Supraphon 1975)
  • C & K Vocal: Generace (Supraphon 1977)
  • Jazz Q Martina Kratochvíla: Elegie (Supraphon 1977)
  • Šafrán: Šafrán (Supraphon 1977)
  • Barnodaj: Mauglí (Supraphon 1978)
  • Jan Spálený: Edison (Supraphon 1978)
  • Jiří Suchý & Jiří Šlitr: Divadlo Semafor 1959 - 1969 (3LP Supraphon 1978)
  • Josef Kainar: Obelisk (Supraphon 1978)
  • Marsyas: Marsyas (Supraphon 1978)
  • Martin Kratochvíl & Jazz Q: Zvěsti (Supraphon 1978)
  • Vladimír Merta: P.S. (Supraphon 1978)
  • Vladimír Mišík / Etc…: Vladimír Mišík / Etc… (Supraphon 1978)
  • Vladimír Mišík, Etc…: Etc…2 (Supraphon 1981)
  • Václav Hrabě, Miroslav Kovářík, Vladimír Mišík & Etc…: Pár tónů, které přebývají (Panton 1989)

SP

  • Flamengo: Každou chvíli / Týden v elektrickém městě (Supraphon 1971)
  • Dagmar Voňková: Chlapci na tom horním konci / Holoubek (Supraphon 1976)

Referencie

  1. ANDRŠT, Luboš. Město ER [online]. lubosandrst.cz. Dostupné online. (po česky)
  2. GRATIAS, Petr. Vinylový archiv 1. Progress Organization – Barnodaj (1972) [online]. Rock a Pop, 29.10.2009. Dostupné online. (po česky)
  3. Dežo Ursiny: Provisorium [online]. volny.cz. Dostupné online. (po česky)
  4. Kompilace J. Kainar: Obelisk [online]. progboard.cz, 8.9.2011. Dostupné online. (po česky)